V poslednej dobe (čítaj: v posledných dvoch rokoch) som prelúskala niekoľko kníh týkajúcich sa mytológie a folklóru, teda takzvanú literatúru faktu. Mojou motiváciou bolo (je) v prvom rade čerpanie inšpirácie pre moju literárnu tvorbu, ale aj všeobecná snaha niečo sa naučiť o veciach, ktoré ma úprimne zaujímajú. Ani v jednej z uvádzaných oblastí nie som vyslovene vzdelaná, takže nemôžem dané knihy zrecenzovať z hľadiska dôveryhodnosti ich obsahu. No povedala som si, že by mohlo byť zaujímavé predstaviť vám ich a zhrnúť tu svoje dojmy – a možno vám ich odporučiť alebo neodporučiť.

Slovanská mytológia

Svět slovanských bohů a démonů
– Zdeněk Váňa [GR]

Kniha Svět slovanských bohů a démonů od českého archeológa a výskumníka Váňu bola publikovaná v roku 1990. Anotácia o nej stručne a výstižne hovorí, že „vychází ze současných poznatků různých vědních oborů – historie, archeologie, jazykovědy, etnografie a srovnávací mytologie“, v dôsledku čoho je plná serióznych vedeckých faktov (ktoré mi chvíľami šli jedným okom dnu a druhým von), vďaka čomu pripomína skôr kvalitnú vysokoškolskú učebnicu, než ľahké čítanie na dobrú noc. Prvé štyri kapitoly sa zameriavajú najmä na historické pramene, etnografické poznatky, archeologické výskumy či korene Slovanov a až potom sa dostanete k tým „zaujímavejším“ informáciám o slovanských bohoch, duchoch a démonoch.

Osobne knihu odporúčam prečítať každému, kto sa chce ponoriť do tajov záhadnej slovanskej mytológie. Okrem prehľadu potvor, v ktoré naši predkovia verili, sa dozviete napríklad aj to, ako prebiehali slovanské obrady a slávnosti, prečo prechovávali Slovania takú úctu k stromom, aké typy vešteckej mágie poznali a veľa ďalších vecí, ktoré možno poznáte z bežného života a ani netušíte, aký je ich pôvod. Vďaka desiatkam filmov, kníh a jej popularite v školských osnovách všetci dobre poznáme grécku, rímsku či severskú mytológiu, no tá slovanská za nimi podľa mňa nezaostáva a aspoň my, Slovania, by sme ju mohli poznať.

Mýty a báje starých Slovanů
– Irena Šindlářová, Josef Růžička [GR]

Trošku protikladom k predchádzajúcej knihe je dielo Mýty a báje starých Slovanů z roku 2003. Prezentuje sa ako prepracovaná verzia knihy Slovanské bájesloví vydanej v roku 1907 autorom Růžičkom, ale podľa toho, čo som sa dočítala na internete, si autorka nedala záležať na tom, aby knihu skutočne prepracovala. Obsahuje zjavne staré teórie, ktoré boli vedcami dávno vyvrátené, a teda neponúka práve spoľahlivé informácie o danej téme (čo som sa, bohužiaľ, dozvedela až po jej prečítaní).

Kniha je pomerne krátka a obsahuje skôr základné povrchné „fakty“ než skutočné mýty a báje. Cituje pri tom rôzne staré dokumenty, ale ak sa nemýlim, nebola tam doložená žiadna bibliografia. Ak podobne ako ja iba hľadáte nejaký zdroj inšpirácie, zrejme vám čítanie tohto diela neuškodí. Avšak pokiaľ sa seriózne zaujímate o čerpanie dôveryhodných informácií, asi by ste sa skôr mali obrátiť práve na knihu od Váňu.

Nadprirodzené bytosti od A do Z

Fantastická zoologie
– Jorge Luis Borges [GR]

Fantastická zoologie od argentínskeho spisovateľa Borgesa, prvýkrát publikovaná v roku 1957 (ja som čítala českú verziu z roku 1988), patrí svojím spôsobom do klasiky a dosť možno by vám ju odporučil každý, kto sa zaujíma o bytosti z mýtov a legiend. V knihe nájdete relatívne obšírny prehľad potvor z rôznych kútov sveta – ja sama som o mnohých nikdy nepočula a som rada, že som si vďaka tomuto dielu rozšírila obzory. Nenájdete tu tematické kapitoly, iba zdanlivo nelogicky usporiadané heslá ako v slovníku či encyklopédii – a zároveň má kniha od týchto žánrov na míle ďaleko. Ako hlása anotácie, ide o „jakýsi moderní, lehce ironický bestiář“ písaný pompéznym rozprávačským štýlom v duchu magického realizmu. Autor sa odvoláva na rôzne historické zdroje, ale zoznam použitej literatúry na konci nenájdete.

Napriek tomu, že knihu hodnotím kladne a rozhodne vám ju odporúčam, mám voči nej isté výhrady. Niektoré heslá boli podľa mňa príliš krátke (4 riadky na stranu mi pripadajú ako plytvanie priestorom a tiež sa z nich veľa nedozviete). Iné pozostávali z komplexných úryvkov z diel iných autorov (najčastejšie Kafku) bez akéhokoľvek Borgesovho dodatku a okrem toho komentoval aj potvory vymyslené autormi fantasy (napr. Lewisom) – nič z toho sa mi k zbierke bytostí z „mýtov a legiend“ nehodí. A hoci to nie je žiadny slovník či encyklopédia, ja sama som si musela dať vždy po pár heslách pauzu, aby sa mi z toľkých informácií nezavaril mozog.

Bestie, monstra, příšery
– Jaroslav Kopřiva [GR]

Knihu českého novinára Kopřivy – Bestie, monstra, příšery (2003) – som náhodne našla v knižnici, a pretože je to útla knižočka, rozhodla som sa obetovať jej svoj čas. Je napísaná príjemným a jednoduchým štýlom, takže ju prečítate skutočne rýchlo (a pretože obsahuje tematické kapitoly a nie heslá, nečíta sa ako slovník). Okrem základných informácií o tom, kde ako tá či oná potvora vyzerala (zameriava sa na ľuďom škodiace nebezpečné, obludné príšery), dostanete množstvo zaznamenaných historiek ľudí o tom, kedy, kde či ako tú potvoru vraj stretli (ide o historky z posledných desaťročí/storočí).

Kniha môže byť zaujímavým čítaním pre každého, kto nemá veľa „historických“ vedomostí o nadprirodzených obludách. Pokiaľ sa však tejto téme venujete aktívne, zrejme sa nedozviete až toľko nového a bude vám to pripadať trochu amatérske. Keďže som to čítala prakticky hneď po Borgesovi, ktorý je v tejto knihe uvedený ako jeden z (piatich?) literárnych zdrojov, občas som mala dojem, že čítam to isté. Áno, autor niekoľkokrát citoval priamo citáty uvedené aj v Zoologii, no i časti, ktoré mali byť parafrázované, mi niekedy pripadali… málo parafrázované.

Upíri… a zase len upíri

Upíři
– Bob Curran [GR]

O obsahu knihy Upíři: obsáhlá příručka o bytostech, které se plíží nocí, som v dôsledku tej fakt (fakt) hnusnej českej obálky spočiatku dosť pochybovala, no napriek tomu som si ju požičala z knižnice. Teraz som rada, že som jej venovala čas, pretože autor v nej priniesol zaujímavú zbierku upírskych legiend z rôznych kútov sveta (dočítate sa napríklad o fanúšikom upírskej YA fantasy známych moroioch a strigoioch z Rumunska, ale aj o podobách upírov v starom Babylone, na Filipínach, v Mexiku, Írsku, Francúzku, Brazílii, Latinskej Amerike, Indii, na Islande a mnohých ďalších krajinách).

Kniha bola vydaná v roku 2005 a je dielom amerického výskumníka a učiteľa, ktorý rád píše aj o zombiách či vlkolakoch. Viacero ľudí jej vyčíta, že autor dostatočne necituje – mne osobne to neprekážalo, inak by sa to čítalo ako učebnica a nie ako populárno-náučná literatúra. Avšak – ocenila by som, keby boli uvedené zdroje aspoň pri dlhších úryvkoch, ktoré svojím formátovaním pôsobili, ako keby boli prevzaté z iných diel, ale štýlom rozprávania zodpovedali zvyšku textu, takže vlastne neviem, čo mali prezentovať. A rozhodne mi tam chýbal aspoň zoznam použitej literatúry. Knihu odporúčam skôr tým, ktorí sa chcú dozvedieť niečo nové, než tým, ktorí sa aktívne venujú upírskemu folklóru. Anglickému originálu je tiež vyčítaná slabá štylistická stránka, ale český preklad z roku 2008 s tým podľa mňa nemal taký problém.

Před Draculou: Archeologie upíra
– Tommaso Braccini [GR]

Kniha talianskeho kultúrneho antropológa Bracciniho – Před Draculou: archeologie upíra (originál vyšiel v roku 2011, český preklad v roku 2013) – ponúka zaujímavý náhľad do upírskeho mýtu ako takého. Zameriava sa na balkánsku oblasť, ktorá je vo všeobecnosti označovaná za rodisko upírov v podobe, ktorá je nám najznámejšia. Autor vychádzal z historických výpovedí a starších literárnych diel, vďaka ktorým sledoval vývoj „upírov“, a popritom sa snažil racionálne vysvetliť, prečo sa zrejme v minulosti diali veci, ktoré sa diali (mŕtvi vychádzajúci z hrobu, vykopávanie živo vyzerajúcich mŕtvol…), i prečo tieto veci ľudia vnímali tak, ako ich vnímali (na rozdiel od knihy Upíři, kde autor jednoducho zhrnul, kde čomu ľudia verili).

Toto dielo rozhodne nepristupuje k upírom ako k modernému literárnemu/filmovému fenoménu a ani sa o tieto knihy/filmy neopiera. Ide skôr o pohľad do zmýšľania a správania ľudí v minulosti (ktoré bolo v niektorých prípadoch smiešne, v iných skôr hrozivé) než o veľkolepú analýzu vzniku upírov, akých poznáme vďaka knihám a filmom (z tohto pohľadu sú vlastne upíri odrazu akýsi, hm, nudní). Knihu určite odporúčam, ale nie je to práve zábavné čítanie na jedno posedenie. (A možno hej, ak máte väčšie IQ ako ja.)