Predstav svoju obľúbenú knihu
Sue, Mimi a Luce sa rozhodli usporiadať súťaž, v ktorej každý formou básne, poviedky alebo úvahy predstaví svoju obľúbenú knihu. Ale keďže moje básnické črevo zostalo zakrpatené a v súčasnosti je prakticky nepoužiteľné, a napísať poviedku na túto tému sa môjmu zaneprázdnenému ja zdá príliš zložité, vybrala som si zlatú strednú cestu a teda la (mini)úvahu. A akú knihu vám budem predstavovať? Keďže nemám dojem, že je možné, aby som prstom ukázala na jediné dielo, ktoré milujem najviac na svete a hoci tak aj niekedy spravím, nikdy si tým nie som stopercentne istá, ukážem dnes teda iba na knihu/sériu, ktorá môj život najviac zasiahla. A nie, nebojte sa, nie je to Twilight.
Chlapec, ktorý prežil, a krása tajomného príbehu
Tak ako v súčasnosti lákajú deti ku knihám rôzni Percy Jacksonovia, Belly Swanové či magicko-upírske Školy noci, pred krásnymi jedenástimi rokmi (pätnástimi, ak sa niekto dostal už k originálu :P) to bol čarodejník hádam už aj preslávenejší než samotný Merlin. Veľmi rýchlo upútal pozornosť ako detí, tak i dospelých, ktorí sa vďaka nemu aspoň na chvíľu vrátili do detských čias. Narazil do nás ako parný valec svojou energiou a potom sa na nás prichytil ako kliešť a už sa viac nepustil.
Mnohí z nás s chlapcom, ktorý to celé prežil, vyrastali a nedali naňho dopustiť. S nadšením sme očakávali každý nový diel, netrpezlivo sa tešili na každý nový film, debatovali sme o ňom s úplne každým, kto sa nám postavil do cesty, snažili sme sa prezieravo odhaliť, ako to celé skončí a neprestávali sme dúfať, že jedného dňa sa aj my zobudíme v ktorejsi z rokfortských baldachýnových postelí, raňajkovať budeme vo Veľkej sieni a na každého mávať čarovnými prútikmi a vykrikovať po nich jedno zaklínadlo za druhým. Všetci sme vedeli, kto je kto a kúzelné formulky sme ovládali ešte lepšie, než niektoré postavy, šmárija. Zažívali sme s nimi smutné i radostné chvíle, plačuchtivé a ešte radostnejšie okamihy. Naučili sme sa, čo je skutočné priateľstvo a že láska musí istý čas kvitnúť, aby sme sa mohli tešiť z jej nádherného plodu. Zistili sme, že ľudia nie sú vždy takí, akí sa nám zdajú v prvom okamihu a že ich pôvod ešte nepredurčuje, kým skutočne sú. Čarodejníci nás muklov naučili odvahe i statočnosti, a my ich za to milujeme. Počujem odvrávanie? Áno, milujeme!
Kto tvrdí, že mu príbeh Harryho Há nikdy neučaroval, nepozná ozajstnú krásu. Jeho sila nie je v dokonalosti – hoci k nej nemá ďaleko. Autorka Rowlingová svoju prvotinu spracovala s enormnou úžasnosťou, i keď ja sama by som ju najradšej v istých momentoch za isté udalosti preplieskala. Ale dala nám deťom Potterovskej doby niečo, čo stojí naozaj za to. Viac než len obyčajné rozprávky. Ozajstnú fantáziu. A že načo nám je taká fantázia dobrá? Na všetko! Pretože fantázia je naša najsilnejšia zbraň, ktorá nám pomôže presekať si cestu reálnym životom. Presne to mi dala a ja ju za to milujem. Áno, milujem!
Viem, že moje detstvo by bolo hluché a prázdne, ak by som nemohla vyrastať v čarovnom svete Rokfortu. Preto je mi ľúto tých, ktorí sa doň nikdy neponorili, a ktorí už nebudú mať možnosť zažiť ten krásny Potterovský ošiaľ. A jediné, čo im môžem odkázať, je napravte to! Šírte Harryho ďalej! On za to stojí…
PS: Harry Potter je moja minulosť, prítomnosť a budúcnosť.