Knihy roka 2013
No tak som si povedala, že aj ja si chcem spraviť nejaké suma sumárum kníh, ktoré som prečítala v minulom roku. A hoci ich bolo podstatne viac než minulý rok, mám dojem, že nie je z čoho vyberať. Možno je to tým, že veľkú časť z nich tvorí slovenská klasika, ktorej knihy viem zaradiť do dvoch kategórii: „prežila som aj bez ujmy na zdraví“ a „v priebehu čítania som niekoľkokrát umrela“. Preto som vhodné kategórie pre tie najvýraznejšie knihy z môjho read-in-2013 listu vymýšľala hodnú chvíľu, ale snáď sa mi podarilo moje dojmy vystihnúť dostatočne presne.
Séria, do ktorej som sa tento rok zamilovala
Ilona Andrews – séria Kate Daniels [GR]

Jednoznačne najlepšie „čítanie“ roka
Neil Gaiman – Nikdykde [GR]
Nemôžem to nazvať tak celkom čítaním, keďže Nikdykde som si neprečítala, ale bola to moja prvá (no, vlastne druhá, ale od toho predminuloročného Fantóma opery to malo ďaleko) audiokniha. Strávila som jej počúvaním pekne dlhý čas, spríjemňovala mi nepríjemné cesty do školy a na internát a ešte mi k tomu navyše podala príbeh, ktorý stál zato. Nikdy predtým som s Gaimanom (ak nepočítam filmový Hviezdny prach) do kontaktu neprišla, no bola som rada, že sa to zmenilo. Príjemné postavy, fajn záporáci, dobré hlášky a očarujúci príbeh – presne to sa mi dostalo, čiže odporúčam!
Richard wrote a mental diary in his head.
Dear Diary, he began. On Friday I had a job, a fiance, a home, and a life that made sense. (Well, as much as an life makes sense). Then I found an injured girl bleeding on the pavement and I tried to be Good Samaritan. Now I’ve got no fiance, no home, no job, and I’m walking around a couple of hundred feet under the streets of London with the projected life expectancy of a suicidal fruit fly.
Kniha, od ktorej som čakala málo, no dostala veľa
Stephenie Meyer – Hostiteľ [GR] [recenzia]

“You are the noblest, purest creature I’ve ever met. The universe will be a darker place without you.“
Kniha, ktorú ak raz nevydajú, tak zožeriem svoju knihovníčku
Majka Danihelová – V znamení ametystu [GR]
Súčasnú slovenskú literatúru príliš nečítam a čo som prečítala, tak to si práve teraz ani neviem vybaviť. Majkin príbeh by som zatiaľ možno do žiadnej kategórie radiť nemala, keďže to oficiálne nikde nevyšlo, ale podľa mňa to stojí za to, aby som to omieľala všade, kde to len bude možné – V znamení ametystu je skvelá slovenská high fantasy kniha napísaná chytľavým štýlom, zasadená do neuveriteľne detailne prepracovaného sveta (oh, po tom, čo som mala možnosť vidieť ho na mape, som bola ešte šokovanejšia autorkinou detailnosťou), rozprávajúca o postavách, ktoré vás aj chytia za srdce, aj za nervy, a na konci ktorého nedokážete nebyť zvedaví na pokračovanie a na zodpovedanie všetkých tých otázok. Chcem to mať doma na poličke. Ja chcem, chcem, chceeeem! Počujete ma niekto? Ja chcem!
Kniha, ktorá ma aj napriek jej nedostatkom bavila
Richelle Mead – Gameboard of the Gods [GR] [recenzia]

YA kniha, ktorá ma konečne po veľmi dlhom čase nadchla
Kelly Oram – V is for virgin [GR]
Netuším, čo som od knihy očakávala, keď som sa do nej púšťala, no rozhodne som nepočítala s tým, že ma tak nadchne. Bolo to neskonale príjemné čítanie, ktoré som si užívala a veľa som sa na nej nasmiala. Aj napriek tomu, že niektoré situácie autorka až príliš nafúkla, mi to v istých okamihoch pripadalo omnoho realistickejšie ako kopa iných podobných kníh. Nejeden okamih (vlastne jeden až veľmi extrémne), ma prekvapili a ak by kniha nemala ten hrozne preklišéovaný epilóg, v samom šoku by som jej dala päť hviezdičiek za autorkinu odvahu ukončiť to takto drasticky. Ale malá roztlieskavačka vo mne, ktorá fandí vždy iba šťastným koncom, sa z toho možno že aj tešila. Fajn, tak možno trochu veľmi. Ale stále to bolo otrepané.
“Cheesy lines like that will get you nowhere with me, but, by all means, keep them coming. You’re so much easier to ignore when you’re being an idiot.”
Kniha, na ktorej som sa vo všeobecnosti nasmiala zrejme najviac
Alice Clayton – Wallbanger [GR]
Je pre mňa ťažké vybrať si najvtipnejšiu knihu, lebo ja mám obvykle šťastie na knihy s vtipnými hláškami, ale na tejto som sa asi bavila úplne najviac. Minimálne prvá polovica bola neskutočne zábavná, potom sa to už začalo trochu tiahnuť a príbeh pokrivkával, no nasmiala som sa. Ah, tak dobre som sa nasmiala.
“The girl next door was meowing. What in the world was my neighbor packing to make that happen?”
Hrdina, od ktorého by som sa nechala komandovať omnoho radšej ako od Christiana Greya
Ilona Andrews – séria Kate Daniels (Curran) [GR]
No keď už som minulý rok venovala špeciálnu kategóriu drahému Ianovi (Night Huntress), tento rok tu na výslnie dáme Currana. Ako Pán šeliem je zvyknutý na to, že ho všetci na slovo počúvajú, preto sa rovnakú poslušnosť snaží dosiahnuť aj u Kate a niekedy ho to stavia do pozície riadneho blbca. Ale dokáže to podať tak ohromne, že ho aj napriek tým jeho dominantným blbostiam žeriem.
Kniha, ktorá mi pokazila dojem z perfektne našliapnutej série
Cynthia Hand – Hallowed [GR] [recenzia]

Kniha, ktorú som možno radšej ani nemala čítať
Jamie McGuire – Walking Disaster [GR]

Kniha, ktorej čítanie ma priviedlo do depresie
Ladislav Ballek – Agáty [GR]
Jeden výkvet tu ale predsa len mám, no nie je to taký ten typický príklad hroznej knihy. Lebo táto nie je hrozná. Vraj. Aspoň učitelia literatúry a všetky odborné hlavy to tak tvrdia. Ale pravdou je, že mňa Agáty priviedli do depresie. Úplne. Vážne. Seriózne. Depresívnej. Depresie. V jednom svojom denníkovom príspevku som vymenovávala, aké témy sa preberajú v knihách, ktoré sme posledný semester čítali, a táto jedna ich má v sebe na 550 stranách všetky. Vraždy, samovraždy, nevery, ZABÍJANIE MAČIEK, vojna, psychicky narušené postavy… Jedným slovom – depresia.
Kniha, ktorá dokazuje, že aj medzi slovenskou klasikou sa dá nájsť znesiteľné čítanie
Ján Lenčo – Egypťanka Nitokris [GR]
No aby som nebola na slovenskú klasiku iba zlá, mám tu jednu knihu, ktorá sa mi v podstate aj páčila. Teda, nie priamo počas jej čítania, hoci som ju prečítala relatívne rýchlo, keď som sa do nej raz vrhla naplno. Ale keď som si potom robila poznámky a trochu ju študovala, našla som v nej pekné myšlienky a celkom mi uviazla v mysli. Od Lenča sme tiež čítali aj niekoľko jeho sci-fi poviedok z knihy Socha z Venuše, ktoré sa mi kvôli svojej vtipnosti, no i poučnosti páčili ešte viac, ale vzhľadom k tomu, že som tú knihu neprečítala celú, nemôžem ju tu uviesť ako reprezentanta tejto kategórie.