Nový mesiac – nový príspevok do projektu Zo zákulisia príbehov. Tento mesiac sa Lyn a Moon rozhodli zamerať na spôsoby, akými (ne)propagujeme svoje príbehy. Bola to pre mňa náročná téma, pretože osobne veľa propagácie nerobím, ale predsa len mám dojem, že sa mi zo seba podarilo dostať zopár zaujímavých odpovedí. Všetky sa ich dozviete, keď budete pokračovať v čítaní!

1. Ako by si jednou vetou opísal vlastný príbeh?

Budem trochu podvádzať a odcitujem samu seba z jedného rozhovoru, ktorý so mnou už hrozne dávno urobila Sue: „Je to o túžbe patriť niekam, k niekomu a o túžbe po vedomí, že na vás niekomu záleží.“ Myslím, že to znie omnoho zaujímavejšie, ako keby som povedala, že je to o šestnásťročnej upírke, ktorá sa cez deň hrá na stredoškoláčku a v noci loví démonov. (Ako vo väčšine častí tohto projektu, aj v tomto prípade hovorím o prvom diely príbehu.)

2. Píšeš si anotácie? Pokiaľ áno, zdá sa ti to jednoduché alebo práve naopak?

Napísať anotáciu je nepochybne ohromne ťažké. V niektorých prípadoch potrebujete napchať do pár riadkov aj 700 strán príbehu, nadchnúť tým potenciálneho čitateľa, neunudiť ho skôr, ako vôbec dostane príbeh do rúk, a neprezradiť mu príliš veľa informácií, aby si nepripadal stratený – alebo prípadne vyspoilerovaný. Napísala som už síce sedem častí svojho príbehu, ale dohromady som vytvorila iba dve anotácie. Nemyslím si, že sú dobré, ale doposiaľ som sa ich kvalitou nemala dôvod zaoberať.

3. Ako ti to ide s návrhmi obálok, máp či iných ilustrácií k príbehu?

Keďže grafika a písanie sú moje dve rovnako veľké záľuby, nemám problém si pre seba čosi vytvoriť. Problém mám ale s tým, že nie vždy som so svojím dielom spokojná. Všetky moje časti majú aké-také obálky, ale čím viac času ubehlo od ich vytvorenia, tým menej sa mi páčia. Nikdy som však nedostala taký echt nápad, ktorý by som vedela spracovať a ktorý by mi k príbehu úplne sedel (ako to bolo v prípade obálok pre Lyn – vycicala zo mňa všetku múzu!). Mám vytvorenú jednu mapu, no keďže sa môj príbeh (zatiaľ) odohráva (prevažne) v našom svete, nie je to žiadne veľdielo na štýl mapy Stredozeme. Ale ak sa jedného dňa dostanem k písaniu vlastnej vysokej fantasy, určite sa budem realizovať. Inak si tvorím už iba tradičné „fanarty“ – aj keď asi sa to nedá nazvať fanartmi, keď je to moje vlastné dielo, či?

4. Propaguješ svoj príbeh prostredníctvom sociálnych médií?

Mám možno účty kade-tade, ale o svojom písaní nikde inde okrem blogu alebo webu nehovorím. Dobre, ešte mám jeden diel na Goodreads, pretože si ho niekto chcel prečítať a zároveň ho chcel mať zarátaný do Goodreads Challenge, so… not my fault.

5. Ako príbeh propaguješ? (ukážky, citáty, články o pokrokoch, videá, v ktorých čítaš úryvky, atď)

Eh, v podstate nijako? Kým Lyn a Moon neprišli s týmto projektom, na blogu som sa hádam o svojom písaní vôbec nezmieňovala (nevravím, že o tom nikto nevedel, iba som sa k tomu inak ako v komentároch pod článkami o písaní a v súkromných konverzáciách nevyjadrovala). Kedysi som zvykla zverejňovať všetky svoje kapitoly na mojom grafickom webe, ale to bolo neskutočne dávno. Mám síce stránku na Facebooku, ale používam ju skôr na zdieľanie svojej grafiky ako písania.

„Čo tvoji priatelia?“ nadhodil v snahe dostať zo mňa aspoň niečo.
„Akí priatelia?“
Veľavýznamne nadvihol obočie a ja som prekrútila očami.
„Tak aby si vedel, našla som si priateľov. Troch, dokonca.“
„A aké sú ich mená? Vymyslený, Imaginárny a Neexistujúci?“

6. Máš čitateľov a betareaderov? Ako sa ti s nimi spolupracuje?

Mám troch čitateľov a svojím spôsobom sú to všetko moji beta-readeri (zrejme nie práve najobjektívnejší, ale whatever). Nel a Sue sa dobrovoľne rozhodli, že budú môj príbeh čítať po kapitolách, takže ak im niečo nie je jasné, hneď sa opýtajú a ja sa to potom podľa toho snažím upraviť (ak je to nutné), prípade sa ich ja môžem opýtať, ako na nich pôsobili rôzne scény, aby som zistila, či mali ten správny efekt. No a keď je všetko hotové, dostane to do rúk Lyn a jej poznámky sa s každým ďalším rokom pisateľskej praxe a editorského štúdia predlžujú a predlžujú. V konečnom dôsledku mám jedného čitateľa, ktorý je iba čitateľom, a je ním môj synovec. Má pätnásť, hrozne ho baví YA fantasy a v podstate si je schopný prečítať úplne všetko, takže jeho pochvalu nepovažujem za príliš objektívnu kritiku.

7. Mal by si odvahu poslať rukopis do vydavateľstva?

Mala som odvahu poslať svoj rukopis do vydavateľstva – v jednom si prečítali pár strán, dostala som asi dva e-maily (bol to sprostredkovaný kontakt, čižeee…), kde sa trošku vyjadrili k deju, ale tým to haslo. V tom druhom im môj e-mail prišiel… rovno do spamu. Odvtedy som žiadne pokusy nerobila.

8. Máš vlastný web/blog zameraný len na tvoje príbehy?

V jednej slabej chvíľke vo svojom živote som si pripravila webovú prezentáciu svojho príbehu, ale nezverejňujem tam žiadne novinky, pretože tým dvom ľuďom, ktorí by ich možno aj sledovali, môžem svoje novinky povedať aj osobne. A ak by ma posadla túžba písať články o písaní, ako to robí napríklad Lyn, určite by som si to rýchlo rozmyslela, pretože viem, že by nikdy neboli také dobé ako tie jej (už som takéto nutkanie mala dvakrát, ale v oboch prípadoch som ho úspešne zadupala). A ak by som sa k niečomu podobnému predsa len dostala, využila by som na to zrejme svoj blog. Ale páči sa mi grafika na mojom webe pre Nemŕtvych, takže ho zatiaľ udržiavam pri živote.