10 dôvodov, prečo čítam mestskú fantasy
Hoci boli knihy ako Pán prsteňov a Harry Potter dlhodobo populárne u čitateľov rôznych vekových kategórií, až (ne)slávna séria o trblietajúcom sa upírovi pretlačila fantasy do mainstreamu a podporila rozvoj fantastiky pre mládež. Sprvu boli v YA obľúbené paranormálne romance o naivných slečnách, ktoré svojou (ne)výnimočnosťou vyhrali srdce nejakej „temnej“ bytosti. Potom získali na popularite dystopické romány o odvážnych slečnách (výnimočne o udatných mladíkoch), ktoré zachraňovali ľud pred tou či onou formou diktatúry. V súčasnosti je zas na výslní vysoká fantasy o silných slečnách (či diverzných tímoch nesúrodých hrdinov), ktoré ako jediné môžu poraziť nepriateľa epických rozmerov.
(Dúfam, že všetci pochopili, že zveličujem – nie som žánrový na(r)cista a nerozlišujem medzi dobrým a zlým typom fantasy, len medzi dobrými a zlými knihami.)
Mala som štrnásť/pätnásť, keď sa mi do rúk dostalo Stmívání. Bola som v dokonalom veku, aby sa u mňa rozvinula mánia YA kníh. Problém bol v tom, že nie som váš typický knihomoľ, ktorý prečíta 200 kníh ročne. Keď som si zamilovala príbeh, dočítala som ho, ale nehrnula som sa do objavovania nových. K tomuto ma prinútilo až Stmívání, ale namiesto hľadania podobných kníh som siahala skôr po všetkom, čo zahŕňalo upírov. Dostala som sa tak k sériám ako Anita Blake, Mercy Thompson, Krevní pouta, Tina Salo či Noční klub. Takže aj keď som podľahla niektorým YA sériám, častejšie som objavovala knihy pre dospelých a mojou láskou sa tak stala mestská fantasy (urban fantasy, UF).