Denník znudeného študenta – Letný semester – 6. mesiac

Denník znudeného študenta – Letný semester – 6. mesiac

Február, čo? Tiež si myslíte, že keď tu už pár dní máme apríl, tak februárový príspevok som mala zverejniť veľmi dávno a skôr teraz pracovať na tom marcovom? Pravdaže. Ale to by som, samozrejme, nebola ja, takže sa v podstate nie je čomu čudovať. A keďže ma už nenapadajú žiadne vtipné úvody na tému mojej lenivosti, rozhodla som sa prejsť rovno k veci.

Začiatok letného semestra môjho prvého roka štúdia na vysokej škole prišiel presne taký, aký som ho očakávala – hrôzostrašný. I keď… Na jednej strane by sa dalo povedať, že to nebolo až tak strašné, keďže náš rozvrh v konečnom dôsledku nedopadol až taaaak katastrofálne a hneď prvý týždeň nám odpadlo niekoľko hodín. Avšak s odstupom času môžem povedať, že február bol jednoducho začiatok ďalšie – ešte bláznivejšieho – kolotoča, ktorými si v tomto školskom roku musím prejsť. Objavili sa nové predmety, pribudli noví vedúci, rôzne ďalšie nové iné hrozné povinnosti, s ktorými som sa doposiaľ nemusela vyrovnávať. S čistým svedomím teda môžem prehlásiť, že letný semester bude omnoho horší než ten zimný.

Áno, február. Február bol tiež mesiacom, kedy som si uvedomila, že si už nie som tak celkom istá tým, čo vlastne študujem. Momentálne sa to totiž zvrtlo viac na literatúru než samotné knižnice, a tak mám každý deň na programe čítanie nejakej inej rozprávkovej alebo klasickej knihy (prípadne prepisu starých sumerských či babylonským tabuliek). Diela ako Odysea, Antigona, Dekameron, Hamletovská tvorba a podobné veci, ktorým som sa vďaka svojej úžasnej strednej škole a absencii povinného čítania vyhla, si teraz musím tlačiť do hlavy. Netvrdím, že všetko z toho sa mi protiví, ale jednoznačne môžem povedať, že mi tie jednotlivé diela boli omnoho sympatickejšie, keď som sa musela učiť iba ich obsahy. Zdá sa vám to hrozné/divné/hlúpe/nevychované, že sa takto staviam ku klasickým dielam, ktoré majú a vždy budú mať miliónkrát väčšiu hodnotu než čokoľvek, čo kedy vyjde zo mňa? S tým súhlasím. Ale zmeniť to nedokážem. Ja sama v mnohom z toho žiadnu krásu ani pointu nevidím – kým mi ju, samozrejme, niekto nepovie – čo zrejme vytvára dokonalý obraz o mojom čitateľskom vkuse. Ale tak nie všetci môžeme byť dokonale sčítaný a literárne inteligentný a vzdelaný. V konečnom dôsledku, ja som sa za milovníka kníh nikdy nepovažovala… Ja viem, že som iba fantastický magor [:D]

Tak teda… Až na to, že som si spôsobila pekné nervy na hodinách s názvom Čitateľ a knižnica, kde nás učí jedna pani vedúca, ktorej sa ani za nič nedá porozumieť – naozaj, je nás tam 38, ale nikto nechápe, čo od nás chce (so slovenským školstvom to ide jednoznačne dolu vodou) – a musela som si na tento predmet začať čítať rozprávky (ktoré som sotva čítala aj ako decko), tak zvyšok mesiaca ubehol celkom pokojne. Naša tohtosemestrová informatika mi pripomína isté konkrétne hodiny na strednej, kedy sa nás takisto náš učiteľ pokúšal naučiť základy práce s Wordom, kde sa prvá kapitola začína rozobratím otázky „Ako otvoriť program MS Word?“. Jediný rozdiel je iba v tom, že tentokrát sa proti vedeniu nikto nebúri, pretože všetci to majú v… zadnici.

Z predchádzajúceho semestra nám zostali aj predmety ako Dejiny knižníc (skrátene, plný názov si doposiaľ nepamätám), ktoré sa ale teraz venujú nie až tak vzdialenej minulosti a to ma už akosi ani trochu nebaví, potom je tu Slovenský a anglický jazyk, ktoré sú rovnako „záživné“ ako predtým. Pribudla mi voliteľná Angličtina – o nič viac zábavná ako tá povinná; voliteľný predmet Základy filmu a fotografie, ktorý sme si zvolili len kvôli kreditom a tiež preto, že sme proste mohli; no a z tých odbornejších sa nám objavila Svetová literatúra (áno, to je to s tými klasickými žvástami), a dve nočné mory s názvami Bibliografické normy a štandardy a Bibliografia. Tieto dva predmety nás učia tety zo Slovenskej národnej knižnice, a keďže tá je až v Martine, spravili nám z ich hodín blokovú výučbu a nemohli si na ne nájsť žiadny horší deň ako piatok. Jeden týždeň teda máme hodiny od siedmej do jednej a druhý od pol dvanástej do pol šiestej. Vie si niekto predstaviť zábavnejšie strávený piatok?

Hmm, ako sa tak na to pozerám, február bol poriadne nudným mesiacom. Tak to radšej ukončime skôr, než všetci zaspíme… Vrátane mňa.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *