Beautiful Mistake | #NoFilter

Beautiful Mistake | #NoFilter

Americká autorka Vi Keeland má na svojom konte už cez 20 romantických kníh pred dospelých, pričom na viacerých spolupracovala s ďalšou známou autorkou romancí, Penelope Ward. Jej knihy iba minulý rok začalo vydávať vydavateľstvo Ikar v slovenčina, začínajúc knihou Šéf a pokračujúc tento rok knihou Egomaniak. Tento rok vyšli jej knihy aj v češtine, vrátane jedného zo spoločných diel Keelandovej a Wardovej, Milá Bridget, chci tě. Vzhľadom na môj dobrý pocit z knihy Egomaniak (o ktorej som sa pozitívne vyjadrovala vo viacerých článkoch tuto na blogu), som sa rozhodla pustiť do ďalšej autorkinej knihy. Ako to dopadlo?

Anotácia

Po prvýkrát som Caina Westa stretla v bare. Všimol si, že hľadím jeho smerom, a pomýlil si moje mračenie sa naňho s obzeraním. Keď sa ku mne prihovoril, hneď som mu to vytmavila – povedala som mu, čo si myslím o jeho klamárskom, podvádzajúcom, egomaniackom zadku. Viete, tento prenádherný hajzel očaril moju najlepšiu kamarátku a popritom sa zabudol zmieniť, že je ženatý. Zaslúžil si každú moju urážku a omnoho viac za to, čo urobil. Obzvlášť, keď jeho odpoveďou na môj výlev bol len úsmev na jeho dokonalej tvári. Ukázalo sa však, že som poslala do čerta nesprávneho chlapa. Ups, moja chyba.

Zahanbene som odtiaľ utiekla bez ospravedlnenia. Veď aj tak už toho príťažlivého cudzinca nikdy nestretnem, však? To som si aspoň myslela, dokiaľ… Dokiaľ som nasledujúce ráno nevošla do triedy. Zdravím, profesor West, som vaša nová asistentka. Budem pod vami pracovať, obrazne povedané. Hoci doslovná interpretácia tejto frázy by nemusela byť až taká hrozná – pracovať p o d profesorom Westom. Toto bude ešte zaujímavé…
(Preklad anotácie)

Ako to začalo?

Do knihy Beautiful Mistake som sa začítala veľmi ľahko. Autorka má – podľa mňa – príjemný štýl písania. Nestráca čas obsiahlymi opismi, ale ani vás nenechá tápať v priestore a v tme. Nemá čas na zbytočné scény, ktoré by pre príbeh alebo pre vývoj postáv nič neznamenali, a vďaka tomu má jej kniha dobrú dynamiku a stránky vám plynú rýchlo.

Zoznámenie hlavných hrdinov prebieha svižne, zaujímavo a zábavne. Užívala som si ich fyzickou príťažlivosťou poháňané interakcie, ktoré sa striedali s úprimnými poznávacími sa rozhovormi. Nemala som z toho dojem insta-love, aj keď v skutočnosti ubehlo málo času, kým sa do seba reálne zamilovali. Rachel sa prezentovala ako divoká, odvážna a sebavedomá hrdinka, ktorá nemyslí len na to, ako už deväť mesiacov nemala sex, ale ako žena, ktorá má pred sebou jasnú budúcnosť a ktorá sa dokázala preniesť cez hroznú minulosť. Caine vstupuje na scénu ako typický manwhore (je to však jedna z tých kníh, v ktorých sa o jeho sexuálnej aktivite iba hovorí a nevidíte ju v žiadnych scénach), profesor, o ktorom sa šíria bláznivé klebety, ale tie, pravdaže, predstavujú len povrch ukrývajúci utrápenú dušu muzikanta s tajomstvami.

Prvých 25% knihy sa mi páčilo. Pomedzi kapitoly z pohľadu Rachel prichádzali kapitoly z pohľadu Caina spred pätnástich rokov. 25% je bod, kedy som prišla na to, aký bude ten veľký zvrat na konci knihy. Niekomu to môže dôjsť už skôr, ale v tomto bode si to isto domyslí každý. Nepokazilo mi to dojem, aj tak som bola zvedavá na pokračovanie (hlavne ako presne si „tú vec“ obaja uvedomia). Nie je to príliš dôkaz nejakej autorskej zručnosti. No koniec koncov, takýto zvrat asi len ťažko naznačíte bez toho, aby to hneď každému došlo.

Ako to pokračovalo?

Lenže sotva sa počiatočná príťažlivosť medzi hrdinami začala meniť na dramatické will-they-won’t-they, moje dojmy sa kazili. Zo sympatickej priebojnej Rachel sa stala otravná nána, ktorá v snahe získať si Cainovu pozornosť využívala všetky možné zbrane – urážala ho, podrývala doňho, pokúšala sa v ňom vyvolať žiarlivosť a poväčšine napokon aj tak dosiahla svoje sexom. Rozčuľovalo ju, keď sa rozprával s inými ženami a aj keď sa s ňou odmietal naťahovať na pôde školy za prítomnosti ľudí, ktorí sa nemohli dozvedieť o ich vzťahu. Jej agresivita sa zmiernila, iba čo si priznali svoje city a zdala sa byť znovu znesiteľnou hrdinkou. Ale to len do chvíle, kedy nedošlo k tomu povinnému rozchodu v druhej polovici knihy.

Pokiaľ ide o Caina, väčšinu času mi bol sympatický, avšak pravdou je, že vo mne nezanechal silné pocity a zakrátko si naňho zrejme nespomeniem. Vzhľadom na už zmieňovaný zvrat sa autorka nemohla do detailov venovať Rachelinemu osudu, a tak omnoho viac vyniklo Cainovo trápenie a aj som s ním akosi viac súcitila, hoci jeho skúsenosti neboli až také tragické. Jeho neskoršie rozhodnutia som chápala a bolo mi ho ľúto. Možno aj preto som vnímala Rachel ako, nuž, mrchu. Z ostatných postáv v príbehu vynikol možno tak majiteľ baru, v ktorom Rachel pracovala a ktorý tu zastupoval rolu jej otca, ale aj Umberto a Lydia a ich prazvláštny, chorobou narušený vzťah, ktorý bol predmetom Rachelinej záverečnej práce.

Ako to skončilo?

Tak ako ma kniha v strede takpovediac nudila, sa na konci dostavili emócie, ktoré rozkolísali moje hodnotenie. Na jednej strane sa autorka rozhodne pohrala s postavami a oproti začiatku knihy sa reálne posunuli k lepšiemu. Anotácia opisuje knihu ako obyčajný zakázaný príbeh medzi vysokoškolským učiteľom a jeho asistentkou. Popravde, tento detail pre ňu nič neznamená. Mohli by to byť kolegovia v obchode s hudbou alebo susedia so záľubou v hudbe (áno, hudba je tam dôležitá) a kniha by sa odohrala takisto. Ich profesionálny vzťah je skutočne iba zdrojom sexuálneho napätia zo zakázaného vzťahu, ale hlavný konflikt spočíva v čomsi diametrálne odlišnom. Venuje sa silnej téme domáceho násilia a celkom nečakane tam zapadali aj myšlienky týkajúce sa viery.

Na druhej strane to nie je kniha, ktorá by ma výnimočne naplnila svojou myšlienkou a ktorá by ma rozčuľovala iba tým dobrým spôsobom. Pre mňa je to trošku lepší priemer, čo je asi o hviezdičku menej, než aké je jej priemerné hodnotenie na Goodreads. V každom prípade som zvedavá na autorkine ďalšie knihy. Ak ste od nej vy sami ešte nič nečítali, odporúčam začať s Egomaniakom, ale rozhodne vás od tejto knihy neodradzujem. Ktovie, možno v nej nájdete väčšie kúzlo.


star_up  star_up  star_up  star_half  star_down


 

Čo znamená #NoFilter? Nepredstavujte si pod tým kontroverzné a šokujúce komentáre a názory na knihy. Je to len jednoduché označenie pre recenzie, ktoré vznikli pod vplyvom emócií krátko po dočítaní bez hlbokej literárnej analýzy o zmysle života.

One thought on “Beautiful Mistake | #NoFilter

  1. Aaah, tieto drámy a tajomstvá ma nelákajú, hoci to zoznámenie znie dostatočne zábavne.:D Ak niečomu od autorky budem dávať šancu, tak to bude určite Egomaniak. Každopádne sa teším z tejto #nofilter recky, lebo vždy rada čítam čokoľvek napíšeš. 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *