„Lednicko-valtický areál je nejrozsáhlejší krajinný celek v Evropě a od roku 1996 je zapsán jako součást světového a kulturního dědictví UNESCO. Jeho rozloha je 283,09 km².“
(lednickovalticky-areal.cz)

Deň návštevy
12. – 14. jún 2020, piatok-nedeľa

Slovami na úvod

Dnešný príspevok do série Putovanie po hradoch a zámkoch bude trochu netradičný. O návšteve zámku Lednice, kam sme sa pred takmer štyrmi rokmi vybrali s Neliss a Sue, som písala už dávnejšie. Tento rok som tam šla so sestrou na víkend, takže sme mali možnosť porozhliadnuť sa nielen po Lednici, ale aj po celom lednicko-valtickom areáli, vrátane Janohradu, zámku Valtice a tiež zámku Břeclav.

O každom z týchto objektov by som mohla napísať samostatný článok, ale rozhodla som sa poňať tento príspevok aj ako návod pre tých, ktorí chcú prejsť lednicko-valtický areál tak, aby toho videli čo najviac. Do článkov obvykle zahŕňam aj detaily ako otváracie časy, ceny či info o prehliadkových okruhoch, no tentoraz vás v rámci šetrenia priestoru iba odkážem na stránky, kde sa tieto informácie dočítate.

Kde? Čo? Kadiaľ?

Lednicko-valtický areál je krajinný celok nachádzajúci sa v českom okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. V priebehu 18. a 19. storočia ho vybudoval rod Lichtenštajnovcov a na jeho území sa nachádzajú zámky, lovecké zámočky, vyhliadky a rôzne iné drobné stavby, ktoré môžete navštíviť a obdivovať¹. Je to veľmi populárna cyklistická oblasť – na bicykli toho určite stihnete viac –, ale pokiaľ (tak ako my) preferujete starú dobrú turistiku, dá sa to zvládnuť aj pešo. Trasy sú dostatočne označené a nemali by ste sa tam stratiť, no my sme si občas aj tak dopomohli appkou Mapy.cz, ktorá ukazuje aj turistické trasy.

Vychádzajúcim bodom bola v našom príbehu obec Lednice, ktorá sa nachádza 260 km od Prahy a asi 57 km od Brna. Naša cesta tam viedla z Prahy cez Břeclav, kam sme sa dostali vlakom, na ktorý sme nasadli možno o šiestej ráno, takže si iste viete predstaviť radosť v mojom srdci a úsmev na tvári z predstavy krásneho výletu. Približne o desiatej sme boli v Lednici, kam sme sa dostali z Břeclavi autobusom – zastávka sa nachádza priamo pred vstupom do areálu zámku.

Zámok Lednice

Štátny zámok Lednice býval kedysi letným sídlom Lichtenštajnovcov a svoju nádhernú súčasnú podobu získal v polovici 19. storočia. Zámok ponúka tri prehliadkové okruhy a my sme si vybrali ten základný s reprezentačnými sálami. Už som ho síce raz navštívila, ale je taký nádherný, že mi vôbec neprekážalo vidieť ho aj druhýkrát. Pred čakaním na prehliadku sme si obišli záhrady a po nej sme sa vybrali na cestu k neďalekému Minaretu, ktorý bol z dôvodu renovácie zatvorený. Neďaleko sa nachádza ešte Obelisk, lenže ten sa nám už nepodarilo zaradiť do denného plánu.

Všetky potrebné informácie o zámku nájdete na oficiálnom webe.

Janův hrad

Keď obídete celý zámocký rybník naspäť k zámku Lednice, dostanete sa na križovatku, ktorá vás zavedie na 2,5 km dlhú² turistickú cestičku k Janohradu. Zvonku vyzerá tento lovecký zámoček rozpadnuto, ale v skutočnosti bol zámerne postavený ako umelá zrúcanina stredovekého hradu. Že šlo o falošný hrad prezrádzajú napríklad ochodze, ktoré sú postavené zvonku namiesto zvnútra. Logicky by pri napadnutí zjednodušili útočníkom vstup do objektu. Na zámku je jediný krátky prehliadkový okruh (na ktoré okrem sestry a mňa nikto nešiel), a hoci tam toho na videnie nie je veľa, je to zaujímavý pocit môcť sa prejsť po takomto zvláštnom mieste. Pretože na nás cestou tam útočil pračudesný hmyz, ktorého nepredvídateľné lietanie ma stresovalo, do mesta sme sa vracali po tiež 2,5 km dlhej cyklistickej trase. Cestou sme videli aj Lovecký zámeček, ktorý však vlastní súkromný majiteľ a môžete ho vidieť len zvonku.

Všetky potrebné informácie o zámku nájdete na oficiálnom webe.

Na ceste z Lednice do Valtic

Celú sobotu sme zasvätili prechádzke z obce Lednice do obce Valtice, medzi ktorými stojí niekoľko väčších i menších stavieb tvoriacich lednicko-valtický areál. Naša trasa mala približne 14 km s tým, že sme niektoré stavbičky vynechali alebo sme okolo nich len narýchlo prešli (a jednu sme, ehm, nenašli). Naspäť sme šli autobusom, lebo po takej túre by ma už nohy neuniesli (aj keď bol to náš záložný plán, keby sme nedopatrením nestihli ten jediný autobus, ktorý v sobotu večer išiel do Lednice, eh).

APOLLONŮV CHRÁM

Našou prvou zastávkou bol Apollonův chrám vzdialený od zámockého centra Lednice približne 2,9 km. Cesta tam vedie zväčša po chodníku popri hlavnej ceste, dokým nenarazíte na rybník, okolo ktorého už žiadny chodník nevedie, ale aspoň sú tam zvodidlá, za ktoré sa môže turista schovať. Na konci odbočíte do lesa a po chvíľke kráčania narazíte na prvú z mnohých stavieb v tejto oblasti postavených v antickom štýle, ktoré tam na prvý pohľad nemajú čo robiť, no vôbec to nevadí, pretože sú úžasné. Zámoček slúžil ako miesto na odpočinok a pobavenie panstva³. Ak si zaplatíte vstup, vnútri sa dočítate o histórii chrámu i o jeho prestavbách a zhora máte nádherný výhľad. Ak pôjdete okolo večer, môžete si zaplatiť večernú prehliadku s výhľadom na západ slnka. V cene vstupenky je použitie ďalekohľadu, ktorým nájdete viaceré stavby lednicko-valtického areálu, ale aj iné pamiatky v okolí, napríklad zrúcaninu Sirotčí hrádek.

Všetky potrebné informácie o chráme nájdete na oficiálnom webe.

CHRÁM TŘI GRÁCIE

Druhá zastávka nás čakala približne o ďalšie 3 km ďalej a cesta k nej viedla okolo Mlýnského rybníka a lichtenštajnského statku zvaného Nový dvůr, čo je nejaký súbor hospodárskych budov, avšak tie sa nám nechcelo navštevovať. Na konci dlhej cesty lesom a slnkom zaliatych chodníčkov nás čakala krásna stavba zvaná Tři Grácie – polkruhovitý chrám zasvätený trom antickým bohyniam, Afrodite, Aténe a Artemis⁴. Vnútri budovy sa nachádza salón, ibaže ten nie je prístupný verejnosti.

Z tohto miesta uvidíte v diaľke aj Rybniční zámeček, ktorý sa nachádza na opačnej strane Prostředního rybníka, no ani jeho interiér nie je prístupný verejnosti. Na opačnej strane trojice rybníkov, ktorú dotvára Hlohovecký rybník, stojí Hraniční zámeček postavený ako letné sídlo panstva, lenže dnes je z neho súkromný hotel. Oba zámočky sme počas našej už tak dlhej prechádzke vynechali.

KAPLE SVATÉHO HUBERTA

Z Troch Grácií vedie približne 2 km dlhá lesná cestička ku Kapli svatého Huberta, novogotickej stavbe zasvätenej svätému Hubertovi, patrónovi poľovníkov. Nachádza sa v loveckom areáli Lichtenštajnovcov medzi Janohradom a zámočkom Rendes-vous⁵. Nie sú tu žiadne interiéry na prezeranie, ale je to pekné miesto na odpočinok.

RENDEZ-VOUS

Našou predposlednou zastávkou bol lovecký zámoček Rendez-vous, prezývaný aj Dianin chrám, ktorý sa nachádza 2,1 km od Kaple svatého Huberta. Postavili ho v štýle rímskych víťazných oblúkov, zasvätili ho bohyni Diane a slúžil ako stretávacie miesto pre panstvo pred začiatkom lovu⁶. Interiér zámočku je prístupný verejnosti, avšak my sme pre nedostatok času prehliadku v tomto prípade vynechali.

Všetky potrebné informácie o zámočku nájdete na oficiálnom webe zámku Valtice.

Pôvodne sa mala naša predposledná zastávka nachádzať ešte o 3 km ďalej pri zámočku Belveder, avšak nejakým nedopatrením (vyčerpaním, slnkom, zlým postavením planét, no iste nie našou neschopnosťou orientovať sa pomocou máp) sme došli iba k mestskému cintorínu vo Valticiach. Tam sme usúdili, že to iste bude Belveder a pokračovali sme ďalej za jedlom k zámku Valtice. V každom prípade, Belveder je v súčasnosti aj tak neprístupný a prechádza celkovou rekonštrukciou.

Zámok Valtice

Aby sme mali jasno v číslach, od Rendez-vous k zámku Valtice to bola približne 4,4 km dlhá prechádzka, ktorá mohla byť skoro o kilometer kratšia, nebyť našej snahy nájsť Belveder. Bol to zrejme najťažší úsek výletu, lebo jeho súčasťou bol kilometer dlhý chodník bez akéhokoľvek tieňa, ktorý sme sa snažili zdolať na pravé poludnie počas krásneho teplého slnečného dňa (už v piatok som sa nádherne opálila, takže v sobotu som sa ďalej úspešne škvarila na uhoľ). Som si celkom istá, že žiadny kilometer v mojom živote nebol taký namáhavý ako tento. No napokon sme došli do cieľa, priamo pred zámok Valtice.

Prvé zmienky o Valtickom zámku pochádzajú už z 12. storočia, kedy stál na jeho mieste hrad, ktorý bol postupne rozširovaný. Svoju súčasnú podobu získal prestavbami v 17. a 18. storočí. Po 2. svetovej vojne bol zoštátnený a v súčasnosti ho spravuje Národní památkový ústav. Rodu Lichtenštajnovcov slúžil ako hlavné sídlo⁷. Zámok Valtice ponúka viacero prehliadkových okruhov (vrátane vinnej pivnice, ktorej súčasťou môže byť aj ochutnávka vín) a rozličných výstav. My sme si (už tradične) vybrali základný okruh, ktorý aj v tomto prípade zahŕňa reprezentačné miestnosti. Celkovo je ich 22 a počas prehliadky nazriete aj do barokovej kaplnky, ktorá je prístupná ako samostatný okruh. Veľkou zvláštnosťou prehliadky bolo, že sme si všetci museli obuť na topánky obrovské papuče (nie návleky – papuče), aby bola chránená podlaha zámku. Mohli ste nimi maximálne tak šúchať nohami po zemi, inak by ste si rozbili nos.

Pri zakúpení vstupenky na zámok máte automaticky nárok na vstup do Národního zemědělského muzea, lenže tam sme sa nestihli dostať. Súčasťou zámku sú tiež veľmi rozsiahle záhrady, po ktorých sa môžete prechádzať možno aj hodiny, ak na to máte dosť času.

Všetky potrebné informácie o zámku nájdete na oficiálnom webe.

Ako zaujímavosť vám môžem pri návšteve Valtic odporučiť zmrzlinu Valgelato, ktorá ponúka okrem skvelých sorbetových zmrzlín aj zaujímavé príchute ako napríklad biela čokoláda či kinder čokoláda, alebo návštevu Zahrada café Valtice, kde nájdete veľmi príjemné posedenie na čerstvom vzduchu.

Zámok Břeclav a Pohansko

Pretože by bola škoda nevyužiť situáciu, keď už sme sa nachádzali v okolí, na nedeľu sme si naplánovali ešte jeden „menší“ výlet. O deviatej ráno sme dorazili do Břeclavi (kde som pri vystupovaní z autobusu stratila šiltovku) a naša cesta hneď smerovala na Břeclavský zámek.

Jeho história siaha do 11. storočia, kedy bol postavený ako pohraničný hrad, ale o pár storočí neskôr bol prestavaný na renesančný zámok⁸. V súčasnosti je štátnym majetkom, ibaže zvonku aj zvnútra je značne rozpadnutý, a hoci na ňom aktuálne prebiehajú rekonštrukčné práce, podľa pani, ktorá predávala lístky, nejde o aktívnu rekonštrukciu. Momentálne je teda pre návštevníkov sprístupnená iba vyhliadka vo veži, odkiaľ je pekný výhľad na mesto.

Ďalšie informácie o zámku nájdete na oficiálnom webe mesta.

Od zámku smerovala naša cesta na vlakovú stanicu, kde nemali otvorenú úschovňu batožiny. Takže sme sa aj s batohmi na chrbtoch vybrali na približne 4 km dlhú cestu k archeologickému nálezisku a zámočku zvanému Pohansko, ktorý taktiež dali postaviť Lichtenštajnovci na lovecké účely. Neskôr sa však zistilo, že na danom území kedysi existovalo slovanské hradisko⁹. Túra to bola mimoriadne náročná, lebo po asi 30 km nachodených počas uplynulých dní som sotva stála na nohách. Nakoniec sme však dosiahli cieľ, a keďže sme mali k dobru trochu času, zaplatili sme si prehliadku zámočku, v ktorého interiéri sa nachádza expozícia archeologických nálezov (a veľkého množstva ľudských kostí a jedného koňa).

Ďalšie informácie nájdete na tomto webe.

Následne sme ešte zdolali 4 km naspäť do Břeclavi, naobedovali sa a potom nás na stanici čakala správa o meškaní vlakov zo všetkých svetových strán. Ten náš meškal dve hodiny, ale pri mojom šťastí to nebolo žiadne prekvapenie. Našťastie sme si pre seba včas uchmatli lavičku, odkiaľ sme mohli nadávať.

Slovami na záver

Lednice sa veľmi rýchlo stali miestom, ktoré som si zamilovala. Každý večer sme sa vybrali na prechádzku okolo zámku, dokonca aj keď kropilo. Som rada, že som sa tam vrátila, že som si pozrela ďalšie pamiatky, ktoré sa počas jediného dňa (na nohách) nedajú prejsť, a keďže som ani na druhý pokus nevidela všetko, som pripravená vrátiť sa tam znovu. Celý lednicko-valtický areál je krásnym miestom na turistiku, ale na svoje si prídu aj tí lenivejší, ktorí radšej používajú auto alebo verejnú dopravu. A pokiaľ máte radi hrady a zámky, Lednice a Valtice sú miestom, ktoré skrátka musíte navštíviť aspoň raz v živote.

____________________