Po niekoľkých náročnejších, priam filozofických článkoch sme sa s Neliss (zdravím!) rozhodli pustiť do niečoho jednoduchšieho a uvoľnenejšieho. Voľba padla na 20-otázkový knižný tag, ktorý sme našli na blogu Paper Fury.
Dozviete sa čosi viac o našich čitateľských zvykoch či preferenciách a dostanete aj zopár odporúčaní na (snáď) zaujímavé knihy.
* * *
…Dlhé knižné série sú podľa mňa vďačnou témou na diskusiu – niektorí ich neznášajú, niektorí ich zbožňujú (niektorí k nim nemajú vzťah, áno, verím, že takí ľudia existujú).
Aj my s Neliss (ahojte!) sme sa na túto tému neraz zhovárali, pretože každá stojíme – viac-menej – na opačných frontoch. Práve preto sme sa rozhodli spojiť sily a napísať spoločný článok o výhodách a nevýhodách knižných sérií (alebo ak chcete – optimistický a pesimistický pohľad na knižné série, heh).
Aj keď niekto nie je seriálový maniak, uvidí počas života množstvo seriálov. Normálnym ľuďom to síce nezasiahne do ich existencie, lenže… My – fanúšikovia, fandomáci, maniaci – sme proste výnimoční a pre nás sledovanie seriálov niečo znamená. Môžu nás inšpirovať, povzbudiť, potešiť, možno nám i zmenia život. Rozhodne o nich dokážeme viesť dlhé konverzácie – alebo písať články.
Po príspevku, v ktorom sme spísali prehľad o knihách nášho života, vám s mojou najobľúbenejšou blogerkou Neliss (chýbala som vám?) prinášame článok o seriáloch nášho života. Rozhodne nejde o všetky seriály, ktoré máme rady, ale týchto päť má pre nás špeciálny význam. (Tiež podotýkam, že pri výbere nehrala nutne rolu kvalita na základne technický parametrov – dôležitý bol v prvom rade emocionálny význam. Koniec koncov, „kvalita“ sa preceňuje.)
Vždy, keď sa mi Neliss (áno, zase ja – ahojte!) prihovorí slovami „dostala som nápad na článok“, automaticky odpovedám „áno, poďme do toho“, pretože je to garantovaná zábava. Tentoraz jej napadlo podeliť sa s vami o našich vysnívaných knižných frajerov a najlepšie kamarátky. Skvelé postavy sú predsa jedným zo základných kameňov úspechu románu a tie najlepšie by nepochybne väčšina z nás túžila stretnúť v reálnom živote. Rozhodne nejde o definitívny zoznam, ale keby sme mali vymenovať všetkých svojich miláčikov, boli by sme tu veľmi dlho.
Skôr než začneme, dve malé upresnenia:
Trikrát hádajte, čo tu dlho nebolo. Áno, je to ďalší článok z tvorivej dielne Neliss (chýbala som vám?) a Michelle! Tentoraz sme sa inšpirovali dvomi tagmi – tým prvým sú Nepopulární názory/Unpopular Opinions na blogu Bookish journey a tým druhým No Disclaimers Tag, na ktorý sme narazili na booktube – pôvodných autorov nepoznáme. Pretože sa oba tagy v zásade venujú rovnakej téme a my sme si nevedeli vybrať jeden, rozhodli sme sa spojiť ich do trooošku dlhšieho poupraveného tagu, v ktorom vám bez hanby a bez ospravedlňovania sa predstavíme svoje (možno) nepopulárne názory. Hurá!
Áno, čítate správne. Naozaj sme sa s Neliss (hej, zase ja – zdravím!) pustili do čítania Twilightu po x-rokoch. Prečo? Naučili sme sa niečo nové? Zistili sme čosi prevratné? Ľutujeme to? V tomto príspevku nájdete odpovede na všetky uvedené otázky a omnoho (omnoho) viac!
Všetko sa začalo Meyerovej oznámením, že sa rozhodla vydať Midnight Sun, t. j. Twilight z Edwardovho pohľadu. Nostalgicky som si zaspomínala na teen časy, keď bol Twilight veľkou súčasťou môjho života. Vôbec to neboli zlé časy – našla som si kamarátov a aktívna účasť vo fandome mi pomáhala rozvíjať koníčky ako grafika a tvorba webstránok. Zrazu som dostala chuť prečítať si MS a zistiť, ako na mňa ten príbeh bude pôsobiť s približne 12-ročným časovým odstupom. Lenže MS vychádza až v auguste a ja som bola zvedavá hneď!
Mňa Twilight strhol len na chvíľu, no poslúžil mi ako brána do sveta young adult literatúry. Vzhľadom na to, koľko sa toho o knihe nahovorilo, ma zaujímalo, aký by na mňa urobila dojem po takej dlhej dobe. Slovo dalo slovo a nakoniec sme sa dohodli na spoločnom čítaní Twilightu, ktoré by sme zúročili pri napísaní ďalšieho spoločného príspevku.
Po niekoľkých samostatných úvahách nastal opäť čas na spoločný článok s mojou najobľúbenejšou blogerkou Neliss (a nie len preto, lebo mi došli nápady). Dnešná téma? Knihy nášho života.
Každý milovník kníh má určite desiatky obľúbených príbehov, ale len tie najvýnimočnejšie ovplyvnia jeho život. Nachádzame v nich myšlienky, ktoré nám pomáhajú prekonávať vlastné starosti. Hrdinov, ktorí sa pre nás stali vzormi a v ich správaní vidíme inšpiráciu. Príbehy, ktoré v nás zanechali taký silný dojem, že sa k nim musíme stále vracať. Niektoré knihy nás zoznámia s novými žánrami, iné s novými koníčkami, ďalšie s novými priateľmi.
V tomto článku vám s Neliss (ahoj!) povieme, ktoré knihy ovplyvnili nás. Áno, mohli sme to spracovať každá ako svoj vlastný článok, lenže nás tak veľmi baví vzájomne sa komentovať!
Určite nikoho neprekvapí, keď začnem článok slovami o tom, ako ma Neliss (ahoj!) oslovila s ďalšou zaujímavou témou na článok (inšpirovanou týmto videom na YT) a ja som po úpornom presviedčaní prikývla, aby som jej urobila radosť (vôbec to nie je preto, lebo sama od seba nedokážem byť aktívna). A keď hovorí „po úpornom presviedčaní“, myslí okamžite – každý by mal mať svoju Chelle, ktorá bez váhania prikývne na 99 % jeho nápadov. Dnešná téma? Populárne knihy, ktoré nikdy neprečítame.
Som si celkom istá, že existuje straaašne veľa kníh, ktoré nikdy neprečítam – vzhľadom na moje pomalé tempo čítania je tých kníh oveľa viac ako v prípade iných knihomoľov. Som ja vôbec knihomoľ? Ako sa definuje knihomoľ? Ako niekto, „kto veľa číta (obyčajne na úkor iných činností)“. Vďaka, pani učiteľka! V každom prípade – mnohé knihy by som si prečítala už zo zvedavosti, len keby sa mi viac chcelo som mala viac času. Nájdu sa však aj také, o ktorých som si celkom istá, že ich nikdy nechcem čítať.
Ja čítam viac ako Michelle (podstatne viac ako Michelle) a rada dám na odporúčania druhých alebo všeobecné nadšenie. Napriek tomu ma niektoré populárne knihy z rôznych dôvodov skrátka nelákajú… A na viacerých sme sa s Chelle dokonca zhodli!
Viete, čo tu už dlho nebolo? Nejaký kvalitný príspevok na zamyslenie. Ako obvykle prišla s jeho témou úžasná Neliss (čauko!) a veľkoryso si ma prizvala na pomoc pri jeho napísaní (Michelle ako zvyčajne preháňa – v skutočnosti som bola lenivá napísať tento článok sama). Tentoraz sme sa pozreli na zúbok fenoménu zvanému fandom.
Fandom je subkultúra tvorená fanúšikmi, ktorých spájajú rovnaké záujmy a z toho vyplývajúci pocit spolupatričnosti. Nie všetci ľudia, ktorí sú fanúšikmi tej či onej veci, sa stanú súčasťou fandomu. Niektorí normálni ľudia si dokážu užívať veci aj bez toho, aby tomu obetovali hodiny a hodiny času. Iní, ako my s Neliss a iste aj mnohí z vás, si bez toho nevieme fanúšikovanie predstaviť. Má to toľko úžasných výhod v porovnaní s obyčajným fanúšikovaním. No kde sú výhody, tam sú aj nevýhody. Poďte sa s nami pozrieť, aké sú podľa nás plusy a mínusy členstva vo fandome.
7. – 9. 2. 2020 sa v pražskom O2 Universe konal historicky prvý Comic-Con Prague! Na túto akciu som sa tešila od chvíle, kedy ju oznámili na minuloročnom poslednom Pragoffeste (hej, boli sme tam a bol to skvelý pocit mať takéto exkluzívne informácie z prvej ruky). Pragoffest som si nesmierne obľúbila, pretože mi vďaka nemu nepripadalo čakanie na Festival fantázie v Chotěboři také neznesiteľné. Správa o jeho konci ma nepotešila, ale rozumela som dôvodom organizátorov.
Skutočnosť, že sa rozhodli „nahradiť“ Pragoffest comic-conom, ma šokovala, potešila, ale zároveň som cítila určitý skepticizmus. Prvé ročníky nebývajú najlepšie (niekedy nebývajú dobré ani ďalšie ročníky) a skúsenosti organizátorov neboli garanciou kvality. Svoje očakávania som držala na minime a s približujúcim sa dátumom nevzrastali. Nebola som unesená z vysokých cien lístkov (vrátane tých v prvej, „lacnejšej“ várke), ktoré asi trikrát presahovali cenu toho, čo sme vďaka špeciálnej akcii zaplatili za varšavský comic-con. Takisto ma neuchvátili mená hostí – v porovnaní s WCC siahali českí organizátori zväčša do hlbokého hereckého archívu namiesto pozývania mladších, v súčasnosti populárnejších osobností. Úprimne, bála som sa, že aj keby bola organizácia CCP dokonalá, bude to pre mňa po obsahovej stránke strata peňazí.
Teraz vám poviem ten najväčší vtip – tak trochu ma mrzí, že som tam bola iba dva dni a nie všetky tri.
