(Ne)výhody česko-slovenských conov | ft. Neliss
Séria článkov o fanúšikovských stretnutiach pokračuje! Už ste si mohli prečítať (je otázkou, či ste tak aj urobili) o mojich zážitkoch z conov/festivalov, ktoré som navštívila za uplynulý rok, a tiež náš spoločný report s Neliss z Warsaw Comic Con 2019. Zároveň sme v ňom porovnali „západné“ cony – ktoré vychádzajú z amerického formátu, sú komerčnejšie a sprostredkujú predovšetkým stretnutia s hercami a inými osobnosťami – s tými našimi česko-slovenskými, ktoré sú omnoho komornejšie.
V tomto článku vám prinášame súhrn plusov a mínusov štyroch fanúšikovských akcií organizovaných v Čechách a na Slovensku, ktoré sme s Neliss navštívili obe. (Zdravím! Hej, to som zase ja.) Pokúsili sme sa o objektívny pohľad, ale… Ako vôbec vyzerá objektivita?
V těch dávných dobách žili hrdinové i padouši a zemí kráčela temnota. Žili tam draci, které bylo nutné zabít, princezny, které bylo nutné zachránit, a rytíři v blýskavém brnění konali statečné činy. O těch časech se traduje mnoho pověstí plných příkladného hrdinství a odvážných kousků hodných obdivu. Tento příběh mezi ně nepatří.
Sedemnásťročná Meggie je celkom obyčajné dievča, ktoré má rado volejbal, kamošov a svojho uleteného bratranca. Jedného dňa sa však na oblohe zjavia zvláštne fialové vlny, zaútočí na ňu bojovníčka s očami čiernymi ako najhlbšia temnota sveta a zachráni ju zvláštna starena s palicou, na ktorej ožívajú čudesné ornamenty. Meggie sa razom ocitne v prapodivnom Ametystovom lese, ktorý doteraz poznala len z maminho rozprávania. Obdivovala svet plný víl bez krídel, prísnych pravidiel a temných tajomstiev. Považovala ich však len za výplody fantázie. No Ametystový les je skutočný. Prírodné spoločenstvo víl a voktarianov v ňom žije pod ochranou Ametystového lampáša, ktorý ich chráni pred nezvanými hosťami a udržuje mier a pokoj. Meggie sa v tomto fantastickom svete neocitla náhodou. Nie všetkým členom Lesnej rady ide o dobro spoločenstva a Meggie sa snaží pred svojím pravým poslaním utiecť. Spoločníkmi jej budú noví priatelia a zápisky mŕtvej mamy.
Toto síce nie je prvý článok v roku 2019, ale keďže je to prvý článok, kam sa to hodí napísať, píšem to až sem – vitajte v roku 2019, milí návštevníci! Dúfam, že máte za sebou príjemný rok, ale omnoho viac vám prajem, aby bol tento ešte o čosi (alebo o veľa, ak bol pre vás rok 2018 na prd) lepší. Hádam sa sem budete aj naďalej vracať (alebo sem konečne začnete chodiť, ehm) a ja sa pokúsim dať vám čo najviac dôvodov na návštevu.