Nemám vo zvyku písať články o písaní (všeobecne a ani o tom svojom). Mám dojem, že sú tu mnohí, ktorí ich píšu lepšie (áno, pozerám sa na teba, Lyn), ako by som ich napísala ja a s ich názormi sa väčšinou natoľko stotožňujem, že by som si pripadala ako zbytočná kopírka, ak by som o tom písala znovu. Plus, moje nápady na články by nikdy neboli také originálne.

Lyn a Moon však na tento rok pripravili veľmi zaujímavý projekt, ktorý nesie názov Zo zákulisia príbehov – a je o zákulisí príbehov, nielen ich vlastných, ale všetkých, ktorí sa rozhodnú zapojiť. Vzala som to ako príležitosť rozhovoriť sa o svojom vlastnom písaní bez toho, aby som si pripadala ako kopírka alebo musela vymýšľať originálne témy. Vďaka, dievčatá!

Chvíľu sme sa jeden na druhého dívali ponad kapotu auta. Vzdal to prvý.
„Neznášam ťa,“ zavrčal.
Dojato som si priložila dlaň na srdce. „Ja ťa tiež neznášam.“

1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?

Nie som typ človeka, ktorý by si dával akékoľvek predsavzania (s výnimkou jedného grafického, ale to sa mi už pár rokov nedarí splniť, práve naopak, každým rokom sa od neho vzďaľujem čoraz viac). Je to najmä tým, že ja len málokedy splním, čo si naplánujem, takže mi pripadá zbytočné nad tým hoc len uvažovať. Písanie je pre mňa navyše záujmom číslo jedna, nemám teda dojem, že by som ho niekedy zanedbávala a musela si tým pádom prikazovať, aby som sa mu venovala viac alebo častejšie. Píšem, kedy môžem a kedy mám náladu – a očividne môžem a mám náladu veľmi často, keď som už napísala vyše 2000 strán k jedinému príbehu (a to počítam len oficiálne verzie).

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?

Ako každý rok, aj tento sa sústredím najmä na dopísanie ďalšej časti. Doposiaľ sa mi darilo dokončiť nový diel vždy v januári s tým, že do leta som ho opravila a začala písať ďalší diel, lenže tento zimný semester bol náročný, takže písanie muselo ísť bokom. Siedma časť je taktiež podstatne dlhšia než predchádzajúce. Ak by som si ale mala dať nejaké „predsavzatie“, možno by som ho zamerala práve na snahu zlepšiť sa v teoretickej stránke písania príbehov. Nikdy som nemala dostatočnú trpezlivosť s múdrymi článkami alebo knihami o písaní, no myslím, že by mi predsa len mohli v niektorých ohľadoch pomôcť, takže by som bola spokojná sama so sebou, ak by sa mi podarilo zlepšiť svoje vedomosti práve v tejto oblasti.

3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné)

Potešila by som samu seba, ak by som bola schopná písať viac recenzí a zverejňovať na svojom blogu väčší počet článkov, no ako som spomínala, plánovanie mi veľmi nejde, takže si nie som istá, či má zmysel hovoriť o tom, čo všetko by som chcela zlepšiť, keď viem, že na takých 99% to nezlepším. Ale po dvoch rokoch som si zvýšila počet kníh v Goodreads challege na 45 kníh, tak na tom by som rozhodne rada zapracovala (a tiež na tom, aby medzi mojimi prečítanými knihami neboli len samé romantické contemporary ako minulý rok).

4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?

Každú chvíľu by som chcela dať viac priestoru inej postave, sotva si uvedomím, že sa v príbehu už dlho nevyskytla alebo sa mi zdá, že sa z nej stala iba figúrka, ktorá splnila svoje poslanie a teraz ju môžem odsunúť na bok. Nikdy to tak nie je, každá postava je pre mňa dôležitá a každá má nejaký širší príbeh, ktorý sa do toho hlavného akosi nezmestí. A práve s touto záležitosťou najviac zvyknem zápasiť pri plánovaní ďalšieho pokračovania deja (možno by mi s tým pomohla práve tá literatúra o písaní, ktorú si asi nikdy nepreštudujem). Ale ak mám byť konkrétnejšia… Často počúvam o tom, že hlavný hrdina by sa mal v knihe vyskytovať častejšie ako v 10 kapitolách z 30, no tomuto mýtu stále neverím :D

5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?

V žiadnom prípade. Na začiatku som nemala smer ani pre prvý diel, ktorý sa vyvíjal v podstate za pochodu. Až po napísaní tretej časti som začala uvažovať nad tým, kam môj príbeh vlastne smeruje a vytvorila som si osnovu pre zvyšok série (ktorej sa v súčasnosti aj tak držím už len okrajovo). Ani teraz si však nie som istá, či môžem povedať, že môj príbeh napreduje tak, ako som si to určila, pretože aj keď mám predstavu o finále, nemám ucelenú predstavu o tom, ako sa k nemu dopracujem. Viem, že plánujem napísať ešte ôsmy diel, ale čo sa v ňom bude diať? To je vo hviezdach ako pre mojich čitateľov, tak i pre mňa. Práve preto ma písanie tak baví!

6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?

Ako som už spomínala vyššie, mám predstavu o konci. Vlastne mám niekoľko predstáv o konci. Pretože však nechávam svoj príbeh vyvíjať sa ako svojbytný organizmus, zatiaľ netuším, ktorý zo svojich alternatívnych koncov si vyberiem. Niekto by to mohol vnímať ako moju slabú stránku či nedostatok, hlúposť alebo absenciu predstavivosti či akokoľvek inak by ste to nazvali, ale z môjho uhla sa to v tomto bode skrátka určiť nedá. Postavy mi ešte nepovedali všetko, čo mi chceli povedať, takže nemôžem vedieť, ako ich príbeh skončí. Kedysi som chcela písať najmä preto, aby som mohla kontrolovať príbeh a napísať ho presne podľa svojich predstáv (čo bola reakcia na pocit bezmocnosti pri sledovaní môjho obľúbeného seriálu, kde sa veci vyvíjali úplne inak, ako by som si to predstavovala), ale dnes už viem, že niečo také nie je možné. Príbeh sa tvorí sám a ja ho len zaznamenávam. Občas sa naozaj až divím, ako sú niektoré udalosti absolútne mimo mojej kontroly.

„Prišla som na to. Rozkódovala som správu, ktorú nám slečna učiteľka nechala na páske.“
Zamračil sa. „To myslíš vážne?“
„Uhm,“ prikývla som energicky. „A tiež som sa uistila, že dejepis zaručene nebol mojím obľúbeným predmetom. Vieš, ktorý bol môj obľúbený predmet?“
„Ktorý?“
„Žiadny. Neznášala som školu.“

11 thoughts on “Zo zákulisia príbehov #1: Spisovateľské predsavzatia

  1. Písanie je aj mojím záujmom číslo jedna, ale niekedy ma život núti robiť niečo úplne iné a je to hrozne nefér (napríklad také učenie). Bodaj by som na tom s písaním bola tak ako ty. :D Keby som už bola pri siedmej časti… eh, to by som už vlastne začínala ďalšiu sériu a jednu celú mala uzavretú. Ktovie, ako ďaleko sú ešte tie momenty, ale rozhodne sa na ne teším.

    Meh, ja som napísala 2000 strán s oficiálnymi aj neoficiálnymi verziami :D :D :D Asi by som mala pri písaní viac uvažovať, potom by som možno nemusela toľko škrtať.

    V teoretickej stránke písania sa tušíme budeme zlepšovať obe. Ja som zistila, že pokiaľ nájdem tie správne informácie, môžu byť pri písaní veľmi nápomocné. :D

    Ty si si GR zvýšila a ja zase znížila :D :D Čo si budem nahovárať. Keď si dám príliš veľa kníh, potom budem chcieť dohnať výzvu a nebudem sa venovať písaniu. To tento rok nepripadá do úvahy, lebo už sa fakt musím naplno rozhýbať a nechcem sa nechať príliš rozptyľovať inými knihami. Aj keď niektoré ma určite rozptýlia.

    Fakt si o smerovaní príbehu začala uvažovať až po tretej časti? Lebo to si potom nejaký génius. Vôbec to nepôsobí tak, že by si nevedela, kam sa s príbehom poberieš ďalej. Keby som ja písala bez jasného cieľa a nejakej tej osnovy k ďalším dielom, asi by som zamrzla na druhej kapitole : D:D

    Omg, ja som nejaká divná. Všimla som si, že veľa autorov má viacero alternatívnych koncov. Ja som zrejme jediná, kto má jeden jasný bod, ktorým chce príbeh ukončiť. Snažila som sa uvažovať aj o iných záveroch, ale ani jeden sa mi tam nehodil tak ako tento. :D:D

    Inak sa veľmi teším, že si sa zapojila. Len tak ďalej :D Možno sa mi nakoniec podarí vykopať nejaké veľké škaredé tajomstvá. :D So Simi musíme vymyslieť viac otázok. :D

    1. Ja vidím zmysel hobby najmä v tom, že to robíš vtedy, kedy môžeš, kedy chceš a keď vieš, že ťa to bude baviť. Ty to strašne dramatizuješ a namiesto toho, aby si si užívala ten samotný tvorivý proces, myslíš na opravy a na to, čo všetko je tam zle, čo sa ľuďom nebude páčiť, čomu nebudú rozumieť… Nedivím sa, že je to pre teba potom také emocionálne náročné :D

      Áno, fakt som o tom uvažovala až po napísaní trojky (aj keď vtedy to ešte bola dvojka :D ). A teraz tiež nerozumiem, ako som to dokázala, ale v tom čase som proste písala, čo mi napadlo a dej plynul sám od seba. Potom som sa rozhodla si to nejako naplánovať a plánovala som, kým som nemala dojem, že to stačí a vyšlo mi to na osem častí :D A myslím, že to je na tom príbehu poznať, že to nebude nejaká komplexná epic séria… Veď uznaj, že po prečítaní mojej prvej časti ti ani nemôže napadnúť, ako by to mohlo tak dlho pokračovať :D

      Ja ďakujem, že ste vymysleli taký super projekt a teším sa na ďalšie otázky :D

      1. Hej, ale to som celá ja a nech robím hocičo, aj tak sa vždy stresujem a neviem sa na to pozerať len ako na zábavu. Všetko ma to baví, ale zároveň furt myslím na to, že mi tam niečo nebude sedieť alebo tam popíšem totálne bludy. :D :D
        Keby to nikto nečítal, nemala by som s tým až taký problém. :D Len ja som až príliš náročná a furt čakám, že dokážem zázraky, aj keď nedokážem a potom z toho je veľký prd.

        Tak to máš super. Aj mne by zrejme dej plynul sám, ale uberal by sa takým smerom, že by nakoniec skončil v bode, kde by som si zase musela povedať stop ako v predošlej sérii. Lebo by som už nemala kam ísť :D
        Po prečítaní prvej časti mi to teda fakt nenapadlo. vlastne som si nevedela predstaviť, o čom budeš mať ďalšie diely, preto to bolo také super. :D

        1. Mám dojem, že som to tvorila skôr na štýl dnešných urban fantasy ako tých klasických YA fantasy sérií, ktoré sú vopred naplánované a vedú od bodu a do bodu b, u mňa to ide krížom krážom a sem-tam to vyzerá, že to spolu súvisí :D

          Je fajn, ak je človek kritický sám na seba, ale zase… Nepreháňaj to :D Píšeš dobre, vymýšľaš super veci, pekne ti to sedí a určite to bude len lepšie a lepšie, lebo na tom a na sebe pracuješ. Kvantita nie je dôležitá, dôležitá je kvalita – lepšie mať dve dobre prepracované a originálne časti, ako sedem podpriemerných :D

  2. Písať tak často a tak veľa … Neviem či sa mám ísť zahrabať pod zem alebo sa násilne pripútať ku klávesnici (nech žije prokrastinácia a nenálada na písanie).
    Trpezlivosť ani skutočný záujem – presne to poznám. Vždy keď si vravím, že by sa mi zišlo pozrieť na písanie vedeckejšie a skúsiť aj tú srandu zvanú plánovanie a osnova, len mi mozog od nudy odíde na dovolenku. Chcem to ale očividne ani nechcem.
    Príbeh sa často napíše sám, treba ho len skorigovať =D. A samozrejme, čakať kým postavy povedia čo chcú a dobre ich počúvať.
    Ten mýtus je až poeticky smiešny. Nehovorí sa o múze len tak pre nič za nič. Spisovateľ niekedy nemá nad príbehom tak obrovskú kontrolu.

    1. Všetci mi stále hovoria/píšu o tom, ako si potrebujú nájsť čas na písanie, viac sa mu venovať, naladiť sa naň a ja len myknem ramenami, lebo ja také proste vôbec nepoznám :D Nepísanie ma nefrustruje, písanie ma teší. Mojou zásadou je: Písať sama pre seba, pre vlastné potešenie. A ide mi to.

      Nemyslím si, že každý potrebuje pri písaní osnovu, ale s osnovou je to rozhodne jednoduchšie, ak chceš príbeh dokončiť do konca :D

      1. Písanie ma viac než baví – neviem sa zastaviť keď začnem. Ale áno, aj ja som tá čo nemá náladu vždy a nechce príbeh pokaziť alebo sa do toho nútiť aj keď veľa krát je táto nenálada len prezlečená lenivosť.

        Pre seba píšem. Nevydržalo by mi to takto dlho keby som písala pre iných, keďže málokto a niekedy ani nikto to nečíta. Ale zase nie som väčšinou schopná striasť myšlienku na tých, ktorý to budú čítať.

        To som ešte neskúšala … Neviem či to vôbec dokážem. Príbeh vôbec nemám vymyslený. Tvorím ho za pochodu a keby som si niečo naplánovala, len budem mať o to väčšie stresy keď sa všetko zvrtne a ja to budem musieť škrtať. Ale ak vieš čo chceš, určite je to užitočné.

  3. V teoretickej stránke písania by som sa chcela zlepšiť aj ja a okrem inšpiračných kníh som si pohľadala niekoľko o písaní. Počula som, že najlepšia je od Stephena Kinga: On writing, ale sama som ju ešte nečítala.

    Ja som si zase GR challenge znížila, pretože nemám možnosť prečítať vyše 100 kníh, keď sa chcem sústrediť predovšetkým na písanie. A na romantických knihách a contemporary nie je nič zlé, aj keď vždy je lepšie si rozšíriť obzory aj inými žánrami. Ja by som tento rok chcela čítať viac fantasy, aby som niektoré prvky písania vedela aplikovať aj na svoje dielo. Opisy zámkov sú dosť ťažké aj v slovenčine nieto ešte v angline, takže tie mi pri editovaní budú robiť najväčšie problémy.

    Viac ako v 10 kapitolách z 30? Akože, nevolá sa hlavný hrdina pre nič za nič, ale zase ak tam je len v malom množstve, myslím, že to nemusí byť nutne zlá vec. Autor a rovnako aj čitateľ má možnosť preskúmať viac vedľajšie postavy a to môže byť žaujímavé.

    Obdivujem ťa, že nevieš, čo sa bude diať v osmičke a necháš sa kvázi prekvapiť. Ja by som to nevedela. Už teraz mám zhruba predstavu, čo sa bude diať v trojke, nejaké tie výroky a tak, ale ktovie, možno sa to všetko ešte zmení a skončí sa to úplne inak ako som si predstavovala. O alternatívnych koncoch už ani nehovorím. Tiež by som nepočula, že by autor mal niekoľko koncov, možno dva nanajvýš s menšími rozdielmi, ale zase podľa mňa dobre pre teba, pretože si môžeš vybrať a tvoj príbeh môže ísť rôznymi smermi. :)

    1. Ja by som 100 kníh neprečítala, aj keby som vôbec nepísala, ale tých 45 kníh za rok by mi vôbec nemalo brániť v tom, aby som si vedela rozdeliť čas medzi písanie a čítanie, niekedy mám chuť na jedno, niekedy na druhé, a ako som písala, necítim sa previnilo, keď občas chvíľu nepíšem :D

      No nie, jasné, že na tom nie je nič zlé, ale je to taká oddychová literatúra a dosť som pri nej zlenivela, takže som vynechávala fantasy, ktoré si vyžaduje viac času. Na druhej strane sa ale po troške snažím rozširovať si obzory sem-tam nejakou klasikou – aktuálne stále bojujem s Pánom prsteňov :D Inak, odporúčam ti Zelazneho Kroniky Amberu – netuším, akú to má angličtinu, ale je to epic fantasy so zámkami a mečovaním, sú to kratučné knihy a je to úžasné, ohromnejšiu fantasy už nikto nenapíše :D

      Tie alternatívne konce nie sú až také rozsiahle, ako si asi predstavuješ :D Týkajú sa skôr toho, kam budú po príbehu smerovať moji hrdinovia, vo všeobecnosti viem, ako sa asi odohrá finále, ale nechávam si otvorené dvierka, čo sa týka budúcnosti niektorých vzťahov a osudov postáv PO tom veľkom finálnom akte. Ja som inak zase prišla na to, že ak plánujem veľmi ďaleko, v istom bode sa od toho odkloním a musím plánovať znovu, preto som sa rozhodla plánovať po častiach + baví ma to takto viac, lebo sama neviem, čo sa bude diať a pripadám si zároveň ako čitateľ :D

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>