10 dôvodov, prečo čítam mestskú fantasy
Hoci boli knihy ako Pán prsteňov a Harry Potter dlhodobo populárne u čitateľov rôznych vekových kategórií, až (ne)slávna séria o trblietajúcom sa upírovi pretlačila fantasy do mainstreamu a podporila rozvoj fantastiky pre mládež. Sprvu boli v YA obľúbené paranormálne romance o naivných slečnách, ktoré svojou (ne)výnimočnosťou vyhrali srdce nejakej „temnej“ bytosti. Potom získali na popularite dystopické romány o odvážnych slečnách (výnimočne o udatných mladíkoch), ktoré zachraňovali ľud pred tou či onou formou diktatúry. V súčasnosti je zas na výslní vysoká fantasy o silných slečnách (či diverzných tímoch nesúrodých hrdinov), ktoré ako jediné môžu poraziť nepriateľa epických rozmerov.
(Dúfam, že všetci pochopili, že zveličujem – nie som žánrový na(r)cista a nerozlišujem medzi dobrým a zlým typom fantasy, len medzi dobrými a zlými knihami.)
Mala som štrnásť/pätnásť, keď sa mi do rúk dostalo Stmívání. Bola som v dokonalom veku, aby sa u mňa rozvinula mánia YA kníh. Problém bol v tom, že nie som váš typický knihomoľ, ktorý prečíta 200 kníh ročne. Keď som si zamilovala príbeh, dočítala som ho, ale nehrnula som sa do objavovania nových. K tomuto ma prinútilo až Stmívání, ale namiesto hľadania podobných kníh som siahala skôr po všetkom, čo zahŕňalo upírov. Dostala som sa tak k sériám ako Anita Blake, Mercy Thompson, Krevní pouta, Tina Salo či Noční klub. Takže aj keď som podľahla niektorým YA sériám, častejšie som objavovala knihy pre dospelých a mojou láskou sa tak stala mestská fantasy (urban fantasy, UF).
Určite nikoho neprekvapí, keď začnem článok slovami o tom, ako ma 
Vždy ma fascinovali všetky možné čitateľské výzvy, kde sa snažíte napasovať vami prečítané knihy do určitej kategórie (jedna taká prebieha posledných pár rokov na 
Milí návštevníci, vitajte v roku 2020 na blogu Radioactive. Bude to veľmi aktívny rok…! Ak sa prinútim splniť všetky… hm, nie predsavzatia, skôr len obyčajné, nie veľmi detailne naplánované plány, ktoré som si do roku 2020 nachystala. A možno tu bude úplne priemerná až podpriemerná aktivita, ako tomu bolo doposiaľ, ak svoje nie veľmi detailne naplánované plány nenaplním.
V těch dávných dobách žili hrdinové i padouši a zemí kráčela temnota. Žili tam draci, které bylo nutné zabít, princezny, které bylo nutné zachránit, a rytíři v blýskavém brnění konali statečné činy. O těch časech se traduje mnoho pověstí plných příkladného hrdinství a odvážných kousků hodných obdivu. Tento příběh mezi ně nepatří.
Sedemnásťročná Meggie je celkom obyčajné dievča, ktoré má rado volejbal, kamošov a svojho uleteného bratranca. Jedného dňa sa však na oblohe zjavia zvláštne fialové vlny, zaútočí na ňu bojovníčka s očami čiernymi ako najhlbšia temnota sveta a zachráni ju zvláštna starena s palicou, na ktorej ožívajú čudesné ornamenty. Meggie sa razom ocitne v prapodivnom Ametystovom lese, ktorý doteraz poznala len z maminho rozprávania. Obdivovala svet plný víl bez krídel, prísnych pravidiel a temných tajomstiev. Považovala ich však len za výplody fantázie. No Ametystový les je skutočný. Prírodné spoločenstvo víl a voktarianov v ňom žije pod ochranou Ametystového lampáša, ktorý ich chráni pred nezvanými hosťami a udržuje mier a pokoj. Meggie sa v tomto fantastickom svete neocitla náhodou. Nie všetkým členom Lesnej rady ide o dobro spoločenstva a Meggie sa snaží pred svojím pravým poslaním utiecť. Spoločníkmi jej budú noví priatelia a zápisky mŕtvej mamy.