Síce s obrovským sklzom, ale stále píšem. Aj to je pozitívum, však?

Vynechávajúc nudné monológy o mojej neschopnosti, rozhodla som sa dnes pre zmenu prejsť rovno k veci, a teda k zdĺhavému (a možno nie až tak zdĺhavému, keďže si svoje „zážitky“ hádam už iba sotva pamätám, ale tak tomu, kto to po mne bude čítať, by to zdĺhavé pripadať mohlo) a určite maximálne tak či tak nudnému prejavu o siedmom mesiaci v tomto školskom roku, ktorý nesie pomenovanie marec. Marec. M-a-r-e-c. Áno, presne takto to vyzerá, keď niekto začne písať a netuší, čo vlastne napísať chce.

S odstupom času si uvedomujem, že druhý semester môjho prvého roka na vysokej škole je omnoho nudnejší a prázdnejší, než bol ten prvý. Predtým som mala dojem, že je ešte niečo, čo by som sem mohla napísať, ale teraz ma nič také nenapadá. S narastajúcim počtom kníh, ktoré som musela do školy prečítať, sa letný semester zdal byť akýsi vyplnenejší a omnoho menej mi pripúšťal akékoľvek voľné chvíle. Čo je dosť divné, lebo ak si to celé spočítam, tak úloh sme tentokrát mali menej než v zimnom semestri. Chápe niekto tú matiku? Menej úloh rovná sa menej času, viac úloh… viac času? Nemala by sa tu aplikovať nepriama úmernosť? Ah, možno to bude tým mojím geniálnym rozvrhom.

Keďže som mala školu ako v pondelok, tak i v piatok, bola som nútená zostávať na internáte od pondelka do piatku (dedukcia hodná génia, ja viem), čo znamenalo minimálne množstvo času stráveného doma, ktorý som si v zimnom semestri tak veľmi užívala. A keďže som mala každý utorok voľný a zároveň i každú druhú stredu, toho voľného času, ktorý som strávila na internáte, bolo naozaj omnoho viac, ale vzhľadom k tomu, že som ho nemohla tráviť doma, zdalo sa mi ho omnoho menej. Samozrejme že som ho tam celý nepresedela, z toho by mi veľmi rýchlo a veľmi náramne šiblo. A tak som väčšinu svojich voľných utorkov trávila… medzi knihami. Buď som sa vybrala do knižnice alebo do kníhkupectva. Napokon môžem zrejme skonštatovať, že všetky moje najvtipnejšie zážitky z tohto semestra pochádzajú z okolia knižníc. Určite sa totiž nie každému stáva, že ide hľadať do mesta knižnicu, celý ten čas okolo nej krúži ako somár a… no, jednoducho ju nenájde. Seriózne. Zabilo by ich, ak by na jedno z tých milión okien nalepili aspoň takú malú pidi tabuľku, ktorá by hlásala „Knižnica TU“. Ja viem, moja chyba. Ale poľutujte ma aspoň niekto?

Hm, hoci sa stále sťažujem na úžasný systém, na akom naša škola funguje – a že mám pravdu, že je úžasný, pretože si nedokážem predstaviť, že to takto môže vyzerať na všetkých univerzitách – je tu pár vecí, ktoré mám náramne rada (a to som si uvedomila predovšetkým po rozhovore so slečnou S.). Napríklad to krásne fungovanie väčšiny našich predmetov, kde nám stačí spraviť do semestra jednu seminárnu prácu, a tým naše povinnosti voči vyučujúcim padli. No, už sa len potom dostaviť na skúšku. V marci to bola práca na angličtinu o literárnych žánroch (kde som to hádam trochu prehnala s detailným popisom fantasy a sci-fi literatúry), a potom interpretácia na rozprávku od Roalda Dahla – Žirafa, Pelly a ja a napokon seminárka na knihu Gargantua a Pantagruel od toho Francúza. A je divné, že hoci sme ju mali napísanú v sylabách, ani jeden z mojich spolužiakov si na ňu nespomínal, takže zakaždým, keď som im povedala, o čom mám písať, nasledovala logická otázka: „A niečo také tam bolo?“ No áno, bolo. A že mne sa vždy ujdú práve takéto nechutné témy – knihu som síce nečítala, ale už len počúvať jej rozhlasovú verziu bol obrovský, ba až enormný, zážitok.

A keď už sme pri zážitkoch, myslím, že by sa patrilo povedať čosi aj k tomu najväčšiemu zážitku, ktorý ma v marci postretol – a to stretnutie so slečnou S. Celý zimný semester sa nám to stretnutie vyhýbalo, ako by nám nad hlavami stále lietal odporný šedivý mrak, ktorý nám to odmietal dovoliť. Ale my sme ho v marci konečne odohnali, keďže sa blížila premiéra Hunger Games, a my sme na seba konečne narazili. Pre tých, ktorí nevedia, slečna S je slečna SunnyWill, s ktorou som zažila ten najúžasnejší rozhovor o knihách, o grafike, o knihách, o Bonesovi, o knihách… a hmm, o seriáloch a o knihách. A predpokladám, že v lete na FF to za celý ten týždeň, ktorý budeme mať k dispozícii, maximálne prekonáme, až zistíme, že už sme prebrali úplne všetko a tak budeme musieť začať odznovu. Nie žeby mi to prekážalo [:D].