Browsed by
Archiv rubriky: Denník knihomoľa

O rok neskôr…

O rok neskôr…

Presne 1. júna uplynul rok odo dňa, kedy som oficiálne prestala byť študentom. (Teda, tento status som už raz na rok stratila, keď som mala medzi bakalárom a magistrom prestávku, takže to nie je žiadny historický moment, ale nevadí…). Uplynul rok od doby, kedy mojím jediným problémom boli bratislavské intráky, nudné prednášky, domáce úlohy, písanie seminárny prác či učenie sa desiatok strán vecí, ktoré mi už vyprchali z hlavy. Ubehol rok od doby, kedy som sa piplala so svojou viac-ako-stostranovou diplomovkou a strávila (či skôr stratila) celý mesiac učením sa na štátnice. Boli to také jednoduché časy. Otravné, nepríjemné a stresujúce, ale zároveň jednoduché (lebo som rozmaznaný spratok, ktorému rodičia všetko platili, nemusela som brigádovať a takmer všetok voľný čas som mohla stráviť podľa seba).
Rozhodla som sa spísať tento článok ako malý update o mojom živote (a minulosti) – a pretože to málokto číta, tak hlavne aby som mala svoje dôležité („dôležité“) okamihy a myšlienky zachytené pre prípad straty pamäte. Ak by vás zaujímalo, ako prebiehali moje štátnice, obráťte sa na tento príspevok.

Read More Read More

Бібліотека

Бібліотека

Po niekoľkých mesiacoch vám znovu prinášam jeden malý report z môjho malého života. Zaujímavostí sa veľa nedozviete a ak aj áno, určite vášmu životu nijako nepomôžu. Ale svoje kecy sa chystám podporiť nejakým tým obrazovým materiálom, takže pokiaľ sa predsa len rozhodnete čítať ďalej, snáď sa vám tým ten nepríjemný zážitok nejako… spríjemní.

Od ukončenia školy mi ubehlo už pár dlhých mesiacov a hoci som od konca júla mala dojem, že ten čas do ďalšieho septembra bude určite plynúť strašne, priam smrteľne strašne, pomaly, odrazu je tu február. Zase nastáva čas podávania prihlášok, zase sa blíži stresovanie z prijatia/neprijatia, ktoré je pre mňa tentokrát dosť kľúčové, keďže viac odkladaní si dovoliť nemôžem. Ale tento post nepíšem preto, aby som sa dopredu sťažovala na niečo, čo sa stane/nestane/môže stať/nemôže stať. Skôr si chcem zaspomínať na uplynulé štyri mesiace (obdobie od začiatku októbra do konca januára, ak mám byť presná), kedy som vykonávala svoju absolventskú prax. A verte mi, že ak niekto dokáže nafúknuť niečo také obyčajné a nudné, ako je absolventská prax, tak som to určite ja.

Read More Read More