Kniha, za ktorej prečítanie som tento rok najviac vďačná

Kody Keplinger – The Duff: Designated Ugly Fat Friend

Pripadá mi šokujúce, že mojou najobľúbenejšou knihou celého roka je práve YA non-fantasy kniha – prvá kniha tohto žánru, ktorú som vôbec dokázala dočítať do konca. Vďaka The Duff som zistila, že aj príbehy zo života môžu byť zaujímavé, že sa dá prežiť aj bez krvesajov (hoci s nimi je to často krajšie) a hlavne mi rozšírila obzory o nový typ kníh. Páčia sa mi myšlienky, ktoré predstavuje, hlavná hrdinka patrí konečne medzi tie, ktoré nelezú na nervy od prvej po poslednú stránku, a autorkin svojský štýl ma ani na moment nenudil. Som vďačná, že sa táto kniha objavila na mojej poličke!

I shook my head. „Don’t bother making excuses,“ I said. „Don’t waste your time because, the fact is, I am the Duff. But so is everyone else in the world. We’re all fucking Duffs.“
„I’m not the Duff,“ Wesley said confidently.
„That’s because you don’t have friends.“
„Oh. Right.“

Kniha, ktorá ma svojou rozporuplnosťou ešte stále mätie

Jamie McGuire – Beautiful Disaster [GR]

Beautiful Disaster je jednou z tých kníh, u ktorých neviem, čo si myslieť. Na jednej strane by sa môj vzťah k nej dal označiť ako guilty pleasure, pretože sa mi čítala naozaj dobre. No na strane druhej v sebe tá kniha nesie hrozne nezdravé myšlienky a moralista vo mne nad tým nedokáže prižmúriť oči. Rozhodne nie je dobrým príkladom pre mladé (možno trochu psychicky labilné) slečny, ale autorka má vážne prekliato chytľavý štýl, takže sa ani nenazdáte a už je koniec príbehu. S touto knihou je to zlé, no… Páči sa mi!

„To douchebags!“ he said, gesturing to Brad. „And to girls that break your heart,“ he bowed his head to me. His eyes lost focus. „And to the absolute fucking horror of losing your best friend because you were stupid enough to fall in love with her.“

Kniha, ktorú fakt zúfalo neznášam

E.L.James – Fifty shades of Grey [GR]

Fifty shades som čítala v dvoch fázach: prvá, keď som netušila, o čo ide a zatvorila to, keď som to zistila. Druhá, keď som si povedala, že to musím dočítať, hoci viem, o čo tam ide. Tento literárny skvost neznášam tým viac, čím viac sa o ňom hovorí (takto to u mňa funguje aj u kníh, ktoré som pôvodne mala rada – čím viac toho je, tým ďalej od toho chcem byť), no zatiaľ čo by si väčšina ľudí mohla myslieť, že mám problém so sexom, pravda je taká, že ju neznášam z iných dôvodov: Ana je hlúpa a otravná (ako kopa ďalších hrdiniek), Christian je magor, control-freak a stalker v jednom (ako kopa ďalších knižných macho-hrdinov), kniha je zbytočne rozťahaná a písanie – čo sa opakovania slov týka – strašné. Obvykle má kniha len jeden z tých aspektov, čo ešte dokážem zvládnuť, aby som ju ohodnotila priemerne. Všetky tri dokopy tvoria desivé upírskodenníčske strašidlo, pred ktorým sa radšej schovávam pod posteľ.

Postava, ktorú som kedysi ignorovala, ale odrazu som si ju zamilovala

Jeaniene Frost – First drop of Crimson [GR] / One grave at a time [GR]

A kto že tou postavou teda je? Predsa Ian! Musela som označiť obe knihy, pretože obe mali svoj podiel na tom, že som si tohto upíra zamilovala. Ian sa v Night Huntress sérii prvýkrát objavil v druhej časti, kedy som ho nielenže ignorovala, ale hádam aj trochu neznášala. Vo First drop of Crimson (čo je prvý diel spin-off série Night Huntress World) sa mi konečne dostal do povedomia ako niekto iný než len ten-otrava-čo-robí-každému-napriek. Šieste pokračovanie NH mi to potom potvrdilo: Áno, mojou novou milovanou postavou je jednoznačne Ian!

„Charles, mate, you fret too much. I’m a grown man, I am, and I can blood my handle.“
„Handle your blood?“ Bones offered dryly.
Ian grinned. „Exactly.“

Kniha, ktorá bola sama o sebe úžasná, ale aj tak som celý čas čakala, kedy sa tam objaví ON

Richelle Mead – The Golden Lily [GR]

Ja viem, že dnes je väčšina knižného sveta zbláznená z Adriana (aj ja som, ak sa to tak vezme), no pravdou je, že hoci som si čítanie The Golden Lily naplno užívala, ani na okamih sa nenudila a všetky tie Sydrian scény ma zabíjali, moje srdce najviac plesalo, keď sa na scéne objavil ON. Dimitri. Je potrebné komentovať to nejako obšírnejšie?

Poetická kniha, ktorú som konečne pochopila

Karel Jaromír Erben – Kytice [GR]

Zbierka Kytice je jednou z množstva, ktoré som tento rok musela prelúskať. Je však jedinou, ktorá sa mi páčila, a ktorá mi dávala zmysel! Neverila by som, že sa niečoho podobného niekedy dožijem, no stalo sa. Hlavná myšlienka zbierky a myšlienky, ktoré vychádzajú z jednotlivých balád, sú ohromné a zimomriavkové. Ak si k tomu pozriete ešte aj filmové spracovanie niektorých z nich, určite máte o zážitok postarané.

Kniha, o ktorej som si nikdy nemyslela, že by sa mi mohla tak veľmi páčiť

Lewis Carroll – Alica v krajine zázrakov [GR]

Ako dieťa som Alicu nikdy nečítala a nemala som chuť púšťať sa do nej, ani keď som si ju vybrala na seminárnu prácu. V konečnom dôsledku som však bola rada. Po tom, čo som ju bola nútená rozpitvať na malé kúsky, som v nej našla isté čaro, ktoré ma ohromilo. Je to krásna paródia na život, humorná i boľavo realistická, s postavami, ktoré vidíte dennodenne okolo seba, a hoci je na pohľad nezmyselná, je vskutku krásnym dôkazom o sile ľudskej fantázie.

„Would you tell me, please, which way I ought to go from here?“
„That depends a good deal on where you want to get to.“
„I don’t much care where –“
„Then it doesn’t matter which way you go.“

Príbehy o deťoch pre deti, ktoré chytia za srdce aj dospelého

Angela Nanetti – Muž, ktorý pestoval kométy [GR] / Môj dedko je čerešňa [GR]

Tento semester sme na čitateľskom minime od talianskej autorky Angely Nanetti mali dve knihy, ktoré mnou neskutočne zamávali. Pravdou je, že netuším, ako takýto príbeh zapôsobí na dieťa, pretože obe poskytujú obraz skutočnosti priamo a otvorene, i keď pretiahnutý cez sito detskej mysle. U oboch – ale hlavne u Môj dedko je čerešňa – som dospela do okamihov, kedy sa mi tlačili slzy do očí a možno mi privodili aj chvíľkovú depresiu. Autorka píše krásne, realisticky, dej plynie jedna radosť a myšlienky jej detských príbehov sú hlboké a zamyslenia hodné.

Filmová verzia sa mi páčila viac

Gaston Leroux – Phantom of the opera [GR]

Z nejakého dôvodu vo mne muzikál zanechal viac dojmov ako kniha. Alebo to robí iba ten Gerard Butler?

Najžhavejšia scéna roka:

Cat – Bones – This side of the Grave = scéna, ktorú nikdy nedostanem z hlavy…

Verše, ktoré ma chytili za srdce

A co má válečník ze všech svých vítězství,
ve kterých proslavil tisíckrát svoje jméno?
Po první porážce je škrtnou z knihy cti
a na to, oč se bil, pak taky zapomenou!

Shakespearove sonety, sonet 25

Najcukrovatejší romantik

„I tried to be a better person for her– but it was to impress her, to get her to want me. But when I’m around you, I want to be better because… well, because it feels right. Because I want to. You make me want to become something greater than myself. I want to excel. You inspire me in every act, every word, every glance. I look at you, and you’re like… like light made into flesh. […] You have no clue how beautiful you are or how brightly you shine.“ Adrian, The Golden Lily

Najlepší odkaz na Twilight

„Ask me if I sparkle and I’ll kill you where you stand.“ Bones, This side of the Grave