Radioactive

Verte či nie, tento článok som už mala spolovice napísaný možno tak pred dvoma týždňami. Vtedy som ale necítila, že by mal tú správnu atmosféru, tak som ho nedokončila a odložila na neskôr. A dnes, keď som sa rozhodla k nemu vrátiť, ho aj tak musím písať odznova, pretože som zistila, že som ho medzičasom vymazala. Ehm. To je skvelý spôsob, ako ukončiť svoje študentské príspevky, že? No a tak teda v správnom Michellovsky oneskorenom štýle vám prinášam svoj posledný report zo života študenta o mesiac neskôr. Koho to neprekvapuje?

Upozornenie! Príspevok obsahuje málo textu a veľa GIFov! :P

…

Read More Read More

Máj sa nám pomaly míňa, preto som usúdila, že by bolo načase dohnať zameškané a napísať si svoj na 50% predposledný denníkový študentský záznam. Na 50% hlavne preto, lebo netuším, či zo mňa bude študent aj o dva mesiace, nie preto, lebo som si istá, že sa do konca školského roka odhodlám k napísaniu viac ako toho úplne posledného denníkového záznamu pre tento rok (a teda na 50% pre celé moje štúdium). Zmätení? Nevadí, aspoň viete, ako to 90% času vyzerá v mojej hlave. Dobre, dobre, už končím s tými percentami.

…

Read More Read More

Je mi jasné, že je skoro koniec januára (a aj tak nemám čo povedať), ale v rámci zachovania aspoň nejakej pravidelnosti (haha, ja viem), som sa rozhodla podať záznam o posledných dvoch mesiacoch minulého roka namiesto toho, aby som čakala do konca skúškového a zhrnula to dokopy. Snáď sa potom dokopem k tomu, aby som vytvorila ďalší zimný fotošpeciál, kým sa oficiálne začne škola (pokiaľ teda nájdem nejaké „zaujímavé“ fotky, o ktoré by som sa mohla podeliť). No ale aby som už nekecala len tak do vetra (čo v podstate robím vždy), tak sa pokúsim zaloviť v pamäti. Rozhodne bude tento príspevok menej depresívny (s odstupom času si na druhú polovicu semestra sotva spomínam, nie aby som kvôli nemu mala depresiu, teraz mam depresie z iného, ale to patrí do ďalšieho mesiaca, takže pšt, Michelle, FOCUS!)

Nie, vážne si na nič nespomínam.

…

Read More Read More

Pôvodne som mala v úmysle napísať iba krátky článok o tom, prečo som v poslednej dobe tak ticho (pokiaľ by to náhodou niekomu nebolo zrejmé), ale rozmyslela som si to a rozhodla sa konečne znovu oživiť svoj znudený študentský denník, ktorý som pred dvoma rokmi „založila“, a asi by nebolo zlé, ak by som si ho v tomto nateraz poslednom roku štúdia opäť oživila. Pre vlastné potreby. Vy by ste sa pravdepodobne mali radšej držať ďalej, ak nechcete spolu so mnou upadnúť do hlbín depresie a počernejších myšlienok.

A len tak medzi nami, dnes očakávajte veľa GIFov, mám GIFovú náladu, tak sa s tým zmierte.

…

Read More Read More

Včera si tak sedím, pozerám do poznámok z ruštiny, a uvažujem nad tým, čo všetko by som chcela robiť, no nemôžem, pretože sa musím učiť. Dnes si tu tak sedím, pozerám do blba a uvažujem nad svojím dnešným testom z ruštiny a tiež nad tým, o koľko lepšie by to mohlo dopadnúť, ak by som menej uvažovala nad hlúposťami a viac sa učila. Výsledkom môjho myslenia je tento nezmyselný report, ktorý som v troch rozličných častiach mala napísať už vo februári, i v marci a taktiež teraz, na konci už v poradí ôsmeho mesiaca môjho druhého znudeného ročníka. Ale čo nebolo, sa už dodatočne spraviť nedá, preto ponorená v značne nostalgickej nálade prichádzam s týmto… Hm, hovorme tomu článok.

…

Read More Read More

Ste prekvapení, že novembrový článok prichádza skôr, než s dvojmesačným oneskorením? Ja tiež! Pravdou je, že som si tento príspevok napísala dopredu zároveň s tým druhým a len ho zverejnila s „menším“ oneskorením, aby som sa potom nemusela vyhovárať. Svoje spomienky na november mám ešte relatívne čerstvo v pamäti, preto by bola škoda to nevyužiť. Hlavne by som sa potom zase musela vyhovárať na to isté, čo minulý mesiac, a to by už nebola sranda.

…

Read More Read More

Ehm, ehm, toľko k mojej schopnosti si veci perfektne načasovať. A okrem toho zisťujem, že je fakt ťažké rozpamätať sa na veci, ktoré sa udiali asi pred mesiacom, hoci ešte počas písania prvého postu som nedokázala myslieť na iné, než na to, čo sa dialo v októbri. Ehm. Som blbec.

Keďže moje spomienky sú v háji, zoznámim vás aspoň bližšie s tým, čo sa vyučuje na Prešovskej univerzite na odbore Knižničné a informačné štúdia v zimnom semestri druhého ročníka. Určite vás to všetkých nesmierne zaujíma a koho to nezaujíma, ten bude aspoň o čosi múdrejší – možno napríklad o fakt, že ísť študovať knihovníctvo občas nie je taká sranda, ako by ste si boli mysleli. Teda, rozhodne to nie je ten najťažší študijný odbor pod slnkom, ale štve ma, keď si ľudia myslia, že je to v podstate iba odbor pre debilov. Pretože ak áno, zrejme som niečo horšie než to, keď začínam mať pocit, že občas by bolo jednoduchšie si otrepať hlavu o stenu, než učiť sa.

…

Read More Read More