Browsed by
Archiv rubriky: Denník knihomoľa

Warsaw Comic Con 2019

Warsaw Comic Con 2019

Poznáte ten pocit, keď prebieha San Diego Comic Con, vy sledujete miliónty panel na YouTube a želáte si, aby ste sa mohli takej akcie zúčastniť? Áno, veľmi dobre, je to mimoriadne skľučujúci a depresívny pocit. Ešte šťastie, že je tento formát rozšírený i v Európe a Comic Con sa dokonca koná v neďalekej Varšave! V roku 2019 tam prebiehal v poradí piaty Warsaw Comic Con a Neliss (čauko!), z ktorej sa v posledných rokoch stal môj najobľúbenejší conový spoločník (jupí), si ho odmietala nechať ujsť. Jej odhodlanie bolo také obrovské, že ma rýchlo nakazila. Takto začala naša cesta plná plánovania (od A do Z *inside joke*), pátrania po ideálnom ubytovaní, nervovania sa pri zahraničných platbách, rozčuľovania sa nad stránkou Českých dráh, stresovania z mojej nečakanej angíny, ktorá sa nám to snažila prekaziť, dlhého cestovania, blúdenia, čakania, ďalšieho blúdenia a ešte dlhšieho čakania. Inak to bol super výlet, fakt!

Ak by to záviselo odo mňa, tento report by vznikol tak o dva-tri mesiace. Vďaka Neliss, ktorá má vo svojej mladej duši stále dosť elánu, k vám prichádza už teraz, teplý ako čerstvé rožky! Čítajte ďalej, ak chcete vedieť, ako sa nám na WCC 2019 páčilo, a čo sme si z neho odniesli.


Read More Read More

112 total views, 2 views today

Stretnutia fanúšikov na päť spôsobov (Comics Salon, HumbookFest, PotterFest, PragoFFest, Slavcon)

Stretnutia fanúšikov na päť spôsobov (Comics Salon, HumbookFest, PotterFest, PragoFFest, Slavcon)

Ešte v januári som sa rozhodla spísať súhrnný článok, v ktorom by som zaspomínala na tri rôzne stretnutia fanúšikov, a. k. a. cony (ale ani jeden z nich nemá v názve slovo „con“, tak zostaňme pri stretnutiach fanúšikov), ktoré som za ten čas navštívila. Lenže do toho mi vstúpila moja lenivosť a medzitým som navštívila dve ďalšie stretnutia fanúšikov (medzi nimi už je aj jeden „con“), takže nakoniec z toho bude sumarizujúci report z českých a slovenských stretnutí fanúšikov, ktoré som zažila v sezóne jeseň-jar 2018/2019.

O stretnutiach fanúšikov však tento rok nepíšem naposledy. V lete sa – ako vždy – dočkáte môjho reportu z Festivalu fantázie 2019, ktorý so mnou tento rok navštívia Neliss a Sue (trikrát hurá!). Ešte predtým by ste sa, ak nám to bude časovo vychádzať, mohli dočkať nášho spoločného článku s Neliss, v ktorom sa povenujeme téme československých „conov“ a našich skúseností s nimi. A nadviažeme naň ešte jedným tematickým článkom… Ale jeho obsah nebudem vopred prezrádzať!

Read More Read More

O rok neskôr…

O rok neskôr…

Presne 1. júna uplynul rok odo dňa, kedy som oficiálne prestala byť študentom. (Teda, tento status som už raz na rok stratila, keď som mala medzi bakalárom a magistrom prestávku, takže to nie je žiadny historický moment, ale nevadí…). Uplynul rok od doby, kedy mojím jediným problémom boli bratislavské intráky, nudné prednášky, domáce úlohy, písanie seminárny prác či učenie sa desiatok strán vecí, ktoré mi už vyprchali z hlavy. Ubehol rok od doby, kedy som sa piplala so svojou viac-ako-stostranovou diplomovkou a strávila (či skôr stratila) celý mesiac učením sa na štátnice. Boli to také jednoduché časy. Otravné, nepríjemné a stresujúce, ale zároveň jednoduché (lebo som rozmaznaný spratok, ktorému rodičia všetko platili, nemusela som brigádovať a takmer všetok voľný čas som mohla stráviť podľa seba).
Rozhodla som sa spísať tento článok ako malý update o mojom živote (a minulosti) – a pretože to málokto číta, tak hlavne aby som mala svoje dôležité („dôležité“) okamihy a myšlienky zachytené pre prípad straty pamäte. Ak by vás zaujímalo, ako prebiehali moje štátnice, obráťte sa na tento príspevok.

Read More Read More

Бібліотека

Бібліотека

Po niekoľkých mesiacoch vám znovu prinášam jeden malý report z môjho malého života. Zaujímavostí sa veľa nedozviete a ak aj áno, určite vášmu životu nijako nepomôžu. Ale svoje kecy sa chystám podporiť nejakým tým obrazovým materiálom, takže pokiaľ sa predsa len rozhodnete čítať ďalej, snáď sa vám tým ten nepríjemný zážitok nejako… spríjemní.

Od ukončenia školy mi ubehlo už pár dlhých mesiacov a hoci som od konca júla mala dojem, že ten čas do ďalšieho septembra bude určite plynúť strašne, priam smrteľne strašne, pomaly, odrazu je tu február. Zase nastáva čas podávania prihlášok, zase sa blíži stresovanie z prijatia/neprijatia, ktoré je pre mňa tentokrát dosť kľúčové, keďže viac odkladaní si dovoliť nemôžem. Ale tento post nepíšem preto, aby som sa dopredu sťažovala na niečo, čo sa stane/nestane/môže stať/nemôže stať. Skôr si chcem zaspomínať na uplynulé štyri mesiace (obdobie od začiatku októbra do konca januára, ak mám byť presná), kedy som vykonávala svoju absolventskú prax. A verte mi, že ak niekto dokáže nafúknuť niečo také obyčajné a nudné, ako je absolventská prax, tak som to určite ja.

Read More Read More