Východ Modrého měsíce | Kto zastaví Knieža démonov?

Východ Modrého měsíce | Kto zastaví Knieža démonov?

Britský spisovateľ Simon R. Green je už postarší pán, ktorý publikuje približne od sedemdesiatych rokov a aj v súčasnosti mu pravidelne vychádzajú nové knihy. Má na konte vyše 60 kníh i desiatky sprievodných poviedok a píše ako sci-fi, tak aj fantasy, pričom viaceré jeho série zdieľajú spoločný svet. Ak ste dieťa deväťdesiatych rokov a vyššie, pravdepodobne ste o ňom nepočuli – aj ja som sa k nemu dostala len vďaka staršej sestre. Prečítala som prvé dva diely mestskej fantasy Noční strana – čítali sa fajn, boli vtipné a veľmi kreatívne, ale nemala som potrebu v sérii pokračovať. Nakoľko má však sestra doma takmer všetky jeho knihy preložené do češtiny (vychádzajú vo vydavateľstve Polaris), siahla som po ďalšej, ktorú mi už toľkokrát odporučila. Východ Modrého měsíce je prvý diel série Lesní království, ale zároveň funguje (ten jeden diel) aj ako prequel k sérii Jestřáb a Rybářka. Čo myslíte, vyplatilo sa mi to?

Anotácia

V těch dávných dobách žili hrdinové i padouši a zemí kráčela temnota. Žili tam draci, které bylo nutné zabít, princezny, které bylo nutné zachránit, a rytíři v blýskavém brnění konali statečné činy. O těch časech se traduje mnoho pověstí plných příkladného hrdinství a odvážných kousků hodných obdivu. Tento příběh mezi ně nepatří.

Rupert nijak netoužil po tom stát se princem. A už vůbec nestál o to vydat se zachraňovat princeznu před drakem, ještě k tomu na hřbetě jednorožce nevalných morálních kvalit. Když však začne vycházet Modrý měsíc a prastará magie hrozí zničit svět, vypadá to, že bude potřebovat všechny přátele, které může mít, aby katastrofě zabránil. (Česká anotácia)

Hodnotenie na GR v čase čítania: 4.09

Recenzia

Východ Modrého měsíce je skrz-naskrz typickým predstaviteľom žánru high fantasy – aký sa písal v rokoch dnes už dávno minulých (táto kniha vyšla v roku 1989, čo je dnes už fakt vzdialená história). Ocitáte sa vo fantastickom svete plnom mágie a čarodejníkov, fantastických bytostí i démonov, kráľov a kráľovien, princov a princezien, legiend o hrdinoch bojujúcich s drakmi, poddaných a šľachty, intríg a manipulácií i zachraňovania sveta pred desivou temnotou.

Tento príbeh sa odohráva v kraji zvanom Lesné kráľovstvo. Na kedysi šťastný kúsok zeme sa dnes valí Temný les – miesto, kde sídlia démoni a ich najtemnejšie Knieža. Jedinou bránou medzi temnotou a kráľovstvom bol Nepriechodný les, lenže jeho hranice sa každým dňom posúvajú, démoni sú čoraz bližšie a nikto tak celkom nevie, ako tejto katastrofe zabrániť. Kniha v sebe zvláštnym spôsobom – ktorý funguje – kombinuje absolútnu rozprávkovosť a totálnu démonickú deštrukciu. Na jednej strane tu máme chrabrých rytierov, princezné a princov, osudom skúšanú lásku, jednorožca či draka, a na tej druhej sú tu démoni, drsné súboje, pri ktorých sa dvaja bojovníci zrania a ďalších šesťdesiat ich zomrie drastickou smrťou pod rukami démonov, ľudia sužovaní morom i absolútna beznádej. Napriek tomu to nie je deprimujúce… A napriek tomu to nie je iba rozprávkovo veselé.

Občas, když je slunce bezpečně za obzorem, osamělý chalupník může zaslechnout škrábání na dveřích zajištěných závorou či na okenicích a ráno pak najde ve dřevě hluboké rýhy a v chlévě potrhaná zvířata.
Neprůchodný les už není hranicí.
Zde jsou démoni.

Kniha má v českom preklade cez 470 strán a iba desať kapitol. Každá z nich svojím spôsobom prináša jedno osobité dobrodružstvo, ktoré sa vzájomne prepájajú a tvoria veľkolepý príbeh. Nemajú priamo poviedkový charakter na štýl prvých dvoch kníh o Zaklínačovi, rozhodne ide o súvislý text. Avšak nakoľko je kniha písaná v tretej osobe a sleduje viacero dejových línií z viacerých pohľadov, nemá tendenciu miešať ich a vy tak v jednej kapitole dostanete zároveň akýsi úvod, zápletku, zauzlenie i vyvrcholenie (ku koncu, keď sa postavy i dejové línie prepoja, táto tendencia, samozrejme, klesá). Veď len zápletka prvej kapitoly by v dnešnej dobe vystačila na samostatnú knihu! Menej trpezlivému čitateľovi môžu tieto pasáže pripadať príliš dlhé a trochu vyčerpávajúce.

Do príbehu vstupujeme počas výpravy princa Ruperta za záchranou princeznej pred zlým drakom. Nie je to čin, pre ktorý sa rozhodlo jeho chrabré srdce a ani netúži po úbohej nevinnej panne. Ruperta na túto misiu vyslal vlastný otec v presvedčení, že sa nikdy nevráti. Ako druhorodený syn nemá nárok na trón, no ak by ho podporil dostatok dvoranov, mohla by medzi ním a jeho bratom Haraldom nastať občianska vojna, a tomu sa chcel kráľ vždy vyhnúť. Rupert tak musí prejsť Temným lesom, zápasiť s démonmi, stretnúť sa s čarodejnicou i poraziť škratov, len aby sa stretol v boji s desivým drakom. Lenže drak omnoho radšej zbiera motýle, než bojuje, a princezná nie je úbohá nevinná panna. Prvá kapitola vás uistí, že autor sa oblúkom vyhýba klišé o všetkých typoch postáv i fantastických tvoroch (s výnimkou démonov), vďaka čomu pre vás bude ťažšie predvídať, kadiaľ sa (ich) príbeh bude uberať.

„Je to opravdová princezna?“
„Pokud vím, je.“
„Tak co s ní je?“ zeptal se opatrně Rupert.
„Draku!“ ozval se pronikavý výkřik z postranní chodby. Drak sebou trhnul.
„Tohle s ní je.“

Rupert je doslova rytierom na bielom koni (dobre, nie doslova, jazdí na bielom jednorožcovi) a je to hrdina, s akým som sa ešte nestretla. Má na míle ďaleko od archetypu toho silnému mužského hrdinu, ktorý jednou rukou porazí každého nepriateľa a druhou drží v náruči svoju milú. Na začiatku príbehu dokonca pôsobí tak trochu ako ťuťmák – len druhý syn, o ktorom nikto neverí, že prežije výlet za bezpečné hradby. A ešte k tomu jazdí na jednorožcovi! (Ak nechápete, prečo to toľkokrát opakujem, máte značné medzery vo vašich mytologických znalostiach.)

Jeho bystrosť a šikovnosť sa odhaľuje postupne a jeho drsnosť rastie s každým dobrodružstvom, pri ktorom toho zažil viac než jeho veľavážený brat či dokonca samotný kráľ. Drží sa pri zemi, snaží sa len prežiť a iba postupne sa učí, ako to zvládať bez toho, aby mu skákali po hlave. Popritom všetkom však nestráca svoju ľudskosť a emócie, nebojí sa svojich citov a nehanbí sa byť dojatý ani rozcitlivený, keď ho zmáha zúfalstvo alebo mu láska láme srdce.

„Jsem tvůj král! A přikazuji ti –“
„Ty svoje příkazy si můžeš…“
„TICHO!“ Rupertův nečekaný výkřik přeťal jejich hádku a oba muži skutečně zmlkli. V trůnním sálu zavládlo ticho. Dvořan, který stál vedle Ruperta, otevřel ústa, aby něco řekl, ale v příštím okamžiku strnul a jen zděšeně zíral na čepel meče, která se mu špičkou lehce opírala o břicho.
„Jestli teď někdo řekne jediné slovo,“ řekl Rupert tiše, „probodnu ho.“
Všichni se podívali na jeho rozhodný výraz v obličeji a zakrvavený meč v ruce a rychle usoudili, že to nejspíš myslí vážně.

Rovnako dôležitou postavou je princezná Julie, ktorú vlastná rodina odsúdila ako obeť drakovi. V dnešnej dobe čitateľky požadujú „silné ženské hrdinky“, ako keby v minulosti žiadne neexistovali. Poviem vám, že Julie by viaceré dnešné hrdinky strčila do vrecka (a to ju napísal chlap, podotýkam… a dodávam, že to u Greena rozhodne nie je rarita). Áno, je tu to klišé „nemá rada šaty, radšej nosí nohavice, nemá rada šminky, bije sa ako chlapec, nevie sa správať“. No je to vôbec klišé, keď to bolo napísané v čase, kedy takéto klišé neexistovalo?

Sú tu omnoho dôležitejšie faktory, ktoré z nej robia silnú hrdinku. Po prvé, Julie nie je silná preto, lebo zvládne všetko sama a nepotrebuje pomoc – je sebestačná, no vie, kedy na niečo nestačí. Po druhé, Julie nie je silná preto, lebo nepotrebuje chlapa, aby mal jej život zmysel – Julie nepotrebuje Ruperta, ale chce ho mať po svojom boku, lebo ho miluje a dôveruje mu. Po tretia, Julie nie je silnou hrdinkou, lebo je jej mužský protiklad slabý – Julie nezačína príbeh ako šermiarka, najlepšia v celom kraji, ale svoje schopnosti postupne zlepšuje, kým sa v boji nevyrovná aj tým najlepším bojovníkom. Rupert a Julie sú si rovnocenní. Navzájom si kryjú chrbát, navzájom sa zachraňujú, každý má silné stránky a každý má aj nejaké tie slabiny.

„Ahoj, Julie,“ řekl ledabyle. „Jsi očekávána.“
Protáhla se kolem něj. Harald se ušklíbl a štípl ji, načež rychle uhnul právě včas, aby mu její dýka neusekla ucho.
„Tohle nebylo ani těsně vedle,“ posmíval se jí, když ji vedl mezi rozčilenými dvořany, ale držel se přitom bezpečně mimo její dosah. „Znamená to, že už začínáš tát?“
„Ne,“ odsekla Julie. „To znamená, že bych měla víc trénovat.“

Okrem Julie a Ruperta sa tu stretávame aj s množstvom ďalších postáv, ktorým rozprávač tiež občas venuje hlbšiu pozornosť, aby sme mohli nahliadnuť do ich vnútra. Je to najmä kráľ Jan, ktorého trápia jeho minulé prehrešky i pocit viny z toho, čo vykonal nielen ako kráľ, ale aj ako otec. Starší princ Harald je ako tŕň v zadku – od začiatku do konca neviete, na ktorej strane skutočne stojí, aké sú jeho úmysly a každý jeho protivný okamih vystrieda milé gesto, ktoré zasa vystrieda protivný okamih. Je tu protektor, muž celý život oddaný korune aj za cenu, že by mal vlastnoručne pripraviť Ruperta o život, či premocný čarodejník, ktorý by sa najradšej upil k smrti. No a máme tu aj dôležité zvieracie postavy – trochu zbabelého, trochu sarkastického, z času na čas udatného jednorožca, i spomínaného (ne)desivého domáceho maznáčika draka.

Hoci sú v knihe ako najväčšie zlo prezentovaní démoni na čele s Kniežaťom démonov a práve ich musia hrdinovia aj fyzicky poraziť, fungujú skôr ako metafora pre zlo ako také. Dôkladne vykreslení sú však ľudskí zloduchovia, ktorých motivácie čitateľ odhaľuje postupne a je to vždy niečo, čo je človeku blízke. Žiadne „som zlý, lebo ma posadol zlý duch“ či „som zlý, lebo som zlý“ nečakajte.

„Pokud sis nevšiml, před námi visí hustá pavučina blokující cestu.“
Rupert si ztěžka vzdychl. „Předpokládám, že chceš, abych se na to podíval?“
„Jestli tě můžu prosit.“ Jednorožec začal neklidně šoupat nohama, až z toho princ začal mít mořskou nemoc. „Vždyť víš, jak nesnáším pavouky…“

Prvá kapitola najviac pôsobí dojmom rozprávky a neodhaľuje toho veľa o budúcom deji (niežeby tu chýbali náznaky – v závere zistíte, že jednotlivé kúsky skladačky do seba pekne zapadajú). Na jej konci som si doslova povedala: „A čo sa tam, dofrasa, bude diať teraz?“ Samo o sebe to bolo dosť epické rozprávanie s ešte epickejším súbojom s temnými silami, pri ktorom hrdinovia takmer prišli o život – a ešte sa stihli aj zamilovať. Ale nebojte sa, nie je to instantná láska, pretože v skutočnosti ubehnú počas prvej kapitoly mesiace. Len to tak celkom nevnímate, kým autor nenapíše: „Ubehlo toľko a toľko mesiacov.“ Príde mi tiež vhodné upozorniť, že nejde ani zďaleka o romantickú knihu. Aj keď je vzťah medzi Rupertom a Julie, potenciálne milostný trojuholník s Haraldom, dôležitou dejovou líniou, nečakajte milostné pletky, aké nám často prinášajú ženské autorky. Je to sladké, je to nevinné, ale zasa nie naivné alebo zahmlievajúce o tom, čo sa medzi postavami deje.

Green nezvykne strácať čas opisovaním prechodných okamihov, ktoré nikam nevedú a ktoré nemajú čo ukázať. To však nutne neznamená, že je vždy stručný. Pokiaľ nie ste milovníkmi opisov – ako krajiniek, tak aj deja – môžu vám občas škrípať zuby alebo klipkať oči. Nepovedala by som, že čokoľvek z toho, čo opisoval, bolo vyslovene zbytočné, len to niekedy nie je také dynamické. Príbeh ako taký však stojí za to, aby ste občas zaťali zuby a prekonali sa. Ako ja. Skoro po každej kapitole (okrem tých posledných, to som čítala ako bláznivá).

Hluboko v Temném lese, ve skrytém nitru nekonečné noci se rozprostírala mýtina. Z výšky se nad ní nakláněly stromy s propletenými křivými větvemi, tak hustými, že na mýtinu nepronikal ani paprsek denního světla. Fosforeskující lišejníky, tu a tam rostoucí na kmenech stromů, vyzařovaly matné, tajemně namodralé světlo. Mýtina byla pokrytá houbami a hladkými mechy a v jejím středu stál jediný tlející pařez, hrubě otesaný do tvaru trůnu. A v té tmě, na onom tlejícím trůně, seděl Kníže démonů.

Ako som už spomenula, autor sa priebežne snaží striasať čitateľa zo stopy vedúcej k predvídaniu ďalšieho smerovania príbehu. Naznačí jednu vec, ale o desiatky strán neskôr zistíte, že tým iba zakrýval čosi iné. Tam, kde udatný Rupert nebojuje s démonmi, sa to hemží intrigami, zvratmi a manipuláciou takmer z každej strany. Problém je možno iba v tom, že aj keď sa autor veľmi snažil, ten najväčší zvrat ma neprekvapil, pretože som jeho manipuláciu s čitateľom prehliadla. A obávam sa, že aj ďalší skúsenejší čitateľ ju prehliadne. Neuberá to však príbehu na kráse.

Myslím, že by som o tejto knihe dokázala napísať ešte pár strán, ale radšej to ukončím zhrnutím: Východ Modrého měsíce je dobrodružný, fantastický a rozprávkový román napísaný v tom pravom duchu high fantasy. Je to o hrdinstve a o tom, že hrdinami často nie sú tí, o ktorých by sme si to na prvý pohľad mysleli. Je to o veľkolepom boji dobra so zlom, temnoty so svetlom, o boji na život a na smrť. Je to o láske, o priateľstve, o obetovaní sa i o prekonávaní nepriazne osudu. A k tomu všetkému má Simon R. Green skvelý a inteligentný zmysel humor, ktorý vás bezpochyby očarí.


star_up  star_up  star_up  star_up  star_up


 

Obrázky z Pinterest.

4 thoughts on “Východ Modrého měsíce | Kto zastaví Knieža démonov?

  1. To vyzerá dobre! Netypické postavy, jednorožec, drak… Ale zase – nie je to až také dynamické a treba sa občas prekonať? Aaaaah, vlastne stále neviem, či si to chcem prečítať, ale do might-read asi kniha poputuje, pekne si ju rozobrala. 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *