Séria, do ktorej som sa tento rok zamilovala

Ilona Andrews – séria Kate Daniels [GR]

O tejto sérii som určite počula už predtým, ale do čítania som sa pustila až v januári 2013, kedy boli už do češtiny preložené prvé tri alebo štyri časti a ja som ich tak prečítala na jednu šupu. Obľúbila som si hlavnú hrdinku, omámil ma desivý post apokalyptický svet, ktorý autori vytvorili, no a čo si budeme nahovárať, zamilovala som si aj Currana, ale o tom potom. V mojom malom čitateľskom rozhľade by som to zaradila niekam medzi šialenú Anitu Blake a podstatne miernejšiu Mercy Thompson, takže Kate je pre mňa taký zlatý stred. Neviem sa dočkať, až sa mi do rúk dostane preklad šiestej časti.

Jednoznačne najlepšie „čítanie“ roka

Neil Gaiman – Nikdykde [GR]

Nemôžem to nazvať tak celkom čítaním, keďže Nikdykde som si neprečítala, ale bola to moja prvá (no, vlastne druhá, ale od toho predminuloročného Fantóma opery to malo ďaleko) audiokniha. Strávila som jej počúvaním pekne dlhý čas, spríjemňovala mi nepríjemné cesty do školy a na internát a ešte mi k tomu navyše podala príbeh, ktorý stál zato. Nikdy predtým som s Gaimanom (ak nepočítam filmový Hviezdny prach) do kontaktu neprišla, no bola som rada, že sa to zmenilo. Príjemné postavy, fajn záporáci, dobré hlášky a očarujúci príbeh – presne to sa mi dostalo, čiže odporúčam!

Richard wrote a mental diary in his head.

Dear Diary, he began. On Friday I had a job, a fiance, a home, and a life that made sense. (Well, as much as an life makes sense). Then I found an injured girl bleeding on the pavement and I tried to be Good Samaritan. Now I’ve got no fiance, no home, no job, and I’m walking around a couple of hundred feet under the streets of London with the projected life expectancy of a suicidal fruit fly.

Kniha, od ktorej som čakala málo, no dostala veľa

Stephenie Meyer – Hostiteľ [GR] [recenzia]

Ah, dlhé roky som mala voči Hostiteľovi averziu už iba preto, lebo ho napísala Meyerová. A i keď ma mnohí presviedčali (alebo to bola len Leca?), aby som príbehu dala šancu, nespravila som to. Až kým sa do kín nedostal film a mne zas do rúk audiokniha. Povedala som si, že za pokus nič nedám, maximálne pri jeho počúvaní v autobuse zaspím. Zaspala som? Aspoň raz určite áno, ale nebolo to od nudy. Kniha mi jednoznačne učarovala, čo ma nesmierne prekvapilo. Postavy boli uveriteľné, príbeh príjemný a zamyslenia hodný a ja som pochopila, že autora by človek nemal posudzovať podľa jedného príbehu, ktorý vám navyše vo veľkej miere pokazili jeho filmové verzie. Rozhodne som si v tom našla aj zopár vecí, ktoré sa mi nepáčili, ale nebolo ich tak veľa a neboli také kritické, aby som túto knihu nemohla nazvať jednou z mojich obľúbených.

“You are the noblest, purest creature I’ve ever met. The universe will be a darker place without you.“

Kniha, ktorú ak raz nevydajú, tak zožeriem svoju knihovníčku

Majka Danihelová – V znamení ametystu [GR]

Súčasnú slovenskú literatúru príliš nečítam a čo som prečítala, tak to si práve teraz ani neviem vybaviť. Majkin príbeh by som zatiaľ možno do žiadnej kategórie radiť nemala, keďže to oficiálne nikde nevyšlo, ale podľa mňa to stojí za to, aby som to omieľala všade, kde to len bude možné – V znamení ametystu je skvelá slovenská high fantasy kniha napísaná chytľavým štýlom, zasadená do neuveriteľne detailne prepracovaného sveta (oh, po tom, čo som mala možnosť vidieť ho na mape, som bola ešte šokovanejšia autorkinou detailnosťou), rozprávajúca o postavách, ktoré vás aj chytia za srdce, aj za nervy, a na konci ktorého nedokážete nebyť zvedaví na pokračovanie a na zodpovedanie všetkých tých otázok. Chcem to mať doma na poličke. Ja chcem, chcem, chceeeem! Počujete ma niekto? Ja chcem!

Kniha, ktorá ma aj napriek jej nedostatkom bavila

Richelle Mead – Gameboard of the Gods [GR] [recenzia]

Gameboard of the Gods je vážne zvláštna kniha. Richelle spravila hroznú chybu, že si svoje objasňujúce články zverejnila na blogu namiesto toho, aby viac vysvetlenia vložila do samotného príbehu. Mnohých ľudí tak hodila nepripravených do temného oceánu nových slov, pojmov, pravidiel, technológií a udalostí, ktoré neboli čitateľovi podané dostatočne zreteľne, pokiaľ nebol jej verným fanúšikom a neprečítal si to všetko v jej príspevkoch. Ja som tak spravila a zrejme práve preto som sa tomuto trápeniu vyhla a mohla sa viac venovať samotnému príbehu. Osobne sa mi hrozne zapáčilo, s čím Richelle prišla, napísala to tiež krásnym svojským štýlom a podala mi to prostredníctvom postáv, ktoré ma zaujali. Ako to už ale u jej prvých dielov býva zvykom, bolo tam menej akcie, menej napätia, a tak som na konci bola možno trošku sklamaná. Ale nie dostatočne na to, aby som sa netešila na pokračovanie.

YA kniha, ktorá ma konečne po veľmi dlhom čase nadchla

Kelly Oram – V is for virgin [GR]

Netuším, čo som od knihy očakávala, keď som sa do nej púšťala, no rozhodne som nepočítala s tým, že ma tak nadchne. Bolo to neskonale príjemné čítanie, ktoré som si užívala a veľa som sa na nej nasmiala. Aj napriek tomu, že niektoré situácie autorka až príliš nafúkla, mi to v istých okamihoch pripadalo omnoho realistickejšie ako kopa iných podobných kníh. Nejeden okamih (vlastne jeden až veľmi extrémne), ma prekvapili a ak by kniha nemala ten hrozne preklišéovaný epilóg, v samom šoku by som jej dala päť hviezdičiek za autorkinu odvahu ukončiť to takto drasticky. Ale malá roztlieskavačka vo mne, ktorá fandí vždy iba šťastným koncom, sa z toho možno že aj tešila. Fajn, tak možno trochu veľmi. Ale stále to bolo otrepané.

“Cheesy lines like that will get you nowhere with me, but, by all means, keep them coming. You’re so much easier to ignore when you’re being an idiot.”

Kniha, na ktorej som sa vo všeobecnosti nasmiala zrejme najviac

Alice Clayton – Wallbanger [GR]

Je pre mňa ťažké vybrať si najvtipnejšiu knihu, lebo ja mám obvykle šťastie na knihy s vtipnými hláškami, ale na tejto som sa asi bavila úplne najviac. Minimálne prvá polovica bola neskutočne zábavná, potom sa to už začalo trochu tiahnuť a príbeh pokrivkával, no nasmiala som sa. Ah, tak dobre som sa nasmiala.

“The girl next door was meowing. What in the world was my neighbor packing to make that happen?”

Hrdina, od ktorého by som sa nechala komandovať omnoho radšej ako od Christiana Greya

Ilona Andrews – séria Kate Daniels (Curran) [GR]

No keď už som minulý rok venovala špeciálnu kategóriu drahému Ianovi (Night Huntress), tento rok tu na výslnie dáme Currana. Ako Pán šeliem je zvyknutý na to, že ho všetci na slovo počúvajú, preto sa rovnakú poslušnosť snaží dosiahnuť aj u Kate a niekedy ho to stavia do pozície riadneho blbca. Ale dokáže to podať tak ohromne, že ho aj napriek tým jeho dominantným blbostiam žeriem.

Kniha, ktorá mi pokazila dojem z perfektne našliapnutej série

Cynthia Hand – Hallowed [GR] [recenzia]

Je to šokujúce, ale tento rok som neprečítala knihu, ktorú by som považovala za totálny prepadák a dala jej len jednu hviezdičku. Takže žiadne kategórie ako „najodpornejšie čítanie roka“ či „tú knihu treba spáliť“ tu nemám. Každopádne musím vypichnúť jedno menšie literárne sklamanie roka, ktorým pre mňa bolo druhé pokračovanie série Unearthly – Hallowed. Do prvej časti som sa zamilovala tak veľmi, až ma to fyzicky zraňovalo. Ale druhá časť ma nechala v rozpakoch a to ani zďaleka nie z dobrých dôvodov. Nepáčilo sa mi smerovanie knihy, nepáčili sa mi Clarine rozhodnutia, nepáčil sa mi Christian… dobre, tak to posledné je iba moja pretrvávajúca averzia z prvej knihy, ale aj tak… Načo ho tam? Kto ho tam chcel? Kto mu kázal ukovať sa tam? Nie, táto kniha ma jednoducho nenadchla a asi aj preto nemám veľkú chuť prečítať si posledný diel. Ale pre Tuckera to spravím. Raz určite.

Kniha, ktorú som možno radšej ani nemala čítať

Jamie McGuire – Walking Disaster [GR]

Snáď najbližšie k tomu „prepadáku“ sa u mňa dostalo Walking Disaster. Nemôžem to ale s čistým svedomím nazvať absolútne strašnou hroznou knihou, to nie, chvíľami som sa bavila, ale bude to skôr tým, že som si v sebe niesla dobrý pocit z Beautiful Disaster. Ak to autorka chcela vydávať za samostatnú novelu, mala si dať viac záležať na tom, ktoré scény tam začlení a ktoré bude rozumné vynechať. Chýbala tomu logická postupnosť, len sa v tom ešte viac zdôraznilo Travisovo šialenstvo a ten koniec to totálne zaklincoval. Kiežby ma tak niekto presvedčil, aby som to nečítala, ušetrila by som si zopár vypadaných vlasov.

Kniha, ktorej čítanie ma priviedlo do depresie

Ladislav Ballek – Agáty [GR]

Jeden výkvet tu ale predsa len mám, no nie je to taký ten typický príklad hroznej knihy. Lebo táto nie je hrozná. Vraj. Aspoň učitelia literatúry a všetky odborné hlavy to tak tvrdia. Ale pravdou je, že mňa Agáty priviedli do depresie. Úplne. Vážne. Seriózne. Depresívnej. Depresie. V jednom svojom denníkovom príspevku som vymenovávala, aké témy sa preberajú v knihách, ktoré sme posledný semester čítali, a táto jedna ich má v sebe na 550 stranách všetky. Vraždy, samovraždy, nevery, ZABÍJANIE MAČIEK, vojna, psychicky narušené postavy… Jedným slovom – depresia.

Kniha, ktorá dokazuje, že aj medzi slovenskou klasikou sa dá nájsť znesiteľné čítanie

Ján Lenčo – Egypťanka Nitokris [GR]

No aby som nebola na slovenskú klasiku iba zlá, mám tu jednu knihu, ktorá sa mi v podstate aj páčila. Teda, nie priamo počas jej čítania, hoci som ju prečítala relatívne rýchlo, keď som sa do nej raz vrhla naplno. Ale keď som si potom robila poznámky a trochu ju študovala, našla som v nej pekné myšlienky a celkom mi uviazla v mysli. Od Lenča sme tiež čítali aj niekoľko jeho sci-fi poviedok z knihy Socha z Venuše, ktoré sa mi kvôli svojej vtipnosti, no i poučnosti páčili ešte viac, ale vzhľadom k tomu, že som tú knihu neprečítala celú, nemôžem ju tu uviesť ako reprezentanta tejto kategórie.