Recenzie

Cynthia Hand – Boundless

  • Autor: Cynthia Hand
  • CZ/SK názov: Nespoutaná / Nespútaná
  • Séria:Unearthly, tretí diel
  • Jazyk: eng, cze, sk
Posledných pár rokov v sebe skrývalo viac prekvapení, než mohla Clara Gardnerová, ktorej v žilách koluje anjelská krv, vôbec niekedy očakávať – od závratných výšin, do ktorých ju vyniesla prvá láska, až po mučivé chvíle spojené so stratou blízkej osoby. Jedinou vecou, ktorú už dlhšie nemohla popierať, bol fakt, že jej nikdy nebolo súdené viesť normálny život.

Odkedy prišla na to, akú významnú úlohu zohráva medzi ostatnými anjelskými bytosťami, bola Clara odhodlaná ochraňovať Tuckera Averyho pred zlom, ktoré ju prenasleduje… Aj za tú cenu, že im to obom zlomí srdce. Clara sa rozhodne opustiť mesto a zamieri späť do Kalifornie – a to isté urobí aj Christian Prescott, neodolateľný chlapec z vízie, ktorá podnietila celú túto cestu.

Padlý anjel, ktorý na Claru zaútočil, sleduje každý jej pohyb. A nie je jediný… S blížiacim sa bojom proti Čiernym krídlam je Clare čoraz jasnejšie, že musí splniť svoj údel. Ale nezaobíde sa to bez obetí a zrady.

Clara si musí raz a navždy vybrať svoj osud. (Slovenská anotácia)


Už je to nejaký ten piatok, odkedy vyšla posledná časť trilógie Unearthly – v originály aj v preklade. Aj keď som sa do prvej knihy ihneď zamilovala, trvalo mi, kým som sa dopracovala k tretiemu pokračovaniu. Rozhodne tomu dopomohlo moje sklamanie z druhého dielu, ale tiež aj rozporuplné komentáre, ktoré sa ku mne dostávali (a fakt, že mi nevydali UK verziu, ktorá by mi pasovala k prvým dvom častiam, shame on them). Keď som sa k tomu napokon predsa len po dlhom čase odhodlala, hrozne ťažko sa mi do toho ponáralo a fakt som sa bála, že moje hodnotenie bude zlé… Lenže nebude.

V záverečnej časti anjelskej trilógie sledujeme Claru, ako nastupuje do prvého ročníka na Stanforde – spolu so svojou kamarátkou Angelou a kamarátom-ktorý-by-chcel-byť-viac-ako-len-kamarátom Christianom. Ako i predchádzajúce diely, aj tento začína ďalšou desivou víziou budúcnosti, ktorú musí Clara rozlúštiť, aby mohla zabrániť ďalšej tragédii. Svoj denný rozvrh si tak musí rozdeliť medzi školu a tréningy so svojím anjelským otcom, aby dokázala ochrániť seba aj svojich priateľov pred zlom, ktoré sa za nimi zakráda. Padlí anjeli totiž nikdy nespia a tentokrát prichádzajú so zákerným plánom ako zvíťaziť.

“We are all connected, everything that lives and breathes in this world, and glory is what binds us.”
Next thing he’ll be talking about the Force, I know it.

Claru som spočiatku mala rada. Páčilo sa mi, že robila rozhodnutia, akých by sme sa u iných hrdiniek možno nedočkali. V druhej časti ma začala iritovať tým, ako sa všetko točilo okolo nej. Jasné, chápem princíp „hlavnej hrdinky“, no to neznamená, že kvôli nej musia všetci dookola trpieť. Kniha sa dá napísať aj bez toho, aby bol príbeh len o hlavnej hrdinke. V tejto časti som to buď už nevnímala, alebo to nebolo také do oči bijúce, pretože ma nevytáčala. Nejakým spôsobom dokázala byť úplne dokonalá (v škole, na tréningoch, s rozvojom svojich schopností, lúštením vízií) a zároveň úplne neschopná, keď išlo do tuhého. Získala tým trošku na reálnosti, pretože aj tí najšikovnejší občas zmeravejú v tej najnevhodnejšej chvíli. Dokázala tiež nebyť otravná pokiaľ šlo o jej dvoch chlapcov – neprestávala myslieť na Tuckera a neustále sa objavovala v jeho stodole (čo bolo úplne zlaté), ale zo všetkých síl sa snažila dať šancu Christianovi, lebo s ním mala predsa len lepšie vyhliadky do budúcnosti.

Na rozdiel od iných milostných trojuholníkov mi tento pripadal aspoň trochu logický. Nevznikol z trucu alebo z hrdinkinej neschopnosti slintať iba nad jedným chalanom v čase, ale na základe vývoja udalostí. Autorka sa tiež tak veľmi snažila vyrovnať obe strany, že som až do konca úprimne pochybovala (alebo BY som pochybovala, ak by som si nevypočula toľko nepriamych spoilerov), koho si vyberie. Očividnou odpoveďou by bol Christian, lebo hrdinka vždy skončí s tým „výnimočnejším“, lenže berúc do úvahy udalosti prvej časti vám príde nezmyselné, aby to nebol Tucker, tí dvaja si predsa budovali vzťah celú polovicu knihy. Christian je však anjel a Tucker smrteľník. Ale Clara sa neustále objavuje u Tuckera… No Christian jej robí spoločnosť pri každom dôležitom okamihu jej života… Možno som jediná, ale ja som z toho bola dokonale zmätená.

She shrugs. “Men.”
“Men.”
“If we can send one man to the moon, why can’t we send them all there?”

Christiana som si v prvých dvoch častiach neobľúbila. V jednotke sa málo snažil a v dvojke sa pokúšal dohnať to násilným vtieraním sa do Clarinho života. V trojke mu autorka dala viac charakteru a konečne som mu uverila, že jeho city sú skutočné. Na druhej strane Tuckera tam bolo až žalostne málo, no o to boli jeho scény cennejšie. Autorka nám už nepotrebovala dokazovať početnými milostnými rozhovormi a objatiami, čo pre ňu znamená, takže z neho otvorene spravila iba symbol. Symbol domova pre Claru. Ako fanúšik nad tým krútim očami, lebo mne by sa viac páčila jeho častá prítomnosť, avšak z objektívneho hľadiska to chválim ako pekný poetický ťah.

Už po prečítaní prvých dvoch častí je vám jasné, že autorka sa nesnažila napísať príbeh, v ktorom by sa za mimoriadne apokalyptických podmienok riešila záchrana ľudského sveta pred padlými anjelmi. Namiesto toho sa sústredila na osud jediného dievčaťa, ktoré sa ocitlo uprostred dlhotrvajúcej vojny medzi dobrom a zlom. Nemôže pomôcť dobru poraziť zlo, nemôže nad zlom úplne zvíťaziť, ale keď sa do zovretia nepriateľov dostáva niekto, kto je jej blízky, je ochotná sa o to aspoň pokúsiť. Osobne mám však dojem, že autorka si to príliš dobre nerozvrhla. V prvých dvoch častiach sa totiž zaoberala Samjeezom, ktorý mal byť strašným zlým anjelom túžiacim po smrti Clary a jej matky, a vy z toho máte dojem, že on je ten „big bad“, o ktorého v celej sérii ide. A odrazu sa tu objaví Asael, ďalší strašný zlý anjel, ktorý je vlastne ešte horší ako Sam. Nespochybňujem, že to autorka mala všetko dopredu detailne premyslené, alebo žeby šlo len o náhly popud. Mohla však venovať trochu viac času tomu, aby príbeh záverečného dielu po častiach zakomponovala do celej série a jej záver by tak pôsobil o čosi veľkolepejšie.

V príbehu bolo niekoľko vecí, ktoré ma nesmierne prekvapili. Angelin príbeh, napríklad. Celý ten čas som verila, že sa z nej vykľuje záporák, ale autorka si radšej zvolila iný zvrat. Pôsobilo to tak reálne a zároveň tak absurdne, že za to má u mňa palec hore. Viac priestoru dostal aj Jeffrey, no nie natoľko, aby to rozvinulo jeho postavu. Úprimne, po druhej časti som celý čas čakala iba na to, že sa mu chudákovi niečo stane a on umrie alebo prejde na temnú stranu (po všetkom, čím si prešiel, by som sa mu ani nedivila). V tejto časti som si celkom obľúbila aj Sama – tragická postava bez možnosti nápravy, ktorá sa svojím spôsobom predsa len napravila. Páčilo sa mi, akú úlohu v Clarinom príbehu napokon zohrával.

“This is the part where my life becomes all apocalyptic, I think.”

Dočkali sme sa niekoľkých zaujímavých odhalení, rozšírili sa nám niektoré rodokmene a ako v správnej poslednej časti, niektoré prázdne miesta pekne zaplnili zaujímavé odpovede. Lenže niektoré veci stále nedávajú zmysel. Keď som s príbehom začínala, mala som dojem, že každý anjel má vízie, na základe ktorých má dosiahnuť svoj účel, kvôli ktorému bol na Zemi. Po troch častiach mi však tieto vízie pripadajú skôr ako pokyny, ktoré mali postavy priviesť na dané miesto a informovať ich, čo presne tam majú urobiť. Autorka sa nám v závere pokúsila dať menšie vysvetlenie, ibaže mne k spokojnosti nestačilo, pretože niektoré udalosti by sa nestali, ak by postavy nevedeli, že sa stať majú. Celú sériu tiež počúvame o tom ich „účele“, ktorý musia nasledovať, len aby sme sa v závere dozvedeli, že svoj účel majú zároveň napísaný v osude a zároveň si ho volia sami. Tak čo to je? Lebo oboje to byť nemôže. Či? Pomerne neuspokojivá bola aj odpoveď na to, prečo mali Clara a Christian spoločné vízie, prečo ich „vyššie sily“ chceli mať pohromade. Plus, niektoré faktory v knihe boli vyslovene účelové a trochu nudné (stretnutia polo-anjelov na večne zelenej lúke a pod.).

Oproti predchádzajúcej časti sme sa však konečne dočkali dobrého napätia a zaujímavej akcie. Ovzduším zasvišťali svetelné meče, pretiekla krv a zopár postáv nám padlo – niektoré dobré, niektoré zlé. Navštívili sme aj temné zákutia Pekla – musím povedať, že Handovej verzia Pekla (hlavne cesta doň) sa mi náramne páčili. Aj napriek jednoduchšej dejovej línii a malej nadväznosti na predchádzajúce časti to bol v konečnom dôsledku decentný príbeh, ktorý ma zaujal (keď som sa už dokázala preniesť cez Tuckerovu bohatú absenciu). Boundless zas ale nepôsobilo na moje emócie tak silno ako jednotka, dokonca aj v závere som dokázala zadržať slzy, pretože som verila, že sa to na dobre obráti. Kto prečítal pár kníh a videl zopár filmov, tak dokáže niektoré okamihy predpovedať s absolútnou presnosťou a práve taký bol záver série. Obočie mi trochu nadvihol aj epilóg, ktorý sa niesol v štýle obyvateľov Bon Temps vo finále True Blood. Ale viete čo? Mne to nevadí.

“I wanted to tell you that wherever I am, whatever happens, I’ll always think of you, and the time we spent together, as my happiest time. I’d do it all over again, if I had the choice. No regrets.”

Nevadí mi, že ma autorka na konci neprekvapila, že som to totálne čakala, že to bolo očividné, lebo ja mám rada šťastné konce. Niektorí ľudia akoby nemali jasno v tom, čo chcú. Chcú reálne konce, ale keď ich dostanú, zúria, že ich autor vystavil emočnému utrpeniu v podobne vyvraždenia obľúbených postáv. Ak dostanú ideálny koniec, zúria, lebo autor zase všetkých nechal žiť a ničím nás neprekvapil. Nuž, ja beriem šťastné konce vždy všetkými desiatimi a aj preto hodnotím knihu (a v podstate aj celú sériu, hoci tá by možno dostala o polhviezdičku menej) štyrmi hviezdičkami. Uberám hodnotenie kvôli pomalšiemu tempu, malej prepracovanosti a trochu škrípajúcim vysvetleniam, ale pridávam za krásny koniec, takže sčítané podčiarknuté = štyri prešťastne-sa-vyškierajúce hviezdičky.


star_up  star_up  star_up  star_up  star_down


 

4 Comments

  • Reply

    Sue

    7.3.2015

    normálne mám chuť si tú knihu znovu prečítať po tvojej recenzii :D ja som si Chrisa v tejto knihe akože dosť obľúbila. Chcela som, aby Clara zostala s Tuckom, ale tiež som chcela, aby Christian dostal slušný koniec, ale nevadí :D ja som, asi bola na knihu príliš tvrdá, keď som jej dala 3*, po pravde, už si ju veľmi ani nepamätám :), ale tvoja recenzia je super a aj napriek tomu, že pre mňa táto kniha bola asi najslabšia zo série, celkovo táto séria je pre mňa jednou z naj YA anjelských sérií vôbec :)

    • Reply

      Michelle

      7.3.2015

      Ale tak zase nedá sa povedať, že by Christian nedostal slušný koniec. Získal sestru a synovca, takže mal rodinu, stal sa úspešným architektom… To, že nedostal nejakú babu, ešte neznamená, že skončí ako starý hundroš. Je to anjel, má pred sebou celé roky na to, aby sa znovu zamiloval. Ten koniec bol reálny práve v tom, že mu nijakú priateľku nedala, že sa neúčastnil tých ich spoločných posedení, ako keby medzi nim a Clarou nič nebolo, a že tí dvaja spolu viac neudržiavali kontakt (opäť ako keby medzi nimi nikdy nič nebolo). Preto ma ten jeho koniec nijako nerozčúlil a neovplyvnil moje hodnotenie :)

      • Reply

        Sue

        12.3.2015

        moje hodnotenie tiež neovplyvnil, len čo ja viem :) už si to tak dobre nepamätám, tak sa nebudem dušovať, že to tak bolo ako si myslím :D

  • Reply

    michka

    25.8.2015

    Unearthly jsem se rozhodla nečíst, když tenkrát vyšel první díl, ale je pravda, že tvoje recenze mě nalomila… možná to někdy dodám na maybe-to-read list =)
    Každopádně naprosto souhlasím s těmi šťastnými konci! Kdybych chtěla nějaký „reálný“, tak nečtu fikci! =)