Radioactive

Povedala som si, že je konečne načase spísať svoj report z tohtoročného Festivalu fantázie. Viem, že obvykle ich ľudia zvyknú písať hneď po návrate – prípadne v krátkom čase po návrate, ale mne vždy všetko trvá a ak by som sa pridala k väčšine, bola by som na seba naštvaná. Takže k vám prichádzam s viac než mesačným omeškaním a celkovo deravými spomienkami, ktoré sa pokúsim čo najviac obkecať.

Po minuloročných skúsenostiach sme sa so sestrou rozhodli rozšíriť počet dní, ktoré na FF strávime, na celých desať dní – teda aspoň v mojom prípade, keďže sestra bola nútená prerušiť na tri dni dovolenku kvôli práci. Ale aby nám na festivale nebolo smutne a osamelo (nie žeby tam nebola ďalšia tisícka ľudí), musela som dosiahnuť toho, aby nám spoločnosť robili dve slečny. Priznávam, že som spočiatku o ich pevnom rozhodnutí pochybovala, ale SunnyWill napokon predsa len nesklamala malé dieťatko poskakujúce v mojom vnútri a spolu so sestrou Tori sa rozhodli stráviť krásnych desať dní na Festivale Fantázie 2012 pekne so mnou! Určite to po pár dňoch oľutovali, ale už len z úcty ku mne sa rozhodli nedávať to príliš najavo.

…

Read More Read More

No, keďže Festival Fantázie je už dávnou minulosťou, rozhodla som sa ho z názvu vynechať a vytvorila som z toho iba také stručné, ale zato veľmi výstižné, a čo teraz? To je totiž tá správna otázka. Čo teraz? Čo sa bude diať? Nie, nemám v pláne zapájať do tohto článku svoju nepremožiteľnú úvahovú mániu, stačí, že nimi zapĺňam svoje bláznivé príbehy. Mesiac – ak to vôbec bol mesiac a nie hneď dva – dozadu som sem plánovala zhrnúť svoje zvyšné prázdninové zážitky, ktoré boli tak záživné, až sa mi zo spomienok na ne tvoria v očiach slzy, ale čo teraz? Má to ešte zmysel? V prvom rade si totiž rozhodne nepamätám, čo som pre takým mesiacom a pol robila, nieto aby som o tom ešte mohla niečo napísať. A hlavne verím, že to nikoho nezaujíma. Tak to len takto zhrnieme: Naozaj netuším, čo som po FF vlastne robila, ale mám v PC zopár fotiek. Hádam sa vďaka nim teda na niečo rozpamätám.

…

Read More Read More

Ako človeku z rodu lenivého mi nemôžete vyčítať, že som sa k napísaniu článku o svojej historicky prvej účasti na Festivale fantázia dokopala až takto neskoro. A vlastne môžete, ale obávam sa, že by to nemuselo mať žiadny efekt. Zatiaľ sa totiž nenašiel žiadny účinný liek, ktorý by moju lenivosť prekonal a donútil ma robiť veci na čas a nie s niekoľkotýždňovým oneskorením. Ale aby som zbytočne polovicu článku nerozoberala len svoju neschopnosť, prechádzam k ďalšiemu bodu. Pôvodne som žiadny rozsiahly článok písať nechcela, predsa len moja účasť na FF svetom nijako neotriasla a celým tým týždňom sme spolu so sestrou prebehli ako dve nenápadné myšky. Ibaže SunnyWill na mňa tak dlho a úpenlivo naliehala, že som sa napokon nechala ukecať. A teraz by som sa jej zároveň aj chcela ospravedlniť, že na to musela čakať tak dlho. Neboj, Sunny, veď teba to nadšenie z môjho reportu prejde :D

Hoci sa toho na mojom výlete zas tak veľa nestalo a len málo z toho by stálo za zmienku, moja výrečnosť v písomnej forme občas nemá konca kraja. Pri písaní tohto reportu som sa natoľko rozpísala, že som bola nútená to pre vaše vlastné dobro rozdeliť do dvoch častí. Ak teda naberiete dosť odvahy a dočítate do konca toto, budete mať môj nesmierny obdiv.

…

Read More Read More