Warsaw Comic Con 2019

Warsaw Comic Con 2019

Poznáte ten pocit, keď prebieha San Diego Comic Con, vy sledujete miliónty panel na YouTube a želáte si, aby ste sa mohli takej akcie zúčastniť? Áno, veľmi dobre, je to mimoriadne skľučujúci a depresívny pocit. Ešte šťastie, že je tento formát rozšírený i v Európe a Comic Con sa dokonca koná v neďalekej Varšave! V roku 2019 tam prebiehal v poradí piaty Warsaw Comic Con a Neliss (čauko!), z ktorej sa v posledných rokoch stal môj najobľúbenejší conový spoločník (jupí), si ho odmietala nechať ujsť. Jej odhodlanie bolo také obrovské, že ma rýchlo nakazila. Takto začala naša cesta plná plánovania (od A do Z *inside joke*), pátrania po ideálnom ubytovaní, nervovania sa pri zahraničných platbách, rozčuľovania sa nad stránkou Českých dráh, stresovania z mojej nečakanej angíny, ktorá sa nám to snažila prekaziť, dlhého cestovania, blúdenia, čakania, ďalšieho blúdenia a ešte dlhšieho čakania. Inak to bol super výlet, fakt!

Ak by to záviselo odo mňa, tento report by vznikol tak o dva-tri mesiace. Vďaka Neliss, ktorá má vo svojej mladej duši stále dosť elánu, k vám prichádza už teraz, teplý ako čerstvé rožky! Čítajte ďalej, ak chcete vedieť, ako sa nám na WCC 2019 páčilo, a čo sme si z neho odniesli.


Aby ste mali predstavu, ako veľmi sa Neliss chcela dostať na nejaký Comic Con, prezradím vám, že jej pôvodný plán zahŕňal let do Anglicka. (Kto hovorí, že som sa toho plánu vzdala? Tak pôvodný plán na tento rok… Lepšie? 😛) Do toho vstúpilo moje lenivé ja s otázkou: „Nemôžeme ísť niekam… bližšie?“ Následne sme sa zhodli na Varšave a spojili sme to s turistickým výletom po tých najvýznamnejších pamiatkach.

Celý con trvá tri dni, my sme sa však zúčastnili len v sobotu. Deň sme začali troškou blúdenia, keďže sme nemohli nájsť zastávku, z ktorej odchádzal autobus zdarma až k dverám conu. Konštatujem, že Google mapy vedia byť niekedy rovnako na prd ako vedia byť užitočné. Potom sme sa doň museli zmestiť a odstáť si pol hodinu natlačené ako sardinky, zatiaľ čo vonku pripekalo slnko, vnútri sa míňal kyslík, nefungovala klíma a nejaká voda nahromadená na streche alebo v klíme ma pri jednom prudkom pribrzdení autobusu osprchovala – kým som bola v autobuse.



Našťastie sme prežili, počkali si v rade (ehm, v dvoch radoch, lebo ako sme mali vedieť, že na náš lístok je osobitný rad?) a, hurá, ocitli sme sa vo vnútri s páskami na ruke. WCC je, samozrejme, relatívny malý con, no zároveň je väčší ako akákoľvek iná fanúšikovská akcia, ktorej sme sa doteraz zúčastnili. Naša návšteva by sa dala zhrnúť frázami „hlava na hlave“ a „všade samé rady“.

Samotné lístky neboli drahé. Boli možno až šokujúco lacné – navyše majú ceny časovo odstupňované, takže ak viete, že tam na sto percent chcete ísť, môžete si kúpiť vstupenky v prvej vlne a ešte čosi ušetríte. Zato za autogramy a fotografie s hercami si človek pekne zaplatil. V tomto prípade sa vám hodí, ak máte radšej menej známe celebrity, pretože si pýtajú menej peňazí ako tie slávnejšie. A hoci sa im podarilo pozvať niekoľko zaujímavých osôb, neobjavil sa nikto, do koho by sme s Chelle nutne museli zainvestovať. Šli sme tam preto skôr ako pozorovateľky. Osobne by som dodatočne zainvestovala do takého Paula Wesleyho, ale moje rozhodnutie prišlo neskoro, keď už boli vouchery vypredané *sad face*.

Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že sledovať panely na obrazovke počítača je oveľa pohodlnejšie, ako sledovať plátno, kam premietali záznam z panelu pre tých, ktorí stáli príliš vzadu. Na takú diaľku je pre vás tá celebrita ako mravec v mravenisku. Miesta na sedenia boli buď po a) rezervované pre VIP lístky (a teda poloprázdne), alebo po b) zúfalo obsadené. Mohli sme akurát tak dúfať, že sa nám podarí postaviť sa aspoň k zábradliu, o ktoré sa dalo trochu oprieť. Chvíľu sa nám darilo stáť blízko miesta, kadiaľ herci vstupovali na pódium – to bol asi náš najexkluzívnejší výhľad.

Čo sa týka hostí, moje trinásťročné ja by hádam odpadlo od šťastia – veď som videla pokope Billyho Boyda aka Pipina z Pána prsteňov a Iana Somerhaldera s Paulom Wesleym aka Damona so Stefanom z Upírskych denníkov! Osobne mám Paula rada aj v tomto veku – z rozhovorov a panelov na mňa vždy pôsobil ako obrovský sympaťák a naživo to nebolo inak. Veľmi milé bolo, že slušne ovláda poľštinu a neváhal svoje znalosti predviesť. Síce som z neho veľa nevidela, ale počuť ho naživo bolo tiež úžasné! Za mňa bolo ohromné vidieť i Holland Roden aka Lydiu z Teen Wolf. V nedeľu sa na WCC dostavil ešte aj Tyler Hoechlin aka Derek z Teen Wolf alebo najnovšie Superman zo Supergirl. Veľmi som ho chcela vidieť, ale nakoniec sme to oželeli. Naozaj sa nám v tom teple nechcelo vracať na výstavisko kvôli polhodinovému panelu, kde by sme ho – ako už spomíname vyššie – videli na obrovskom plátne a ako mravca z diaľky.




Okrem toho sa nám podarilo vystáť si rad na fotku na Železnom tróne (so všetkými tými deťmi, ktorým isto neutiekla ani jedna epizóda Game of Thrones), odfotiť sa so Spider-Manom (škoda, že sme zmeškali tú časť, keď rozdávali plagáty), párkrát si vystáť rad na WC aj poprechádzať sa pomedzi milión super stánkov a pokúsiť sa rozumne nakúpiť. Myslím, že sa nám to podarilo. Kúpila som si svoju prvú (a plánujem z nej urobiť aj jedinú) funko pop figúrku mojej najmilovanejšej Buffy, prívesok k seriálu Once Upon a Time a jeden k Supernaturalu pre sestru. Mať však bezodnú peňaženku, neudržala by som sa! To teda! Tiež som si odniesla svoju prvú funko pop figúrku (nemali Iron Mana ani Goose, takže voľba padla na Captain Marvel) a super marvelovský náramok.

Nechýbali ani zóny venované hrám, komiksom či cosplayu, zato vo vnútri nebola nijaká chill-out zóna, kde by sa človek zložil a načerpal energiu. Mohli zainvestovať aspoň do väčšieho množstva lavičiek pri stánkoch s jedlom. Aspoňže tých stánkov tam bolo viac než dosť – dokonca toľko, že sme sa nevedeli rozhodnúť, kde presne si máme kúpiť tie hranolky aka jediné jedlo, na ktoré sme mali odvahu.




V konečnom dôsledku sme sa zhodli, že ako náhodný pozorovateľ sa na podobnú akciu veľmi neoplatí ísť. Pokiaľ ju práve nemáte pod nosom. Zrejme je to iné, ak si človek naozaj vyberie svoju obľúbenú hviezdu, vrazí peniaze do fotky a autogramu a potom si všetko cielene odstojí. Odnesie si tak odtiaľ fakt jedinečné pamiatky. Ibaže hry, prednášky a cosplay si môžeme vychutnať (si vychutnávame) na iných akciách a panely zase na YouTube – z pohodlia domova, bez bolesti chrbta či kŕčov v nohách.

Za seba môžem povedať, že síce neľutujem návštevu (splnila som si predsa želanie), ibaže za takýchto podmienok si ju už nepotrebujem zopakovať. Za seba zas musím povedať, že Neliss hovorí aj za mňa. Samozrejme, každý Comic Con je určite iný, svojský, a rada by som navštívila ďalšie (bezpochyby sa dostavíme na ten pražský, pokiaľ sa ho dočkáme). WCC nám však ukázalo, čo máme na conoch rady a čo nie je pre nás.

Poďme si všetko prehľadne zhrnúť.

Plusy a mínusy Warsaw Comic Con

+ lákavo nízka cena vstupenky
+ na CC vás z centra odvezie špeciálny autobus zadarmo
+ možnosť stretnúť obľúbených hercov a herečky (no na naozaj veľké mená alebo naopak niekoho z príliš malého fandomu by ste čakali márne)
+ skvelé vyžitie pre milovníkov cosplayu i hráčov hier
+ k dispozícii food court, kde sa ako-tak dokážete najesť (ak vám stačí fast food)
+ panely neboli tlmočené do poľštiny, takže nestrácali čas z už tak krátkych panelov
+ rozľahlý trh pre geekov s obrovskou ponukou

WCC sa koná pomerne ďaleko od centra Varšavy, čo môže byť nevýhodou, ak z nejakého dôvodu nemôžete použiť autobus zadarmo
vysoké ceny autogramov a fotografií s hercami (ale to určite nie je negatívom len na WCC)
zakúpenie voucheru na fotku/autogram vám negarantuje, že tú fotku/autogram vážne dostanete
pol hodiny na jeden panel je hrozne málo (hlavne keď polovicu tvoria nie-až-také-zaujímavé otázky od fanúšikov prekladané vyznaniami lásky a žiadosťami o ruku – je mi trápne aj za vás, ľudia!)
občas je vašou jedinou možnosťou sadnúť si na podlahu
obrovské množstvo návštevníkov (nečakane :D)

V čom nám Comic Cony/západné cony pripadajú lepšie ako tie česko-slovenské?

  • Tou najočividnejšou (a tuším jedinou) výhodou je rozhodne možnosť stretnúť vašich obľúbených hercov a herečky. V prípade WCC to boli skôr menšie seriálové celebrity, ale na iné cony sa zvyknú dostaviť mená svetového kalibru.

V čom nám česko-slovenské cony pripadajú lepšie ako Comic Cony/západné cony?

  • Sú menej komerčné – ide v nich hlavne o stretnutie fanúšikov, ktorí sa chcú podeliť s ostatnými fanúšikmi o svoju radosť z fanúšikovania, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru.
  • Menšie cony majú, paradoxne, bohatší program – keďže neobetujú väčšinu času panelom s hercami a cosplayermi, ponúkajú navyše rôzne tematické prednášky, workshopy, premietania filmov a niekedy zainvestujú aj do nejakých tých celebrít. Váš deň tak nepozostáva výhradne zo státia a čakania.

Hoci sme si teda víkend vo Varšave užili (hlavne preto, lebo sme spojili naše dve obľúbené činnosti – fanúšikovanie a turistiku), zároveň sme zistili, že nás viac bavia naše česko-slovenské fanúšikovské akcie a cony. Tých však nie je málo, preto sa k nim vrátime v ďalšom článku a porovnáme ich, aby ste vedeli, kam sa oplatí ísť a kam nie (spoiler – všade sa oplatí ísť), ak ste si ešte žiadny nemali možnosť či odvahu vyskúšať. Prípadne si budete môcť porovnať svoje skúsenosti s našimi.

Týmto náš report ukončujeme. Pokiaľ máte vy sami záujem navštíviť Warsaw Comic Con, dúfam, že sme vám poskytli nejaké zaujímavé informácie, ktoré vám pomôžu pri vašom rozhodovaní alebo ktoré vás pripravia na to, čo tam môžete čakať. Naše dojmy možno pôsobia skôr negatívne, ale tým rozhodne nechceme nikoho od návštevy WCC či iných CC odhovárať! Aj my sa predsa budúci rok chystáme na Comic-Con Prague, keď už ho budeme mať pod nosom. Len preto, že sme my došli k určitým záverom, nemusia tie vaše byť rovnaké, pravdaže.

Pokiaľ už máte nejaké skúsenosti s akýmkoľvek Comic Conom, nezabudnite sa o nich s nami podeliť v komentároch. Ak máte nejaké ďalšie otázky ohľadom našej návštevy, neváhajte a napíšte nám!

Michelle & Neliss

133 total views, 1 views today

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *