Michelle a Neliss hodnotia (#1): To All The Boys I’ve Loved Before | The Kissing Booth
Nedávno som Neliss (chýbala som vám?) predostrela návrh, že by sme vo svojich spoločných článkoch mohli pokračovať hodnotením filmov. Vždy som túžila písať filmové recenzie, avšak nikdy som sa na to necítila dostatočne kompetentná a na obyčajné bľabotanie som bola vždy, eh, lenivá. Osloviť v tomto smere Neliss bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť, pretože je – na rozdiel odo mňa – vždy silno odhodlaná urobiť čokoľvek, pre čo sa odhodlala. Tieto tvoje malé úvody ma až znepokojivo trefne opisujú. A keď už raz začala písať svoju polovicu, bolo pre mňa jednoduché nasledovať ju.
V prvej časti série, ktorú som ja nazvala Michelle a Neliss hodnotia (u Neliss budú vychádzať pod názvom Stret diváčok) vám prinášame naše spoločné hodnotenie – miestami rozporuplné, lebo ako ste si už mali možnosť všimnúť, my sa rady rozchádzame v názoroch – dvoch adaptácií romantických kníh pre mládež, ktoré mali tento rok premiéru: To All The Boys I’ve Loved Before a The Kissing Booth.
To All The Boys I’ve Loved Before
Pozrite, netvrdím, že je to zlý film, je len hrozne nudný. Ale no taaaak, nebol až TAKÝ nudný! Po zhliadnutí I Feel Pretty mi dokonca pripadal ako komédia roka. Oproti I Feel Pretty je síce skvelé všetko, ale to nestačí.
Späť k To All The Boys I’ve Loved Before. Ako pravdepodobne viete, ide o adaptáciu rovnomennej romantickej young adultky z pera Jenny Han. Osobne som čítala celú trilógiu a zatiaľ čo prvá kniha bola „proste fajn“, tú poslednú som si zamilovala. Keď som sa teda dočítala, že je film verný predlohe, roztomilý, úžasný a ľudia sa ho nemôžu nasýtiť, vrhla som sa naň s patričnými očakávaniami. Možno to bola chyba. Ja som knihu nečítala a do filmu som sa púšťala iba s informáciami, ktoré som sa dozvedela z traileru. Možno aj preto, že som nemala absolútne žiadne očakávania, som si z neho odniesla o čosi lepšie pocity ako Nel.
To All The Boys… je naozaj verné svojej knižnej predlohe. Takže už knihu nemusím čítať? Jeeej! V oboch prípadoch dostanete jednoduchú lovestorku s milými detailmi navyše. Samotný príbeh je priam prvoplánový, poriadne zvraty či dráma v ňom nemajú miesto a bojím sa, že by ma trochu nudil, aj keby som ho už nepoznala z kníh. Ja osobne som sa vyslovene nenudila – asi ma ťahala dopredu zvedavosť, s kým to vlastne Lara Jean (viete mi vysvetliť, prečo musia používať obe jej mená?) skončí. Z traileru to pôsobilo, že hlavným hrdinom bude jej najlepší kamarát, takže som bola dlhú dobu zmätená a neistá. Súhlasím však, že to bolo mimoriadne priehľadné a predvídateľné – ako tá scéna, keď si jej nepriateľka vzala od jej frajera jej gumičku… Uuuuu, to rozhodne nepôsobí ako detail, ktorý by sme si mali pamätať, pretože sa k nemu neskôr v príbehu vrátime, uuu. Na druhej strane, toto zrejme nie je druh filmu, ktorý má strhnúť obsahom, takže… Čo postavy? Humor? Niečo iné?
Čo sa týka hercov, tvorcovia vsadili na pomerne neznáme, no za to sympatické tváre. Nesťažujem sa. Lara Jean je trošku potreštená, naivná pubertiačka a beznádejná romantička. Osobne som sa s ňou nemala v čom stotožniť a pri jej trápnych chvíľkach mi bolo až nepríjemne. V tomto sa teda zhodneme. V každom prípade si myslím, že herečka odviedla dobrú prácu a priniesla na plátno veľmi presvedčivú naivnú pubertiačku. To rozhodne. Väčší problém mám s Petrom aka Pánom dokonalým. Už v knihách bola jeho postava idealizovaná, počas troch dielov však získal aspoň akú-takú osobnosť. Ak by som o ňom mala niečo povedať na základe filmu – a nesmela by som pritom hovoriť o jeho vzťahoch s inými postavami –, tak sa zmôžem iba na to, že je športovec so smutnou rodičovskou historkou, ktorú som už zabudla. Nemám nič proti tomu, aby „zlých chlapcov“ nahradili tí dobrí, ale nikto predsa nemôže byť dokonalý gentleman 24/7! Na mňa ako na neznalca knihy Peter nepôsobil ako taký neskonalý džentlmen, skôr ako neúspešný pokus o „zlého chlapca“, ktorý sa kvôli hrdinke zmení. Nebol mi ani nesympatický, no bol taký nemastný-neslaný. Rozhodne sa z neho nestane Troy Bolton tejto generácie, hehe. Postavy u mňa teda veľmi nebodovali – neurazili, ani nenadchli. Najlepšia z nich bola Larina mladšia sestra a veľmi sa mi páčila ich vzájomná dynamika. Na druhej strane som občas mala dojem, že mi z filmu niekto vystrihol polovicu scén s Larou Jean a Petrom – vývoj ich vzťahu a citov mi miestami pripadal skôr ako povedaný v scenári, než ukázaný v scénach. Presne!
Dobrý humor síce dokáže zachrániť veľa, ibaže To All The Boys… podľa mňa nie je práve vtipné. Ja som sa celkom nasmiala práve na scénach s Larinou mladšou sestrou. Film sa snažil byť predovšetkým roztomilý, sladký a… estetický? Vezmite si všetky tie outfity, izbu Lary Jean, jej bicykel aj samotné farby – to všetko bolo vizuálne fakt príjemné, jemné, očarujúce a maximálne estetické. Keď k tomu pridáte také tie zostrihy z ňuňu falošného vzťahu hlavnej dvojice, dostanete ideálny materiál na vytváranie gifov a rozplývanie sa na tumblri. A mnohí zrejme aj skvelú oddychovku na zlepšenie nálady. Nad týmto som sa nezamýšľala (tak tráviš primálo času na tumblri – to teda hej, aj tak som tam chodila len kvôli Captain Swan), ale rozhodne s tebou súhlasím. Je to ako keby sa nedostatky v scenári a príbehu pokúšali zakryť vizuálnym pornom.
Mne nanešťastie pekná sladká romantika na skvelý filmový zážitok nestačí. Na to potrebujem fascinujúce postavy, vtipné chvíľky, zaujímavú zápletku alebo aspoň tanečné či spevácke vystúpenia. Keby som nečítala knihu a nebola náramne zvedavá, To All The Boys I’ve Loved Before by som asi unudene vypla uprostred. Napriek tomu si nemyslím, že ide o vyslovene zlý film. Je však podľa mňa preceňovaný. Chápem, že si našiel a ešte nájde priaznivcov, preto sa nikoho nesnažím odrádzať. Jednoducho vás nabádam k nižším očakávaniam – keby ste sa náhodou pridali do môjho malého tábora neočarených divákov, aspoň nebudete takí sklamaní.
Nedala by som za to ruku do ohňa, ale myslím, že u teba veľa spravilo práve to, že si poznala dej. Nemalo ťa tam čo zaujať, pokiaľ je to vážne taká verná adaptácia knihy, na ktorú máš už tak iba priemerný názor. Ako vravíš, nie je to plné zvratov či drámy, ale je to dostatočne esteticky príjemné, aby ťa to neodradilo aspoň od toho prvého pozerania. Podľa mňa celkom pekne zachytili atmosféru prvých lások. Bolo to milé, nevulgárne, ale zároveň nie také naivné, aby si mala dojem, že cenzuruješ realitu pre mladšieho diváka. Veľa podobných filmov dnes nevidíme. Takto som na to nehľadela, vďaka za objasnenie, čo sa na filme ľuďom môže páčiť. Plus, má pekne diverzné obsadenie, takže aj to je bezpochyby dôvod, prečo ho všetci tak ospevujú. Nie je to však niečo, čo by som si potrebovala pozrieť znovu.
The Kissing Booth
Keď som čírou náhodou našla trailer na The Kissing Booth, pozornosť u mňa prebudila čisto podobnosť s mojou obľúbenou Avery Shaw (KB však vyšlo pred AS – a AS by ste si mali prečítať!). Nel si to však pozrela ako prvá a jej negatívne hodnotenie ma odradilo. Až keď sme prišli s nápadom na tento článok, predsa len som sa odhodlala pozrieť si ho. Ako to dopadlo?
The Kissing Booth je teda taktiež adaptáciou young adultky s rovnomenným názvom od autorky Beth Reekles. Knihu som nečítala, takže neviem posúdiť, nakoľko je film verný predlohe – a na Goodreads má mizerné hodnotenie, čiže to ani nejdem zisťovať. Tiež sa neodvažujem. Rovnako ako To All The Boys… má The Kissing Booth jednoduchý, priamočiary, romantický dej, avšak je v ňom trošku väčšia dynamika, vďaka čomu môže pôsobiť, že plynie rýchlejšie a deje sa tam viac vecí. Podľa mňa je to vlastne taká rýchla, bláznivá jazda s kopou drámy, zmien v postojoch postáv a potenciálne vtipnými scénami. Niekto si ju možno užije, no moje dojmy boli skôr negatívne.
Hlavná hrdinka Elle sa tu zamiluje do brata svojho najlepšieho kamaráta. Už dávno však uzavreli dohodu, že príbuzní sú, čo sa týka romantických vzťahov, pre toho druhého „off-limits“. Úplne logické. V rámci školskej akcie pripravia bozkávací stánok, kde Elle dostane nedopatrením svoj prvý bozk v živote práve od Leeho brata. To ste určite nečakali. Elle a Noah musia robiť všetko pre to, aby sa o nich Lee nedozvedel. Od začiatku ale presne viete, kam to smeruje.
Zhrniem to asi takto… Čo sa mi nepáčilo?
Čo sa mi pre zmenu páčilo?
Na záver by som sa chcela poďakovať Neliss, že sa so mnou pustila na túto cestu bez konca (s radosťou) a držím nám palce, aby sme prichystali ešte veľa spoločných filmových hodnotení!
Ak ste tieto filmy videli, nezabudnite sa podeliť o svoje dojmy v komentároch. Ak máte návrhy na filmy, ktoré by sme si mohli pozrieť alebo ktoré by sme mohli zhodnotiť, určite sa o ne s nami podeľte.
Michelle & Neliss
One thought on “Michelle a Neliss hodnotia (#1): To All The Boys I’ve Loved Before | The Kissing Booth”
rozhodne si chcem oba filmy pozrieť už len z čírej zvedavosti, či s vami budem súhlasiť alebo nie. Prosím si vás viac takýchto článkov :) Ďakujem ♥