Ako som prežila rok 2020

Ako som prežila rok 2020

Rok 2020 nebol jednoduchý pre nikoho. Niektorí to znášali zle fyzicky, iní psychicky a ostatní oboje. Ani ja som minulý rok nebola tým najšťastnejším človekom. Napriek tomu sa v ňom našlo pár veselších momentov, vďaka ktorým boli tie nekonečné mesiace o čosi znesiteľnejšie. A pretože ja vždy preferujem pozitívne myslenie a optimizmus pred brblaním a fňukaním, rozhodla som sa pripomenúť si, čo dobré sa v mojom živote počas apokalyptického roka 2020 udialo.

Nový rok

„Ako na nový rok, tak po celý rok,“ hovorieva sa. Očividne však ide o nehanebný výmysel, pretože začiatok roka som strávila s mojou najobľúbenejšou blogerkou Neliss, ale zvyšok roka som musela pretrpieť sama (ale s Neliss neustále na prijme, takže… Žeby to predsa len vyšlo?). Spočiatku sa nám darilo – koncom januára som ju navštívila doma a neskôr sme spolu absolvovali pražský comic-con, ale potom nás od seba odtrhol nemenovaný vírus. Škaredý vírus, hanbi sa!

Comic-con Prague 2020

Než išiel celý európsky svet do kytek, v Prahe sa vo februári konal historicky prvý Comic-con (hádam nie aj posledný – druhý ročník sa síce pripravuje, no… Veď vieme, ako to tu teraz vyzerá). S Neliss nám robili spoločnosť aj jej spolužiačka a moja sestra, s ktorou sme absolvovali o deň CCP viac. Videli sme niekoľko zaujímavých rozhovorov so zahraničnými hercami, so sestrou sme sa dokonca s dvomi odfotili a na prvý ročník bola organizácia CCP priam bezchybná. Vzývam všetky sily, aby sme si to ešte mohli zopakovať!

Ak sa o našej návšteve Comic-Conu Prague chcete dozvedieť viac, prečítajte si môj report.

Na Nemeckom snehu

Veľmi tesne predtým, než šiel európsky svet do kytek, sme stihli odcestovať do Nemecka počas jarných prázdnin. Ja ani sestra síce nelyžujeme, ale prečo by sme sedeli doma, keď môžeme sedieť na hoteli v Nemecku… a loziť po nemeckých kopcoch. Na počasie sme síce nemali šťastie, snežilo len predposledný deň, ale aj počas neho sme si užili snehu až-až. Párkrát sme sa zatúlali na „turistické“ chodníčky, lenže nedošli sme do konca, lebo verte či nie, tie zasnežené prázdne lesy uprostred ničoho pôsobia celkom strašidelne – obzvlášť s tými nemeckými achtungami na stromoch.

Kliatba večnosti

Nastal marec, všetko a všetci boli zavretí a ja som sa rozhodla začať plniť záväzok, ktorý som dala sama sebe na začiatku roka – a to že začnem zverejňovať na Wattpade svoj príbeh Kliatba večnosti. Som zo srdca vďačná každému, kto mu venoval svoju pozornosť!

Na českých skalách, prvá časť

V máji nás konečne vláda začala vypúšťať von, tak sme to využili a namiesto túlania sa po prázdnom Václavskom námestí sme šli do mesta Mšeno, v ktorom majú také rozkošné Skalní bludiště. Chvíľu sme sa len prechádzali po lesoch, nevideli sme nič zaujímavé ani nič, čo by pripomínalo bludiště… Pretože sme začali túru na opačnej strane. No potom sme to našli a bol to zaujímavý, fascinujúci a zábavný zážitok, obzvlášť s malými deťmi. Najlepší bol okamih, keď som šesťročnú neter tlačila po reťazi hore skalou. Existovala aj cesta okolo? Áno. Našli sme ju, než sme takmer prizabili nevinného člena rodiny? Nie. Ja som sa nepozerala dole, sestra sa zdola nemohla pozerať hore, ale prežili sme to a ostatní traja členovia našej posádky šli dookola. Padavky.

Na českých skalách, druhá časť

O týždeň neskôr sme so sestrou vzali netere na výlet na Divokú Šárku, čo je prírodná rezervácia v Prahe. Je síce nádherná, ale nebýva tam až toľko ľudí – možno aj preto, že sa nachádza na konci Prahy (od nás je to cesta autobusom, metrom takmer z konečnej na konečnú a zase autobusom a trvá to asi 50 minút). Zase sme tam mali trochu lozenia po skalách v nevhodnej obuvi, no zvládli sme to a mne sa tam zapáčilo natoľko, že som sa tam o pár mesiacov vrátila.

Jeden výlet, ktorý vystačil za desať

Už veľmi dlho sme so sestrou plánovali víkendový pobyt v Lednici a práve tento rok sa nám to konečne podarilo. Ubytovanie sme mali kúsok od Lednického zámku, bývali sme v super izbe u milého slovenského pána a za tri dni sme videli toľko, čo normálny človek uvidí za týždeň. V piatok sme stihli obísť zámok vrátane prehliadky, došli sme k Minaretu aj k Janohradu. V sobotu sme prešli pešo celú cca 11 km dlhú cestu z Lednice do Valtíc a obišli sme pri tom väčšinu úžasných pamiatok, ktoré sa nachádzajú medzi týmito skvostnými mestami, plus sme zvládli samotný Valtický zámok. V sobotu sme zas nahliadli do Břeclavi, na zámok a zvládli sme aj s batohmi na chrbtoch a v ohromných teplotách 8-kilometrovú túru k zámočku Pohansko (4 km tam, 4 späť).

Viac si o našom výlete po lednicko-valtickom areáli môžete prečítať v samostatnom článku.

Festival fantázie 2020

Moje srdce sa lámalo pri predstave, že nedosiahnem svoj desaťročný míľnik a nenavštívim FF 2020. Chvíľu to vyzeralo, že sa táto nočná mora stane realitou. Avšak týždeň pred FF-kom som sa zaťala a povedala si, že tam musíme ísť, aj keby to malo byť na otočku. Pretože nám to časovo lepšie nevychádzalo, šli sme iba na tri dni počas prvého víkendu (kto to ešte nevie, FF sa koná štandardne 10 dní, minulý rok 12). Aj keď program nebol pre nás ideálny (z našich najobľúbenejších línií tam bol hádam iba Potterfan), náramne sme si to užili a ja som ani chvíľu neľutovala, že sme obetovali ten čas a peniaze.

Viac sa o našom víkende na FF 2020 dočítate v mojom pravidelnom reporte.

Na českých skalách, tretia časť

Dôvodom, prečo sme nemohli ísť na FF-ko počas toho lepšieho víkendu, bola práve zaplatená dovolenka v Krkonošiach. Počas prvého dňa sme navštívili práve Adršpašské skály – na začiatku som nebola práve unesená (kto to kedy videl, platiť za to, že chodíte po lese), ibaže čím ďalej sa dostanete, tým sa vám naskytnú lepšie a skutočne dych berúce výhľady. Hoci sme tam boli v obrovskej skupinke, celé skaly sme prešli iba štyri, vrátane mojej štvorročnej netere, zatiaľ čo väčšina mužov a mladých to po prvej šípke smerujúcej k východu vzali skratkou.

Na českých skalách, štvrtá časť

Hlavným cieľom nášho krkonošského výletu bola Sněžka. Vyhradili sme si na ňu samostatný deň, ale aj tak sme neprišli dostatočne skoro, aby sme nestáli možno hodinu a pol v rade na lanovku. (Pýtate sa, prečo sme nešli pešo? Oficiálna odpoveď znie: mali sme so sebou veľa detí. Neoficiálna: na to tam boli všetci príliš leniví a my so sestrou sme ich potrebovali ako odvoz.) Pretože fungovala len polovica lanovky, zvyšok cesty sme si vyšliapali. Nemali sme najlepšie počasie, takže nás pri tom parádne prefúklo a na samotnom vrchu to bolo najlepšie – ani foťák v telefóne nechcel zaostriť. I keď najvyšší vrch v Čechách je skoro ako vysoký kopec niekde na Slovensku, bol odtiaľ parádny výhľad a rada by som tam niekedy vyšliapala po vlastných od spodku až hore.

Na českých skalách, znovu, piata časť

Môj druhý výlet na Divokú Šárku už zahŕňal aj Neliss. Pretože práve v ten deň hlásili brutálne tropické teploty, vyrazili sme hneď ráno. Pred desiatou sme boli na mieste a nenarazili sme na nikoho okrem ľudí, ktorí tam očividne spali, a zopár psíčkarov. Mali sme tak dostatok času aj súkromia urobiť si niekoľko super fotiek so super výhľadom a odvážne si poloziť po skalách.

Nasledujúci deň som vzala Neliss k Trójskemu zámku, kde sme pokračovali vo svojej neexistujúcej modelingovej kariére a dobre sa zabavili. Ak sa chystáte do Prahy (eh, pokiaľ ste zo Slovenska, tak ak sa ešte niekedy dostanete do Prahy) a chcete si pozrieť niečo iné než tie tradičné turistické pamiatky, Divokú Šárku a Trójsky zámok sa rozhodne oplatí vidieť.

Na slovenských skalách, konečne

Po predminuloročnom zážitku vo Vysokých Tatrách s kamarátkami som sa aj minulý rok veľmi chcela dostať na nejakú kvalitnú turistiku. Keďže sme mali naplánovanú dvojtýždňovú dovolenku doma na Slovensku, rozhodli sme sa odskočiť si na tri dni do Tatier – sestra, synovec, mama a ja. Prvý deň šla s nami mama na samotnú turistiku, ale počas tých pár hodín to isto niekoľkokrát oľutovala. Brodili sme sa malinami, chvíľami v mohutnom lejaku, proti ktorému ani pršiplášte nestačili. Nakoniec sme však došli k vodopádom Studeného potoka.

Druhý deň, pretože hlásili dažde a búrky, sme oželeli plánovaný výstup na nejaký štít a šli sme k chate pri Zelenom plese. Po prvom dni som mala také otlačené nohy, že bol pre mňa každý krok fyzickým utrpením. Plus bola zima. Plus som sa potila. Našťastie nás aspoň dážď – až na jedno či dve mrholenia – obchádzal. Spravili sme si odbočku k Veľkému Bielemu plesu a naspäť sme sa dostali už ani netuším ako. Len viem, že sme šli a šli a šli a za nami ani pred nami nikde nikto len popadané stromy a varovania o prechádzaní popod nimi na vlastné nebezpečenstvo. Prečo vlastne chodievam na turistiku, keď je to pre mňa také utrpenie?

Tretí deň, lebo lialo nonstop, sme navštívili aspoň Beliansku jaskyňu. Bola tam fakt prekliata kosa.

Duch Vianoc

Pred koncom roka som sa rozhodla byť znovu akčná a napísala som ešte krátku vianočnú poviedku Duch Vianoc, ktorú som tiež zverejnila na Wattpade. Nie je to niečo, čím by sa človek musel chváliť, ale ja som s ňou nečakane spokojná.

Nakoniec predsa len doma

Vzhľadom na súčasnú situáciu bolo otázne, či sa mi podarí dostať na Vianoce domov k mame a ocovi. Dlho som sa psychicky pripravovala na to, že zostanem v Prahe (boli by to prvé Vianoce bez rodičov a ja viem, že veľa ľudí v mojom veku to tak neprežíva, no doma je doma a rodičia sú rodičia), ale nakoniec sa mi to podarilo (po zodpovednom otestovaní sa, samozrejme). Úspešne som sa napchávala jedlom, ktoré som nemusela uvariť, konverzovala s našimi inak než cez satelity , flákala sa, ako sa na správnej dovolenke patrí, a trávila čas s našimi mačičkami. Nehovoriac o mojich narodeninových a predvianočných telefonátoch so Sue a Neliss. Ďakujem, dievčatá! ♥

* * *

Takto v skratke vyzeral môj rok 2020. Čo pekné sa podarilo zažiť vám?

2 thoughts on “Ako som prežila rok 2020

  1. Jej, aký milý článok. :) Som rada, že si si v tom hlúpom roku našla čosi pekné. A že to občas zahŕňalo aj mňa napriek nepriazni osudu. :D Inak zhrnutie Belianskej jaskyne ma dostalo.:D
    Hm, pekné udalosti v mojom živote za rok 2020… No očividne Nový rok a CCP a víkend v Prahe. A mimo teba rodinná turistika. :) Plus som hrdá na spustenie podcastu.

    1. Ja som hlavne rada, že ten hlúpy rok zahŕňal aj teba :D A hej, no, nechcela som sa už rozpisovať o detailoch :D

      Na podcast máš rozhodne dôvod byť hrdá a držím palce s ďalšími turistikami tento rok :)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *