Twilight re-reading 2020: Čo sme sa dozvedeli | ft. Neliss

Twilight re-reading 2020: Čo sme sa dozvedeli | ft. Neliss

Áno, čítate správne. Naozaj sme sa s Neliss (hej, zase ja – zdravím!) pustili do čítania Twilightu po x-rokoch. Prečo? Naučili sme sa niečo nové? Zistili sme čosi prevratné? Ľutujeme to? V tomto príspevku nájdete odpovede na všetky uvedené otázky a omnoho (omnoho) viac!

Všetko sa začalo Meyerovej oznámením, že sa rozhodla vydať Midnight Sun, t. j. Twilight z Edwardovho pohľadu. Nostalgicky som si zaspomínala na teen časy, keď bol Twilight veľkou súčasťou môjho života. Vôbec to neboli zlé časy – našla som si kamarátov a aktívna účasť vo fandome mi pomáhala rozvíjať koníčky ako grafika a tvorba webstránok. Zrazu som dostala chuť prečítať si MS a zistiť, ako na mňa ten príbeh bude pôsobiť s približne 12-ročným časovým odstupom. Lenže MS vychádza až v auguste a ja som bola zvedavá hneď!

Mňa Twilight strhol len na chvíľu, no poslúžil mi ako brána do sveta young adult literatúry. Vzhľadom na to, koľko sa toho o knihe nahovorilo, ma zaujímalo, aký by na mňa urobila dojem po takej dlhej dobe. Slovo dalo slovo a nakoniec sme sa dohodli na spoločnom čítaní Twilightu, ktoré by sme zúročili pri napísaní ďalšieho spoločného príspevku.

Upozornenie č. 1: Článok obsahuje spoilery.Prekvapivo.

Upozornenie č. 2: Nesnažíme sa na nikoho útočiť – ak sa vám Twilight páči, síce vás nechápeme, ale rešpektujeme vaše právo na vlastný názor. Čítaj a nechaj čítať.

Upozornenie č. 3: Do re-readingu sme nešli s úmyslom hejtovať. Ani jedna z nás nepopiera, že sme bývali fanúšičkami. Ešte na začiatku som bola presvedčená, že vlastne pôjde o celkom v pohode oddychovku. Pravda pravdúca, osobne som verila, že sa mi to stále bude páčiť a že moja stará láska ustojí túto skúšku časom. Ja som nebola až taká optimistická, no nečakala som ani takúto katastrofu.

Nuž, dosť bolo úvodných rečí, ideme na to!

1. Bella možno mávala rozum?

Originálna obálkaV prvých kapitolách pôsobí Bella ako relatívne fajn hrdinka. Nie je to síce taká tá neohrozená drsňáčka, na aké sme zvyknuté dnes, ale za to sa s ňou určite mnoho mladých dievčat vedelo stotožniť. Ako tichá introvertka, ktorá má rada samotu, je nervózna z novej školy a nejdú jej športy, si u mňa nazbierala hneď niekoľko plusových bodov. Úplne som sa s ňou stotožnila, keď si precvičovala pred spánkom rozhovor, o ktorom vedela, že sa nikdy nestane.

Keď však stretne Edwarda, začne to s ňou ísť dolu vodou a nepomáha ani fakt, že si občas svoju nezdravú posadnutosť prizná. Vraví sa, že priznať si problém je prvým krokom k jeho vyriešeniu, lenže Bella od tohto bodu skôr spätkovala, než aby šla vpred.

2. Bella je ten najhorší vzor pre mládež.

S každou stranou si všímate viac detailov. Napríklad to, že Bella nemá plány do budúcnosti (jej cieľom je ísť na školu tam, kde je teplo a slnko) a okrem čítania kníh (tej najprefláknutejšej klasiky), varenia jedla (nevarí ho, lebo ju to baví, ale pretože musí jesť) a prania či sušenia oblečenia nemá koníčky. Zjavne ju nezaujímajú ani dejiny, keďže sa nesmrteľnej storočnej bytosti ani raz neopýta na zážitky z minulosti. Možno existujú takíto duševne prázdni ľudia, no nepredstavujú dobrý vzor pre mladého čitateľa.

Čím bližší vzťah má Bella s Edwardom, tým menej rozumne sa správa. Ignoruje ľudí, ktorí ju medzi seba prijali a chceli ju spoznať (tí chalani boli hrozní, mohla sa však pokúsiť zblížiť aspoň s Angelou). Namiesto nich si vybrala ťulpasa, ktorý ňou manipuloval (o tom neskôr). Až nenormálne jednoducho prijme existenciu upírov, lebo počula jednu indiánsku historku a našla totálne pravdivé texty o upíroch na internete. Fajn, zachránil ju pred dodávkou! Lenže ako povedal filmový Edward: „Adrenaline rush, very common, you can google it.“

Bella sa sotva pozastaví nad tým, že Edward číta myšlienky a že ju pomocou toho sledoval z jedného mesta do druhého. Ani okom nežmurkne nad jeho priznaním, že má chuť zabíjať, že prahne po jej krvi a že loví medveďov. Ona sa chce na to pozerať! A skutočnosť, že ju Edward chodí pozorovať počas spánku? Pf! Očividne to znamená, že ju miluje! Dostala ma aj scéna, keď si Bella musela vziať lieky na spanie, pretože bola nervózna z ich stretnutia. Naozaj zdravé. Mne sa najviac páčilo, keď ju pri vidine vlastnej smrti zaujímalo jediné – či tým chudákovi vrahovi nespôsobí problémy.

3. Edward je manipulátor a hovnivál.

Česká obálkaVäčšinu vecí sme už síce zmienili, ale pre poriadok: tento údajne dokonalý chlap sa Belle vkuse posmieva, rozhoduje za ňu, fyzicky ju niekam ťahá, prenasleduje ju, chvíľami sa jej vyhráža, mení nálady a názory v priebehu minút, núti ju do vecí, ktoré nechce robiť, lebo on si myslí, že by ich mala chcieť robiť (napr. ísť na školský ples)… Jednoducho s ňou zaobchádza ako s handrou (alebo možno s hračkou?) a hnusne ňou manipuluje. A ktorá žena by nechcela počuť od priateľa slová ako „you need a healthy dose of fear“, pretože odmietne robiť veci podľa neho.

Bolo by to v poriadku, keby chcela autorka zobraziť mladé, neskúsené dievča, ktoré podľahne manipulátorovi a napokon nájde cestu von z toxického vzťahu – no namiesto toho dostaneme šťastný koniec, akoby sa nechumelilo. Neznášam slovo problematický, ibaže tento príbeh skrátka je problematický.

4. Edward Cullen je Christian Grey.

Áno, viem, že Fifty Shades of Grey vzniklo pôvodne ako fanfiction na Twilight. No medzi mojím posledným čítaním Twilightu a mojím čítaním FSoG ubehlo pár rokov, a pretože som na Twilight mala len dobré spomienky, nevidela som tak veľa podobností medzi týmito príbehmi. Teraz ich vidím a mám z toho depresiu. Edward Bellu prenasleduje, rozhoduje za ňu a je až iritujúco posadnutý jej stravovaním, presne ako Grey. Moja mladá láska bola oficiálne zadupaná do zeme. Hoci som FSoG nečítala, toto vyhlásenie ma dostalo.

5. Čím nudnejšia, tým lepšie!

Filmová obálkaBella začne ako celkom fajn hrdinka, s ktorou sa dá v istých bodoch stotožniť. Lenže faktom zostáva, že jej život je vo svojej podstate nudný a jej osobnosť neexistuje. O to bizarnejšie pôsobí, keď jej Edward vkuse opakuje, aká je preňho záhadná a fascinujúca – v podstate iba preto, že jej nedokáže čítať myšlienky. Až po rokoch som pochopila, o čo sa autorka pokúšala. Predstavila nám chlapa, ktorý sa vypytuje milej na každý aspekt jej života, na každý maličký detail, pretože je preňho stredobodom vesmíru a ona sa nad tým rozplýva a nerieši nič iné. Sen každej ženy, však? Mať chlapa, ktorý počúva, neskáče do reči a nezvádza pozornosť na seba.

V spoločnom chate som tento aspekt Twilightu označila ako „ultimate boring lame girl fantasy“ – a lepšie to ani vystihnúť nedokážem. Dá sa vari inak označiť príbeh, v ktorom má 17-ročné dievčatko viac zážitkov ako storočná bytosť?

6. Twilight je prakticky synonymum k instalove.

Schválne som si na stránke Twilight Lexicon našla časovú os prvej knihy. Od prvého stretnutia do zamilovania sa ubehol mesiac a pol. Avšak! Od chvíle, keď Edward začal s Bellou aktívne komunikovať (predtým mali asi tri rozhovory o ničom), do chvíle, keď sa doňho Bella nenapraviteľne zamilovala, ubehlo celých päť dní! A o týždeň neskôr by už jeden pre druhého zomreli.

Aký bol základ tohto hlbokého vzťahu? Nuž… Eddiemu Bellina krv fakt dobre voňala a ona si zase povedala, že tento kus bieleho mramoru v tvare chalana je hrozne sexy. Všetky ich konverzácie – pred Belliným monológom o troch veciach, v ktorých si je úplne istá – sa točili okolo Edwardovho upírstva, divných vecí, ktoré robil či dokázal a jeho pocitov z toho, že ju chcel zabiť. Veď toto nemohlo dopadnúť inak než láskou až za hrob. A žili šťastne, až kým ju nezavraždil!

7. Stephenie Meyer dokáže napísať stovky strán o ničom.

Nemecká obálkaAj keby zobrazená romantika nebola toxická, stále by šlo o mizerné dielo. Jediným obsahom knihy je totiž nezáživne podaný vzťah instantne zamilovaných, otravných holubičiek, pričom väčšinu ich spoločných scén tvorí jedna konverzácia. A keď sa práve nerozprávajú o tom istom, dostávame detailný opis Belliných dní – ako ráno vstala, najedla sa, šla do školy, bola v škole, prišla zo školy, pripravila večeru, išla spať… Až kým sa jej hlavnou dennou náplňou nestane myslenie na Edwarda.

Keď sa ku koncu objaví náznak deja, rovnako rýchlo zase zmizne a sme opäť tam, kde sme boli – pri maximálne nudnej, prázdnej knihe bez zápletky, napätia, logiky či hlavnej myšlienky. A táto prázdna kniha sa rozvinie do prázdnej série iba preto, lebo Edward odmietne urobiť z Belly upírku. Na jednej strane je to asi jeho najušľachtilejšie rozhodnutie – Bella by z toho predsa len mohla vyrásť. Toto však nie je argument, ktorým sa on oháňa. Jeho „logické“ argumenty (čo tvoja rodina? čo pobyt na slnku? čo tvoja duša?) Bella na začiatku vyvráti a vyvracia ich po zvyšok série, dokiaľ nedosiahne svoje.

8. Twilight by ani nemusel byť fantasy.

Je ironické, že práve táto séria tak výrazne pomohla rozvoju YA fantasy literatúry, keď Twilight ani nie je skutočnou fantasy. Máme tu upírov a neskôr sa do príbehu zamotajú aj vlkolaci či ďalšie (jemne) nadprirodzené prvky. Nedá sa však hovoriť o žiadnom skutočnom world-buildingu.

Dospela som tiež k smutnému záveru, že Edwardovo upírstvo je v podstate iba nástrojom, ako vytvoriť dokonalého chlapa bez chybičky vo výzore a v správaní – Edward nesmrdí, nezarastá, neprdí, nepije alkohol, nefajčí cigarety a nielenže nemyslí na iné ženy, on sa za inou ani neobzrie. Edward nemusí tráviť čas v posilňovni, aby mal skvelú hruď, nikdy nie je vyčerpaný, nemá záväzky ani pracovné či iné povinnosti a napriek tomu má plné vrecká peňazí, a môže teda stráviť každú voľnú chvíľu so svojou milovanou a dať jej všetko, čo jej vidí na očiach. Podľa mňa to znie ako nočná mora, ale už sme si vyjasnili, že Bella nemá rozum.

9. Vedľajšie postavy sú zrejme zbytočné – aspoň podľa Meyerovej.

Filmová obálkaPamätám si, že si ma pri prvom čítaní najviac získali vedľajšie postavy, presnejšie zvyšok Cullenovcov. A hoci skutočne pôsobia zaujímavejšie ako Eddie (doslova každý z nich má fascinujúcejšiu minulosť ako Eddie, ktorý len umieral na chrípku) a Bella, zároveň nedostali od autorky vôbec priestor. Naozaj ma to šokovalo, pretože som si ich pamätala ako obrovskú súčasť príbehu a pritom sa tam sotva vyskytovali. Hlavne, že si na konci boli s Bellou takí blízki. Vlastne i Jacob, z ktorého je neskôr významná postava, má v knihe ledva pár scén. Vždy je predsa lepšie prečítať si niekoľko odstavcov o tom, ako Bella vyhrala boj so špinavou bielizňou, než rozvinúť vedľajšie postavy… však?

Najviac mojich sympatií si získal chudák Charlie (podobne), ku ktorému sa Bella správa hrozne (asi je to signál, že ozaj starnem, keď sympatizujem s rodičom namiesto pubertiaka). Z Jamesa sa vykľul nudný zloduch, ktorého museli vykresliť ako toho najväčšieho zloducha, lebo na jeho reálne hrozné skutky zostali tak dve kapitoly. A hoci aspoň Bellini ľudskí „kamaráti“ dostali priestor, autorka urobila zo všetkých chalanov magorov, ktorí si na ňu robili nárok a čakali, že sa im hodí okolo krkov za trošku pozornosti. A prečo? Aby sme videli, aký je oproti nim Edward dospelý a rozumný.

10. Akokoľvek na nič je kniha, film je ešte horší.

Nikdy som nebola unesená z filmovej adaptácie, ale po tomto čítaní som z nej unesená ešte menej. Filmy absolútne nezachytili Edwardovu mizernú osobnosť. Vďaka nim pôsobí skôr ako nesmelý ťuťko než manipulátorsky idiot, čo bol iste hlavný dôvod, prečo som zabudla, aký bol knižný Edward naozaj.

Viem, že sa to zdá neuveriteľné, no niektoré trápne scény sú v knihe menej trápne! Zrejme pomáha absencia tupých výrazov našich holubičiek. Oh, úplne som zabudla (ja tiež), že v knihe nebola tá scéna z lesa: „Ja viem, čo si.“ „Povedz to.“ „Upír.“ A k tomu to jeho „som monštrum“, zatiaľ čo sa trblieta na slnku, keď v knihe z toho mali nechutne romantický moment.

* * *

Twilight je skrátka katastrofa po všetkých stránkach: nefunguje ako bežná oddychová romantika ani ako kniha s paranormálnymi prvkami a k tomu romantizuje brutálne toxický vzťah a problematické správanie – a tento odkaz sa snaží predať mladej cieľovke. Neprekvapuje ma však, že sa do toho toľko žien v každom veku zamilovalo. Problematické časti sú zakryté Edwardovým dokonalým výzorom a jeho pochybné rozhodnutia a činy sa dajú naivne pomýliť s oddanosťou a džentlmenstvom.

Som síce rada, že som vďaka knihe objavila YA literatúru – detto –, ale naozaj nerozumiem, čo ma na nej bavilo a znepokojuje ma, že sa z tohto stal fenomén. Ja rozumiem, čo ma na nej bavilo a to ma asi znepokojuje ešte viac. Našťastie som z toho vyrástla a poučila sa.

V každom prípade, ak ste sa dočítali až sem, veľmi pekne vám ďakujeme (určite to bola namáhavá úloha) a radi si prečítame vaše názory na Twilight. Dokonca aj ak sú odlišné od toho nášho!

Michelle & Neliss


star_up  star_down  star_down  star_down  star_down


 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *