Comic-Con Prague 2020 | ft. Neliss

Comic-Con Prague 2020 | ft. Neliss

7. – 9. 2. 2020 sa v pražskom O2 Universe konal historicky prvý Comic-Con Prague! Na túto akciu som sa tešila od chvíle, kedy ju oznámili na minuloročnom poslednom Pragoffeste (hej, boli sme tam a bol to skvelý pocit mať takéto exkluzívne informácie z prvej ruky). Pragoffest som si nesmierne obľúbila, pretože mi vďaka nemu nepripadalo čakanie na Festival fantázie v Chotěboři také neznesiteľné. Správa o jeho konci ma nepotešila, ale rozumela som dôvodom organizátorov.

Skutočnosť, že sa rozhodli „nahradiť“ Pragoffest comic-conom, ma šokovala, potešila, ale zároveň som cítila určitý skepticizmus. Prvé ročníky nebývajú najlepšie (niekedy nebývajú dobré ani ďalšie ročníky) a skúsenosti organizátorov neboli garanciou kvality. Svoje očakávania som držala na minime a s približujúcim sa dátumom nevzrastali. Nebola som unesená z vysokých cien lístkov (vrátane tých v prvej, „lacnejšej“ várke), ktoré asi trikrát presahovali cenu toho, čo sme vďaka špeciálnej akcii zaplatili za varšavský comic-con. Takisto ma neuchvátili mená hostí – v porovnaní s WCC siahali českí organizátori zväčša do hlbokého hereckého archívu namiesto pozývania mladších, v súčasnosti populárnejších osobností. Úprimne, bála som sa, že aj keby bola organizácia CCP dokonalá, bude to pre mňa po obsahovej stránke strata peňazí.

Teraz vám poviem ten najväčší vtip – tak trochu ma mrzí, že som tam bola iba dva dni a nie všetky tri.

Sobota

Napriek cene a riziku, že to oľutujeme, sme sa so sestrou rozhodli zakúpiť si lístky na sobotu i na nedeľu. Počas soboty nám robili spoločnosť aj (moja verná festivalová parťáčka) Neliss so svojou spolužiačkou Barborou. Neliss sa dobrovoľne bez nátlaku rozhodla prispieť do reportu pár slovami, takže ju všetci privítajte! Ahoj, ahoj! Moja nedôvera voči novej akcii a vysokým cenám lístkov tú Michellinu zjavne ešte prekonala a s B. sme dali CCP šancu iba v sobotu – ale nabudúce ideme na tri dni!



Dvere comic-conu sa pre návštevníkov otvorili o deviatej ráno. Po skúsenostiach z Varšavy, kde na nás čakal dlhokánsky rad (a vlastne po skúsenostiach zo života, lebo rady bývajú zákonite všade tam, kam sa chcete dostať práve vy), sme na miesto konania prišli skôr, aby sme sa dostali dnu pred desiatou, teda pred začiatkom programu. Prvý šok nastal, keď sa nám podarilo vliezť do vnútra pár minút po deviatej. Fajn, trošku sme sa predbehli. Lenže ľudia sa ani neunúvali tvoriť rady! Namiesto toho stáli kade-tade po skupinách, takže sa to neráta ako predbiehanie. K dispozícii bolo niekoľko vchodov (plus špeciálne pre VIP, cosplayerov či ZŤP), a aj keď každý musel prejsť cez detektor kovu a ukázať obsah tašky, liezli sme dnu ako na bežiacom páse. Druhý šok nastal, keď so mnou detektor nemal problém – niežeby som na seba mala kov, ale na letisku to pípaniu nebránilo. Mali sme tak viac než dosť času obzrieť si priestory a zorientovať sa tam. Prejsť si početné stánky mimo špičky je, mimochodom, skvelý nápad. O čosi menej priateľské boli ceny za odloženie vecí – päťdesiat korún som zatiaľ v šatni nenechala –, ale čo narobíte, keď sa nechcete všade vláčiť s vetrovkou (niežeby neboli chvíle, kedy by sa mi hodila). V priestoroch O2 Universa totiž aktívne fungovala klíma, na čo treba pri obliekaní pamätať – na rozdiel od Chelle sa však nemôžem sťažovať. No, asi je to lepšie, ako keby sme sa tam mali udusiť…

V prvom rade sa musíme vyjadriť k organizácii CCP, ktorá bola super! Všetky programy sa začínali vča (iba besedy sa občas pretiahli, ale komu by prekážalo niečo také) a celé to tam šliapalo ako hodinky. Organizátorom patrí veľký obdiv a vďaka. Občerstvenie zabezpečovalo O2 Universum a teda ceny boli také, aké sme ich čakali – nechutne vysoké. V každom prípade, bolo tam niekoľko „bufetov“, ktoré mali ako-tak uspokojivú ponuku (našlo sa dokonca niekoľko zdravších alternatív), čiže sme nemuseli strácať čas utekaním do obchodného domu. Na druhej strane, O2 Universum má na zozname veľa zakázaných objektov, vrátane jedla a vody, čo je asi najväčšie negatívum, na ktoré som na CCP narazila. Nie je príliš ekonomické (a pri toľkých pollitrových fľaškách v košoch ani ekologické) kupovať si vodu na mieste.

Priestory O2 Universa boli v pohode, i keď pri takom množstve ľudí vznikali aj na troch poschodiach tlačenice. Podľa mňa boli tlačenice minimálne a ani pred záchodmi sa netvorili dlhé rady – na rozdiel od Varšavy, kde výlet na WC vždy zabral aspoň 15 minút. Tak aby som bola presná – tlačenice boli hlavne na chodbách pri presúvaní sa medzi sálami. A keď už som pri tom presúvaní, nebavilo ma ani behanie z poschodia na poschodie. No ťažko by to zorganizovali v škatuľke od zápaliek, že? Okrem ľudí plnili chodby aj stánky s fanúšikovským merchom, stánky vydavateľstiev zameraných na fantasy/sci-fi a viacerí domáci i zahraniční umelci. Svoju uličku mali aj tvorcovia komiksov, ale osobne som nemala dojem, že by im ľudia venovali priveľa pozornosti. Nechýbali tam ani zábavné kútiky, kde ste si mohli spraviť pamätné fotografie, napr. krabica funko-popu či Železný trón. V stánku iMucha ste sa odfotili ako superhrdina do komiksu a v stánku Coca-Coly ste si za tanec vyslúžili comic-conovú edíciu koly. Mohli ste si vyskúšať Thanosovu Infinity Gauntlet či helmu Black Panthera. Organizátori nezabudli ani na ponuku hier – či už PC, konzol alebo stolných. Bolo tam toho tak strašne veľa! A nedalo sa stihnúť všetko!



Vrcholom CCP bol pre nás rozhodne hlavný program pozostávajúci z besied s hercami a inými umelcami. Hercom bola venovaná najväčšia sála a pretože šlo o uzavretú miestnosť, počula som každé slovo a nie len každé tretie, ako tomu bolo na WCC (tam prebiehali besedy v obrovskej hale, kde sa dialo ďalších x-vecí, čiže sa slová hercov zlievali so šumom hlasov tisícok návštevníkov). Miest na sedenie tam bolo veľa, ale nie pre všetkých, preto sme so sestrou presedeli tri besedy na zemi v prostrednej uličke (za čo ma moje kĺby ešte tri dni neznášali). V dvoch prípadoch sme však mali exkluzívny výhľad na pódium, takže aspoň niečo. Ja som sedela na zemi raz a úplne mi to stačilo – vďaka obrovským premietacím plátnam bolo vlastne jedno, kde sedíte, lebo obsah vám neunikol. Besedy prebiehali v angličtine, ale hlavný program bol pre záujemcov cez slúchadlá tlmočený do češtiny. Sympatické bolo aj to, že sa otázky pre hercov dali posielať cez internetovú appku Slido, vďaka čomu bolo zodpovedaných veľa fanúšikovských otázok a pýtať sa mohli aj hanblivci, ktorí by sa nepostavili pred mikrofón.

Ale teraz už k samotnému programu…

CCP sme so sestrou odštartovali besedou s Vladimírom Furdíkom, ktorého určite pozná každý fanúšik Game of Thrones. Historky z jeho kaskadérskej kariéry sú skvelé a fascinujúce – aj keď občas desivé. Na menšom pódiu sa dostalo pozornosti aj americkému producentovi Shaunovi O’Banionovi (to sme sa už pridali aj ja a B.), ktorý sa podelil o úchvatné detaily zo života v Hollywoode a o tom, ako sa z pozície osobného asistenta dostal k produkcii filmov. Pokiaľ vás, podobne ako mňa, fascinuje všetko, čo súvisí s natáčaním filmov, toto je presne človek, ktorého si chcete vypočuť!

Nenechala som si (na rozdiel odo mňa) ujsť ani besedu s Ronom Perlmanom, ktorého väčšina pozná ako toho „starého“ Hellboya (ja si ho pamätám skôr z Policajnej akadémie). Moderátorka sa na začiatku sťažovala, že sa z neho ťažko dostávajú plnohodnotné odpovede, ale podľa mňa sa rozrozprával dosť a zábavne nám priblížil svoju kariéru. Na záver dostal od stránky CSFD.cz ocenenie za celoživotné dielo, heh. Ja som zašla na besedu s Danielou Tlumačovou – Slovenkou, ktorá si strihla menšiu rolu v Hviezdnych vojnách a mihla sa vo Fantastických zveroch. Daniela bola veľmi úprimná (a vlastne aj trochu netaktná), takže to bolo… zaujímavé.



Na CCP dorazil aj John Rhys-Davies, ktorého najskôr poznáte ako Gimliho z Pána prsteňov (ja zas ako toho protivného chlapa, ktorý chcel vziať Mii korunku v druhom Denníku princeznej). Ohromilo ma, ako inteligentne a zanietene rozprával (niežeby som ho mala za hlupáka, len by som na takejto akcii nečakala podobne hlboké filozofické úvahy). Nesmierne som si jeho vystúpenie užila a ako človek si ma získal svojím milým a optimistickým prístupom. Nehovoriac o tom, že viackrát citoval Pána prsteňov, čo ma ako oduševnenú fanúšičku LoTR spoľahlivo zahrialo pri srdci. Pre mňa bola táto beseda vrcholom dňa.

Úplným opakom bol rozhovor s Brandonom Routhom a Davidom Nyklom, ktorých spája seriál Arrow. Moje sklamanie nepatrí hercom, tí boli sympatickí a robili, čo bolo v ich silách. Problém bol v idiotskom moderátorovi, ktorý nielenže neovláda angličtinu, ale nepozná ani zásady slušného správania a nesplnil si svoju hlavnú povinnosť – vytvoriť pre hostí príjemnú atmosféru a vyhnúť sa konfliktom medzi nimi a publikom. Budem ho i menovať, lebo pán „moderátor“ Tomáš Zástěra si zaslúži byť verejne zahanbený. Naozaj nechápem, kde zohnali niekoho takého neschopného. Chudák Brandon, ktorého v spolupráci so stupídnymi návštevníkmi urazil ich stupídnymi otázkami, asi nemal z CCP najlepší dojem. Bolo mi z toho celého trápne i smutno a chvíľami som už len dúfala, že toto utrpenie rýchlo skončí. Fail. Moderátorky Silvie Šustrová a Alžběta Trojanová boli naopak pri svojich besedách úžasné.

K bohatému fanúšikovskému programu sme sa príliš nedostali. Raz sme navštívili knižnú líniu a v rámci nej prednášku Moderní česká high fantasy s českými autormi Michaelou Merglovou, Petrou Machovou a Martinom D. Antonínom. Počúvali sa skvelo a tú hodinku s nimi som si užila. Podstatne menej ma nadchla prednáška Ženy a upíři mezi dobrem a zlem – ódy na Buffy ma síce bavia, ale tak nejako som dúfala, že časy, kedy sa skupinovo nadávalo na Twilight, sú už za nami (túto som našťastie vynechala). Perly v Young Adult nám mali predstaviť zaujímavé knihy z YA fantasy, ale ak sa pohybujete v knižnom svete, tak všetko z toho poznáte. Škoda, že som lenivá čítať nové príbehy, lebo viaceré tie knihy znejú zaujímavo. Sobotu sme zakončili na Potterfane pri ich spracovaní bájky o troch bratoch – videla som ich už toľkokrát, že som tam neplánovala ísť, lenže boli sme lenivé presunúť sa inam, tak sme zostali a ako vždy sme sa dobre zabavili. A zase raz letel naším smerom nejaký ten predmet – tentoraz prútik.

Aký je verdikt od Neliss? Taký, že by som budúci rok na CCP potrebovala nielen stráviť viac času, ale aj zohnať si časovrat – naozaj sa totiž nebolo kedy nudiť, a hoci som bola na konci dlhého akčného dňa zrelá do postele, mám na sobotu skvelé spomienky a už teraz sa teším na ďalší ročník.

Nedeľa

Po skúsenostiach zo soboty sme sa v nedeľu do 22 Universa netrepali prehnane skoro, ale aj tak sme sa dostali dnu neuveriteľne rýchlo. A dokonca nám milá slečna v šatni naúčtovala iba jednu päťdesiatku za obe vetrovky. Sestra nabrala odvahu odfotiť sa s cosplayermi z Hviezdnych vojen (to my nikdy nerobíme, lebo sa hanbíme) a ja som si spravila fotku do komiksu. Bolo to vtipné. Pán mi povedal, aby som nahodila superhrdinskú pózu a ja som mala trojsekundové okno, kedy sa mi hlavou prehnalo: „Toto je trápne, prečo to robíš, tak už sa pohni, inak budeš na tej fotke trápne stáť ako vystretá doska.“ A to je, prosím pekne, exkluzívny náhľad do mysle hanblivého človeka. Ale napokon som to zvládla. Asi.



V nedeľu sme prakticky vynechali fanúšikovský program a väčšinu dňa sme sedeli na besedách. Tá prvá bola s Predracom Bjelacom a Annou Shaffer, ktorých fanúšikovia Pottera poznajú ako Igora Karkarova a Romildu Vane. Anna tiež hrala Triss v seriálovom Zaklínačovi. Bola to opäť zábavná beseda, kde Predrac prekvapil skvelou češtinou. Druhý na rade bol Casper Van Dien, ktorého si staršia generácia scifistov iste pamätá z Hviezdnej pechoty (ja som z nej videla len časť, pretože som zaspala – nie, nebolo to nudné, len som bola pekelne unavená). Z Caspera sa vykľul geniálny zabávač a neskutočný sympaťák. Vôbec ma nešokuje, že býval veľkým miláčikom mojej sestry, lebo mňa si získal okamžite.



Zašli sme si aj na samostatnú besedu s Brandonom Routhom, ktorú moderoval Mikoláš Tuček. Dopadlo to lepšie ako v sobotu, hoci pán Tuček nemá najlepšiu angličtinu. Je však otázne, nakoľko to zachránilo Brandonov dojem z CCP. Rozhodne nebol taký otvorený, uvoľnený a vtipný ako ostatní herci, ale za to ho ťažko môžem súdiť. Comic-con sme uzavreli besedou s Davidom Nyklom, kanadským hercom českého pôvodu, pri ktorého českom prejave by ste nespoznali, že tu nevyrastal. Je slávny vďaka postave doktora Zelenku zo seriálu Hviezdna brána: Atlantída, ale ja som ho spoznala cez Arrow, kde hral Anatolyho Knyazeva – jednu z mojich najobľúbenejších postáv (v oboch seriáloch musel predstierať prízvuk, ktorý normálne nemá). Bol zábavný, ohromný, sympatický a úžasne som si užila tú hodinu v jeho prítomnosti. Dúfam, že som ho na pražskom comic-cone nevidela naposledy.

Súčasťou našej nedeľnej návštevy bolo fotenie s hercami. Pôvodne som žiadne neplánovala, ale sestra ma nahovorila na fotku s Annou Shaffer (bola super milá!). Po besede s Casperom Van Dienom som zas ja nahovorila ju na fotku s ním. Teda, toho prehovárania tam nebolo veľa, predsa len bol jej tínedžerskou láskou. A pre mňa to nebola až taká obeta – na staršieho pána vyzerá dosť dobre (a zblízka ešte lepšie!). Lístky na fotenie sme si kúpili na mieste a objednávali sa na konkrétny čas. V oboch prípadoch sme čakali 15-20 minút a samotné fotenie trvalo 30 sekúnd, čiže žiadne hodinové rady ako vo Varšave. Mohlo to byť aj tým, že šlo o menej „populárnych“ hercov, ale v každom prípade mi aj táto časť conu pripadala dobre zvládnutá. A čo je najšokujúcejšie, na fotkách vyzerám skoro normálne!

Záver

Comic-Con Prague 2020 bol ohromný! Za najväčšie klady považujem skvelo zvládnutú organizáciu, bohatý program, úžasných hercov, dve šikovné moderátorky a obrovské priestory. Za mínus by som označila vysokú cenu lístkov, vysoké ceny za občerstvenie, trochu nešťastné pravidlá O2 Universa týkajúce sa vlastného jedla a vody a jedného nevhodne zvoleného moderátora. Už teraz sa však teším na druhý ročník a prajem organizátorom veľa úspechov, energie a pevné nervy do ďalších rokov – a nech je ich veľa! Vďaka patrí aj mojim úžasným spoločníčkam, bez ktorých by to nebolo to pravé orechové.

* * *

Navštívili ste aj vy Comic-Con Prague? Nezabudnite sa podeliť o svoje dojmy v komentároch. A ak ste ho nenavštívili, dúfam, že vám náš report pomôže pri budúcom rozhodovaní. Ak patríte medzi fandomových bláznov, musíte si to vyskúšať. Zábava je tam garantovaná!

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *