V znamení ametystu | Minulosť sa stane novou prítomnosťou

V znamení ametystu | Minulosť sa stane novou prítomnosťou

Kniha V znamení ametystu je debutovým dielom mladej slovenskej autorky Majky Danihelovej, ktorá bola v blogovej komunite už dlhé roky známa svojím knižným blogom. Práve vďaka nemu a vďaka ochotnému rozposielaniu pôvodnej verzie svojej knihy si získala viacero fanúšikov ešte pred vydaním. Tieto pozitívne ohlasy vzbudili pozornosť vydavateľstva Albatros Media, ktoré jej dielo tento rok vypustilo na svetlo sveta. Ide o prvý diel high fantasy série pre mladých dospelých nesúcej názov Kronika strateného impéria. Osobne nemám so (súčasnými) slovenskými autormi veľa skúseností, všeobecne preferujem českú tvorbu. Kniha V znamení ametystu ma však presvedčila, že by som mala dať našej domácej tvorbe ďalšiu šancu.

Anotácia

Sedemnásťročná Meggie je celkom obyčajné dievča, ktoré má rado volejbal, kamošov a svojho uleteného bratranca. Jedného dňa sa však na oblohe zjavia zvláštne fialové vlny, zaútočí na ňu bojovníčka s očami čiernymi ako najhlbšia temnota sveta a zachráni ju zvláštna starena s palicou, na ktorej ožívajú čudesné ornamenty. Meggie sa razom ocitne v prapodivnom Ametystovom lese, ktorý doteraz poznala len z maminho rozprávania. Obdivovala svet plný víl bez krídel, prísnych pravidiel a temných tajomstiev. Považovala ich však len za výplody fantázie. No Ametystový les je skutočný. Prírodné spoločenstvo víl a voktarianov v ňom žije pod ochranou Ametystového lampáša, ktorý ich chráni pred nezvanými hosťami a udržuje mier a pokoj. Meggie sa v tomto fantastickom svete neocitla náhodou. Nie všetkým členom Lesnej rady ide o dobro spoločenstva a Meggie sa snaží pred svojím pravým poslaním utiecť. Spoločníkmi jej budú noví priatelia a zápisky mŕtvej mamy.
(Originálna anotácia)

Hodnotenie na GR v čase čítania: 4.48

Recenzia

Prvá vec, ktorú o V znamení ametystu musím povedať, je, že táto kniha sa dá len ťažko k niečomu prirovnať. Nie je to „ten“ príbeh skombinovaný s „tamtým“ príbehom pre fanúšikov „tej autorky“ či „toho autora“. Dokonca ju nemôžem označiť ani za typického predstaviteľa high fantasy žánru, pretože i keď spĺňa väčšinu jeho charakteristických znakov, zároveň je to čosi iné a svojské. Autorka prepojila minulé so súčasným a klasické s moderným takým spôsobom, že niektorí fantasy puritáni s tým môžu mať problém. Ale ako inak by sa vyvíjali literárne žánre, ak by do nich autori nevkladali stále niečo nové?

Príbeh sa odohráva vo fantastickom svete zvanom Spoločenstvo národov, ktorý sa vám v úvode predstaví pomocou detailnej mapy (ktorú som podľa autorkinej predlohy vytvorila ja, ale inak vážne sľubujem, že moje hodnotenie je objektívne…). Hlavný dej prebieha v jednom z jeho kráľovstiev zvanom Ametystový les, ktorého obyvateľmi sú víly a voktariani. No nečakajte, že by mali na chrbtoch krídla a vo vačkoch magický prach. V Lese nenájdete kúzliacich čarodejníkov či kadejaké fantastické bytosti (i keď pár sa ich tam objaví) – narazíte skôr na čarovné kamene, tajuplné aury, nadprirodzené schopnosti, záhadné proroctvá a mystické miesta opradené tajomstvami.

„Život potrebuje tajomstvá a záhady, inak by bol nudný a predvídateľný.“

Autorka si dala záležať, aby malo všetko hlavu aj pätu, aby vyplnila čo najviac medzier a vytvorila nielen komplexný svet, ale dala mu aj históriu, ktorú čitatelia postupne odhaľujú. Hlavná hrdinka Meggie sem preniká z nášho vesmíru a z našej modernej doby ovládanej technikou a internetom. Všetko navôkol jej pripadá stredoveké, no rýchlo si všimnete, že nejde o typickú, stredovekom inšpirovanú, krajinu. Na uliciach stoja pouličné lampy, na domoch sú odkvapové rúry a namiesto pecí používajú magickými kameňmi poháňané sporáky. Postupne sa pred vami odhaľujú náznaky, že medzi ich a naším svetom existuje viacero prepojení, ale na odpoveď, prečo je to tak, si chvíľu počkáte. Práve vďaka týmto, pre fantasy svety atypickým, prvkom je Ametystový les pre čitateľa podivne známy a zároveň neskutočne cudzí, trochu ako Krajina zázrakov pre Alicu. Takisto na vás budú pôsobiť jeho obyvatelia, ktorých zmýšľanie sa vám môže zdať na míle vzdialené od toho nášho – zaostalé a možno hlúpe. Lenže pri lepšom pohľade v tom nájdete to isté, čo vidíte bežne okolo seba – duševnú i názorovú zaostalosť a hlúposť.

Meggie je spočiatku presvedčená, že to na ňu narafičil bratranec. Ten je aj so svojím kamarátom-ufológom už roky presvedčený, že pochádza z inej planéty. Nikto normálny predsa nedokáže liečiť dotykom a nikomu nedorastú vlasy hneď po tom, ako si ich ostrihá. Práve fakt, že sa okolo Meggie prakticky celý život diali divné veci, a tiež to, že o Ametystovom lese čítala v zápiskoch svojej mamy, sa dokáže na nové prostredie adaptovať relatívne rýchlo. Nie je často fascinovaná podivnosťami okolo seba. Väčšina rozporov medzi ňou a fantastickým svetom vychádza z diametrálne odlišného spôsobu života a prístupu obyvateľov Lesa k niektorým veciam, napríklad prísny kódex obliekania, ktorý zakazuje ženám nosiť nohavice, rezervované vzťahy medzi chlapcami a dievčatami, prehliadanie ubližovania nevinným či brutalita strážcov, ktorí majú svojský pohľad na povinnosti a práva občanov.

„Keď sa niečoho bojíš, je jednoduchšie ignorovať to, ako tomu čeliť.“

Meggie sa nielenže správa a reaguje inak než obyvatelia Lesa, ale používa aj slangové slová a výrazy, ktorým ostatní nie vždy rozumejú. Je uštipačná, humor používa ako zbraň, jej horúca hlava a rýchle ústa ju často dostanú do nemalých problémov a občas pôsobí ako emocionálne prázdna. Od všetkých sa drží ďalej a myslí najmä na to, ako sa dostať domov. V dôsledku toho môžete mať vo veľkej časti príbehu dojem, že vedľajšie postavy nepoznáte alebo že medzi nimi a hlavnou hrdinkou nie je silný vzťah, na ktorom by vám mohlo záležať. Kniha je však písaná v prvej osobe a vy máte cítiť to, čo ona – istú oddelenosť od okolitého sveta a ďalších postáv, jej neochotu zblížiť sa s nimi a vytvoriť si k nim vzťah. Meggie sa chce zo všetkého najviac vrátiť domov a jej frustrácia a útočnosť, často vyúsťujúca do výbuchov zlosti, to vystihujú. Je to dobre zachytená emocionálna pubertiačka uväznená vo svete, kde ju chcú zabiť, a ktorej chýba rodina. Robí hlúpe rozhodnutia, má hlúpe poznámky a nie je dokonalá. Iba pozvoľna zapúšťa korene v Ametystovom lese a vy na konci vidíte vývoj, ktorým si prešla. Pochopenie jej situácie však neznamená, že vám možno miestami nebude liezť na nervy.

„Čo som hovorila?“ spýtala sa namiesto priamej odpovede.
„Minulosť sa stane novou prítomnosťou. Opakovala si to stále dokola.“ Tak počkať… ona má vidiny… „Ty kokos, ty si fakt médium?“
Obe ku mne otočili hlavy s vypleštenými očami. „Povedz to znovu,“ nakázala mi Galia.
„Ty kokos, ty si fakt médium?“
Galia pokrútila hlavou. „Nie tú časť.“

Nakoľko hlavná hrdinka cestuje z jedného konca krajiny na druhý, vystrieda sa tam viacero postáv, ktorých úloha v príbehu môže pôsobiť epizodicky a nevyužito. Ale toto nie je Pán prsteňov a Meggie si netvorí družinu, ktorá s ňou pocestuje na opačný koniec sveta. Žiadna z postáv však nie je zbytočná – každý Meggie čosi dá alebo ju naučí niečo, čo jej na jej ceste pomôže. Stretnete tu nesmelého Wena, ktorý vďaka Meggie dostane druhú šancu na normálny život v jeho nenormálnom bláznivom svete, Liu s jej záhadným poslaním a ešte záhadnejšou blízkosťou, ktorú voči nej Meggie pociťuje, Toriho, ktorý sa ocitá na hranici medzi tým, čo je jeho povinnosťou a čo je správne, aj tajomného cudzinca z Meggienho sna, ktorý sa jej pletie pod nohy a odmieta jej dať odpoveď na akúkoľvek otázku. Hlavným zloduchom príbehu je Čierna princezná, s ktorou Meggie, a teda ani čitatelia, neprichádzajú príliš do kontaktu. Je ako temný oblak, ktorý sa vznáša nad hlavami postáv a má ešte temnejšie plány, ktoré musia hrdinovia zastaviť. Činy jej pomocníkov nie sú pekné. Ibaže na čitateľa nemusí nutne pôsobiť hrozivo práve v dôsledku absencie jej aktívnej prítomnosti či porozumenia jej motiváciám a cieľom. Verím, že pokračovanie tento aspekt vylepší a že z Čiernej princeznej sa stane kvalitný desivý protivník.

Jedna vec, ktorú od tejto knihy rozhodne neočakávajte, je romantika. Niežeby tam neboli aké-také náznaky, že sa to v pokračovaniach môže zmeniť. Meggie má iba jasne stanovené priority a na nejaké vzdychanie nad tehličkami či milostný trojuholník nemá čas. Nie je to ani rýchle zábavné čítanie na zabitie voľného času. Ak nebudete dávať dostatočný pozor, unikne vám kdejaký detail, bez ktorého sa v príbehu ľahko stratíte. Niektoré veci sa na začiatku môžu zdať prehnané alebo nezmyselné, ale na konci to do seba všetko zapadne. Záver je omnoho dynamickejší ako začiatok, kde sa autorka snažila zrozumiteľne predstaviť svoj svet, občas možno i zdĺhavo v pomalších scénach. Nemusíte sa však obávať prehnaného množstva detailných opisov lesov a stromov – je ich tam tak akurát, aby prebudili vašu predstavivosť. A iba čo dôjde na akciu, stránky vám budú plynúť jedna radosť.

„Kam nás poslala tvoja mama?“
„Do jaskyne so zásobami.“
Znelo to až podozrivo ako jaskyňa so zásobami. „To je názov hotela?”

V znamení ametystu je dobrodružný fantasy príbeh pre mládež o hľadaní cesty domov, hľadaní samého seba a svojho miesta vo veľkom cudzom svete. Funguje ako úvod do potenciálne epickej série a je to debudové dielo, za ktoré sa autorka nemusí hanbiť. Kniha vie byť nesmierne humorná, ale nevyhýba sa ani ťažším, násilnejším, témam – nečakajte však nič prehnane temné, deprimujúce či desivé. Nesnaží sa byť plná metafor na súčasné dianie a nie je to ani politická šarvátka na štýl Hier o tróny. Je to príbeh o záhadách, tajuplných miestach a odkazoch z minulosti, ktoré majú prebudiť vašu fantáziu a ukázať vám, že za všetkým sa môže ukrývať viac, než sa na prvý pohľad zdá.


star_up  star_up  star_up  star_up  star_half


 

Obrázky z Pinterest a Majka Danihelová.

2 thoughts on “V znamení ametystu | Minulosť sa stane novou prítomnosťou

  1. Takto výborne som túto knihu ešte nikoho nevidela vystihnúť! A preto máš písať recenzie častejšie. Obzvlášť súhlasím s tým, čo píšeš o Meggie. Vždy ma mrzí, keď sa ľudia sťažujú na hrdinky len preto, že sú realisticky nedokonalé. I keď mne popravde práve Meggie vôbec neliezla na nervy. 😀

    1. Vďaka 🙂 Ale veď to poznáš – čo je dobré, to je vzácne 😀 Nedivila by som sa, ak by tieto dve recenzie, ktoré som už napísala, neboli jedinými recenziami na tento rok 😀

      Neviem, či mi vyslovene niekedy liezla na nervy, len práve pre tie veci, ktoré som tam vymenovala, som sa s ňou občas nevedela úplne stotožniť a občas by som ju preplieskala. Lenže – ako som tiež písala – jej správanie je celkom pochopiteľné, preto to v tomto prípade nemôžem označiť za negatívum knihu, práve naopak.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *