Lyn a Moon ešte s vymýšľaním príspevkov do projektu Zo zákulisia príbehov (na moje obrovské potešenie) neskončili. Po dvojmesačnej pauze tu máme číslo sedem, v ktorom sa pozrieme bližšie na prípravy na písanie. Okrem toho si dievčatá na tento mesiac pripravili aj menšiu súťaž – hlavnou podmienkou je, aby ste napísali aspoň jeden príspevok do ich projektu a môžete vyhrať záhadný autorský balíček!

Pre rekapituláciu: V predchádzajúcich častiach tohto projektu sme sa venovali spisovateľským predsavzatiam, romantike v príbehoch,obľúbeným postavám, (magickým) svetom, nápadom, ktoré nám ohlodávajú mozog a opravovaniu príbehu.

1. Píšeš si plán príbehu alebo si len sadneš a ťukáš?

Pol na pol? Keď som začínala písať prvú časť, iba som si sadla a ťukala. Lenže ako sa príbeh začal zamotávať, musela som si dodatočne spísať časovú os, aby som sa v tom sama nestratila (a aby som bola schopná rýchlejšie vyhľadať konkrétnu scénu, pretože som si už po dvadsiatich kapitolách nepamätala, kde sa čo stalo). Neskôr som zmenila prístup, začala si písať osnovu dopredu a to mi zostalo. V každom prípade, ešte nikdy som nezačala písať príbeh s tým, že by som mala osnovu na celú časť – áno, jasné, ak mám niektoré body z konca časti premyslené, zapíšem si ich a snažím sa k ním dopracovať, ale moje časové osy majú vo všeobecnosti veľa dier. Zapríčiňuje to hlavne to, že môj príbeh sa dotvára (sám v mojej hlave) prakticky za pochodu, takže často aj to, čo som si naplánovala, úplne zmením, pretože takto po novom sa mi to páči viac. V súčasnosti sa ale snažím mať vždy pripravenú osnovu aspoň na niekoľko kapitol dopredu. Nie vždy sa mi to, bohužiaľ, podarí a potom sa viem aj na pár mesiacov zaseknúť, dokiaľ neprídem na to, ako by mal príbeh pokračovať.

„Mám dojem, že som ťa nevidela už celé roky.“
Upír zavrtel hlavou. „Desať dní. Nevideli sme sa desať dní. Počítal som to. Bolo to najkrajších desať dní v mojom živote.“

2. Koľko súborov s informáciami o príbehu máš v počítači?

K dnešnému dňu má zložka venujúca sa môjmu príbehu 686 súborov a 69 zložiek. K tomu mám ešte osobitne jednu zložku, v ktorej mám veci týkajúce sa písania všeobecne, rôzne obľúbené odkazy, obrázky, návody, knihy či nápady na ďalšie príbehy a podobne. V zložke venujúcej sa príbehu mám najmä všetky dochované verzie jednotlivých častí, scény, ktoré som nepoužila a zrejme ani nepoužijem, ale páčia sa mi, niečo k postavám, niečo k mytológii, zopár obrázkov a mám aj osobitnú zložku, ktorá obsahuje rôzne materiály týkajúce sa amerického školstva, heh. No nemyslím si, že by som tých súborov mala extrémne veľa (to číslo je možno vysoké, ale robia to najmä kapitoly, ktoré mám všetky v samostatných súboroch a iba tých aktuálnych je cca 200, tie neaktuálne ani nerátam, plus obrázky sa vedia nahromadiť veľmi rýchlo a veľmi jednoducho).

3. Hľadáš fotky ľudí, ktorí sa podobajú na tvoje postavy?

Kedysi som chcela nájsť každej postave herca/herečku, ktorý/ktorá by sa mi naňho/na ňu hodil/hodila, lenže nikdy som v tomto „párovaní“ nebola dobrá a časom ma to prestalo baviť. U niektorých postáv mám dodnes zafixované tváre hercov, ktorí by sa mi na nich hodili, ale v príbehu ich podľa nich nijako aktívne neopisujem, je to vlastne len moja predstava, ktorú sa nikomu nesnažím (ani neplánujem) nanútiť (okrem toho som v opisovaní ľudí totálne lame, takže aj preto).

4. Snažíš sa svoje postavy spoznať bližšie? (napríklad: čo majú radi alebo čoho sa boja)

Žiadnu zo svojich postáv som nevytvorila tak, že by som si pripravila nejaký jej profil, v ktorom by som sa zamyslela nad tým, kto to je, čím je, čo má rada, čo nemá rada, čo je pre ňu špecifické a až potom ju začlenila do príbehu. Keď prídem s nejakou postavou, najprv ju začlením do príbehu a nechám ju, aby sa mi sama predstavila, aby mi ukázala svoj hlas, svoju tvár, svoje prejavovanie sa a až potom sa začnem dodatočne zaoberať jej minulosťou a detailmi. Nemám však premyslené všetky informácie o svojich postavách – od obľúbeného jedla cez obľúbenú farbu až po obľúbený film – a priznávam, že nie všetky kľúčové informácie sa vždy dostanú z mojej hlavy do textu. Občas si nie som istá, či majú moje postavy dostatočne vyvinutý charakter – s výnimkou tej hlavnej, keďže jej vidíme do hlavy –, ale je to niečo, na čom sa chystám do budúcnosti popracovať.

„Chýbajú mi staré časy,“ poznamenala som.
Moje slová ju nečakane rozosmiali. „Ak by ti niekto pred rokom povedal, že čosi také povieš a budeš to myslieť vážne, zrejme by si mu vrazila do zubov.“
Nespokojne som stiahla obočie. „Nevrazila.“
„Ale áno.“
„Ja predsa nie som násilný typ.“
Odrazu sa rozosmiala ešte hlasnejšie.
„Nechápem, na čom sa tak rehoceš. K násiliu sa uchyľujem iba vtedy, keď sa cítim v ohrození – pred démonmi, čarodejnicami… Hlúposťou.“

5. Píšeš si nejaké poznámky k príbehu a ak áno, kam si ich zapisuješ?
Obvykle som schopná udržať si veci, na ktoré prídem v nevhodnom čase, v hlave až do chvíle, kedy sa dostanem k počítaču a zapíšem si do svojej zložky. Ak mám veľmi silnú potrebu zapísať si svoje myšlienky hneď v tom okamihu a mám ho po ruke, použijem svoj zošit, do ktorého si píšem iba poznámky k príbehu. A pokiaľ ho po ruke nemám, tak si niečo v rýchlosti zapíšem do SMSiek v mobile (lebo na nejakú fancy aplikáciu tam nemám dostatočnú pamäťovú kapacitu).

6. Je pre vás náročné začať písať nový príbeh?

Čo presne by som si mala predstaviť pod pojmom „začať“? Nový príbeh, ktorý by som plánovala dokončiť do konca, som naposledy začínala písať pred cca desiatimi rokmi a vtedy som začínala aj so samotným písaním, takže je jasné, že to pre mňa bolo náročné. Za tých desať rokov som rozpísala aj niekoľko ďalších príbehov, ale rozpísať ich pre mňa nebolo ťažké, pretože keď už som s niečím začala, bolo to preto, lebo som mala nápad a dať ho na papier bola malina. Lenže moja myseľ neustále ubiehala späť k Nemŕtvym, a tak som nikdy nič z toho, čo som začala pomimo, nedokázala poriadne rozpracovať a už vôbec nie prinútiť sa to dopísať. Teraz mám pred sebou už iba jeden diel a celkom ma desí predstava, že čochvíľa (o rok? o dva?) budem na konci tejto série a budem musieť tento môj svet opustiť. Na druhej strane sa teším na moment, kedy budem mať pred sebou prázdne stránky a šancu písať o niečom úplne inom.