Nemám vo zvyku písať články o písaní (všeobecne a ani o tom svojom). Mám dojem, že sú tu mnohí, ktorí ich píšu lepšie (áno, pozerám sa na teba, Lyn), ako by som ich napísala ja a s ich názormi sa väčšinou natoľko stotožňujem, že by som si pripadala ako zbytočná kopírka, ak by som o tom písala znovu. Plus, moje nápady na články by nikdy neboli také originálne.

Lyn a Moon však na tento rok pripravili veľmi zaujímavý projekt, ktorý nesie názov Zo zákulisia príbehov – a je o zákulisí príbehov, nielen ich vlastných, ale všetkých, ktorí sa rozhodnú zapojiť. Vzala som to ako príležitosť rozhovoriť sa o svojom vlastnom písaní bez toho, aby som si pripadala ako kopírka alebo musela vymýšľať originálne témy. Vďaka, dievčatá!

Chvíľu sme sa jeden na druhého dívali ponad kapotu auta. Vzdal to prvý.
„Neznášam ťa,“ zavrčal.
Dojato som si priložila dlaň na srdce. „Ja ťa tiež neznášam.“

1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?

Nie som typ človeka, ktorý by si dával akékoľvek predsavzania (s výnimkou jedného grafického, ale to sa mi už pár rokov nedarí splniť, práve naopak, každým rokom sa od neho vzďaľujem čoraz viac). Je to najmä tým, že ja len málokedy splním, čo si naplánujem, takže mi pripadá zbytočné nad tým hoc len uvažovať. Písanie je pre mňa navyše záujmom číslo jedna, nemám teda dojem, že by som ho niekedy zanedbávala a musela si tým pádom prikazovať, aby som sa mu venovala viac alebo častejšie. Píšem, kedy môžem a kedy mám náladu – a očividne môžem a mám náladu veľmi často, keď som už napísala vyše 2000 strán k jedinému príbehu (a to počítam len oficiálne verzie).

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?

Ako každý rok, aj tento sa sústredím najmä na dopísanie ďalšej časti. Doposiaľ sa mi darilo dokončiť nový diel vždy v januári s tým, že do leta som ho opravila a začala písať ďalší diel, lenže tento zimný semester bol náročný, takže písanie muselo ísť bokom. Siedma časť je taktiež podstatne dlhšia než predchádzajúce. Ak by som si ale mala dať nejaké „predsavzatie“, možno by som ho zamerala práve na snahu zlepšiť sa v teoretickej stránke písania príbehov. Nikdy som nemala dostatočnú trpezlivosť s múdrymi článkami alebo knihami o písaní, no myslím, že by mi predsa len mohli v niektorých ohľadoch pomôcť, takže by som bola spokojná sama so sebou, ak by sa mi podarilo zlepšiť svoje vedomosti práve v tejto oblasti.

3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné)

Potešila by som samu seba, ak by som bola schopná písať viac recenzí a zverejňovať na svojom blogu väčší počet článkov, no ako som spomínala, plánovanie mi veľmi nejde, takže si nie som istá, či má zmysel hovoriť o tom, čo všetko by som chcela zlepšiť, keď viem, že na takých 99% to nezlepším. Ale po dvoch rokoch som si zvýšila počet kníh v Goodreads challege na 45 kníh, tak na tom by som rozhodne rada zapracovala (a tiež na tom, aby medzi mojimi prečítanými knihami neboli len samé romantické contemporary ako minulý rok).

4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?

Každú chvíľu by som chcela dať viac priestoru inej postave, sotva si uvedomím, že sa v príbehu už dlho nevyskytla alebo sa mi zdá, že sa z nej stala iba figúrka, ktorá splnila svoje poslanie a teraz ju môžem odsunúť na bok. Nikdy to tak nie je, každá postava je pre mňa dôležitá a každá má nejaký širší príbeh, ktorý sa do toho hlavného akosi nezmestí. A práve s touto záležitosťou najviac zvyknem zápasiť pri plánovaní ďalšieho pokračovania deja (možno by mi s tým pomohla práve tá literatúra o písaní, ktorú si asi nikdy nepreštudujem). Ale ak mám byť konkrétnejšia… Často počúvam o tom, že hlavný hrdina by sa mal v knihe vyskytovať častejšie ako v 10 kapitolách z 30, no tomuto mýtu stále neverím :D

5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?

V žiadnom prípade. Na začiatku som nemala smer ani pre prvý diel, ktorý sa vyvíjal v podstate za pochodu. Až po napísaní tretej časti som začala uvažovať nad tým, kam môj príbeh vlastne smeruje a vytvorila som si osnovu pre zvyšok série (ktorej sa v súčasnosti aj tak držím už len okrajovo). Ani teraz si však nie som istá, či môžem povedať, že môj príbeh napreduje tak, ako som si to určila, pretože aj keď mám predstavu o finále, nemám ucelenú predstavu o tom, ako sa k nemu dopracujem. Viem, že plánujem napísať ešte ôsmy diel, ale čo sa v ňom bude diať? To je vo hviezdach ako pre mojich čitateľov, tak i pre mňa. Práve preto ma písanie tak baví!

6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?

Ako som už spomínala vyššie, mám predstavu o konci. Vlastne mám niekoľko predstáv o konci. Pretože však nechávam svoj príbeh vyvíjať sa ako svojbytný organizmus, zatiaľ netuším, ktorý zo svojich alternatívnych koncov si vyberiem. Niekto by to mohol vnímať ako moju slabú stránku či nedostatok, hlúposť alebo absenciu predstavivosti či akokoľvek inak by ste to nazvali, ale z môjho uhla sa to v tomto bode skrátka určiť nedá. Postavy mi ešte nepovedali všetko, čo mi chceli povedať, takže nemôžem vedieť, ako ich príbeh skončí. Kedysi som chcela písať najmä preto, aby som mohla kontrolovať príbeh a napísať ho presne podľa svojich predstáv (čo bola reakcia na pocit bezmocnosti pri sledovaní môjho obľúbeného seriálu, kde sa veci vyvíjali úplne inak, ako by som si to predstavovala), ale dnes už viem, že niečo také nie je možné. Príbeh sa tvorí sám a ja ho len zaznamenávam. Občas sa naozaj až divím, ako sú niektoré udalosti absolútne mimo mojej kontroly.

„Prišla som na to. Rozkódovala som správu, ktorú nám slečna učiteľka nechala na páske.“
Zamračil sa. „To myslíš vážne?“
„Uhm,“ prikývla som energicky. „A tiež som sa uistila, že dejepis zaručene nebol mojím obľúbeným predmetom. Vieš, ktorý bol môj obľúbený predmet?“
„Ktorý?“
„Žiadny. Neznášala som školu.“