• Autor: Jamie McGuire
• Český/slovenský názov: –
• Séria: The Maddox Brothers, prvý diel
• Jazyk: eng

Všetci to poznáme. Ona je mladá a krásna (ale nie najkrajšia, len priemerne krásna, pravdaže). Má vlastnú strechu nad hlavou, poctivo pracuje, aby si udržala svoju nezávislosť a popritom študuje (alebo už doštudovala, možností je napokon veľa), aby nemusela po zvyšok života byť len obyčajnou barmankou. On je vychýrený sukničkár, žiarlivý a ochranársky, potetovaný ešte aj za ušami a s obrovským problémom – má svaly a nevie si zabrániť v tom, aby ich použil zakaždým, keď k tomu dostane príležitosť. Jedného dňa sa on náhle rozhodne nadviazať kontakt s ňou, ale nie preto, aby ju dostal na jednu noc do postele, ale preto, lebo sa s ňou chce spriateliť. Ona mu to najprv neverí (logicky) a jeho priateľstvo odmieta. Lenže po čase zistí, že sa do jej života nainfiltroval natoľko, že si už ďalší deň bez neho nevie predstaviť a bum, stáva sa z nich zaláskovaný pár (ktorému nikto z okolia nerozumie – vrátane čitateľa, pokiaľ už mal možnosť sa s týmto vzorcom stretnúť viac ako desaťkrát).

V tomto prípade stačí zameniť „on a ona“ za „Trenton a Cami“ a máme k dispozícii stručný obsah Beautiful Oblivion bez zbytočných spoilerov. Ale predpokladám, že aj bez motívu k čítaniu.

“I was in trouble. Big, disastrous, Maddox trouble.”

Z nejakého dôvodu vo mne Beautiful Oblivion zanechalo veľmi trpký dojem. Jamie McGuire už v Beautiful Disaster dokázala, že vie napísať veľmi rýchlo čitateľný príbeh plný šialených nápadov a s postavami, na ktoré len tak nezabudnete, či ste si ich už obľúbili alebo ich nenávidíte. Nechce sa mi veriť, že by si niekto pri mene „Travis Maddox“ nevedel vybaviť aspoň jediný z jeho pomätených (hysterických) záchvatov, kedy na niekoho kričal, niekomu rozbil hubu alebo rozmlátil nábytok. Beautiful Disaster som prečítala jedným dychom, bavilo ma to a stala sa z toho moja „guilty pleasure“, pretože som v čase jej čítania bola len začiatočníkom v pomaly sa vyvíjajúcom žánri New Adult. Bolo to svižné, zábavné a chytľavé. Práve preto som sa rozhodla, že si prečítam aj Walking Disaster (Travisov pohľad na udalosti z BD), čo sa neskôr ukázalo ako veľká chyba, ale nezabránilo mi to v tom, aby som si chcela prečítať aj Beautiful Oblivion. Žeby ďalšia chyba?

Beautiful Oblivion bolo je prezentované ako prvý diel zo série o bratoch Maddoxových (aj keď technicky by mal byť druhý – alebo prvý a BD by malo byť druhé?) a označujú ho aj ako tretiu časť série Beautiful. Príbeh sa však začína krátko pred začiatkom BD a ďalej pokračuje súbežne s ním. Hlavnými hrdinami – ako som už spomínala – sú barmanka Cami, a Travisov starší brat Trenton. Cami má priateľa TJ… TJ-a? Ako to mám, do čerta, skloňovať? Skrátka má priateľa menom TJ, ktorý nikdy nie je na blízku a ktorého akoby ani nikto iný nikdy nevidel. Prvá motivácia – kto je vlastne TJ?

Snažia sa udržať vo funkčnosti svoj vzťah na diaľku, lenže Cami málo kontaktu s ním frustruje natoľko, že sa napokon dá do reči s Trentonom. Hoci sa poznajú už od základnej školy, jeden o druhého nikdy neprejavili záujem, kým sa Trent nerozhodol, že si k nej jedného večera prisadne. Druhá motivácia – čo prinúti chlapa, ktorý môže mať každú babu, aby sa začal dobíjať do nohavičiek… vlastne pardon, do srdca, práve tejto jedinej, ktorej je ukradnutý? (Ja viem, ja viem, už teraz všetci poznáte správnu odpoveď, ale predsa nie je dôležitý cieľ, ale cesta, ktorá k nemu vedie, nie?)

“I’ve had a lifetime of wrong. You’re the only thing thats right.”

Nebolo by to ono, ak by naši hrdinovia neskrývali v šatníku aj zopár kostier. Trenton sa, podobne ako Travis, vyrovnáva so smrťou matky. Omnoho viac však do jeho osobnosti zasiahla tragická nehoda. Plusovým bodom je to, že táto nehoda naňho nemala až taký šialený dopad, ako by ste čakali – maximálne ho naučila vyvádzať zakaždým, keď vidí ženskú za volantom (ehm). Cami, podobne ako Abby, má zas problém s rodinou, konkrétne s tyranským otcom, ktorý strpčuje život nie len jej, ale i jej bratom. Bolestivé spomienky z detstva i dospievania výrazne ovplyvnili jej charakter a i v tomto prípade to autorka podala s mierou a rozumom. Tento problém však riešila iba približne v prvej polovici knihy, až napokon celkom skončil v úzadí, čím ho degradovala na nástroj, ktorý mal postrčiť Cami a Trenta k sebe. McGuirová nevyužila potenciál vlastného nápadu a obetovala ho na úkor hašterenia sa medzi hlavnými hrdinami. (Prečo by inak vzala Cami Trenta na večeru k nim domov, keď vie, že to dopadne zle, pretože to zakaždým dopadne zle? Aby sa predsa mali nad čím zbližovať. A nikomu nevadí, že to nedávalo zmysel.)

Teraz sa dostávam k časti, kedy vyjadrím svoje dôvody, prečo sa mi táto kniha nepáčila. A zrejme je to časť, kedy začnem byť menej objektívna a viac emocionálna.

Postavy: Nemala som problém s Cami ako hlavou hrdinkou – zopárkrát som si myslela, že jej už budem musieť v duchu vynadať a ona sa potom ukázala v celkom inom svetle (konečne baba, čo vynadala svojmu chlapovi za to, že sa správal ako cvok a to dokonca i bez toho, aby sa s ním vzápätí rozišla). Autorka však akoby mala problém napísať zamilované hrdinky. Obvykle sa stretávame s opačným extrémom, kedy sú také zamilované, až sú neznesiteľné. Ale ako Abby, tak i Cami mi v istých okamihoch pripadala ako robot bez citov, ktorý reaguje spôsobom: „No tak asi som sa do teba zamilovala, čo už, zrejme musíme byť spolu.“ McGuirovej chlapi sú zas naopak totálne blázni, ktorí by kvôli svojim ženám i zabíjali. Trentonovi ale chýbalo niečo, čo by mu vyslúžilo miesto na výslní medzi inými knižnými hrdinami. Pre mňa bol nemastný, neslaný, jemnejšia verzia Travisa, ale bez šťavy. Ako pár ma zas ničím neprinútili, aby som im fandila. To ešte aj milostný trojuholník medzi Caminou najlepšou kamarátkou Raegan, jej priateľom Kodym a jej bývalým priateľom Jasonom vo mne vyvolával väčšie emócie a pritom samotnému príbehu nič nedávali. Väčšina týchto kníh ma minimálnu zápletku, ktorá by sa netýkala vzťahu hlavného páru – preto musí byť tento pár zaujímavý natoľko, aby od toho odlákal moju pozornosť. V tomto prípade sa to nestalo a ja som celý čas čakala iba na tú dramatickú udalosť, ktorá bola východiskom príbehu i v Beautiful Disaster. Nezaujímalo ma, ako presne sa tam dostanú a vôbec som si tú cestu neužívala.

“It’s good for him. No man should get every woman he wants. Keeps their douchebaggery to a tolerable level.”

Crossover: Keď už som nakusla tému prelínania dejov – veľkú úlohu v Beautiful Oblivion zohrával aj Travis. Vlastne nie, jeho prítomnosť tam nemala absolútne žiadny význam, ale i tak ho tam bolo viac než dosť. Autorka sa z nejakého dôvodu rozhodla, že vyplní stránky opisovaním (niekedy doslova skutočným opisovaním) udalostí z Beautiful Disaster. Nevadilo by mi to, ak by to spravila aspoň zaujímavým spôsobom, ale ten jej bol maximálne nudný a s príbehom ako takým to nemalo nič spoločné. Tí, ktorí BD čítali, sa nič nové nedozvedia (až na jednu scénu na konci, ktorá ma naštvala). A tí, ktorí s BD skúsenosti nemali, to nepochopia. „Kto to je ten Travis? Prečo o ňom toľko píše? Kto je America? Kto je Shepley? Kto je Abby? Aký je ich význam?“ Travisova lovestory bola zbytočným zaberačom cenného priestoru a obzvlášť ťažko sa chápe, keď na striedačku fňuká nad Abby a potom sa oblizuje s niektorou babou zo svojho háremu. Osobne zbožňujem, ak autor dokáže napísať dva odlišné príbehy a prepojiť v nich isté udalosti či postavy, hlavne ak ide o postavy, ktoré mám rada. Podľa mňa by však mali dodržiavať aspoň jedinú zásadu: Prítomnosť takýchto postáv by mala byť odôvodnená, mali by mať v príbehu hoc len minimálnu úlohu a nie byť iba recyklované kvôli zvýšeniu predajnosti.

“The Maddoxes could sense trouble. At least it seemed that way, because whenever there was a fight, they had either started it, or finished it. Usually both.”

Originalita: Páči sa mi síce McGuirovej štýl, lenže neulahodil mi príbeh, ktorý nám v Beautiful Oblivion ponúkla. Namiesto niečoho originálneho sa rozhodla vziať ten istý vzorec, ktorý použila pri BD, a podstrčiť nám ho ako niečo nové. Z Trentona spravila nového Travisa, z Cami novú Abby, z Raegan novú Americu, z TJ-a (ugh, už zase) nového Parkera. Opäť využila motív priateľstva, ľúbostný trojuholník, pričom je nám jasné, ktorý z nich je pre hrdinku „ten pravý“, máme tu žiarlivého priateľa, „temné“ tajomstvo a katastrofu, ktorá zatieni všetky problémy našej dvojky, takže si rýchlo odpustia a sú svoji. Príbeh Trenta a Cami ma nudil svojou jednotvárnosťou a to spomínané tajomstvo (o ktorom sa v anotácii hovorí ako o niečom, čo by totálne rozvrátilo Maddoxovic rodinu – môj názor? haha) sa mi zdalo byť smiešne. Sprevádza nás celou knihou ako dôvod, pre ktorý „ju bude Trent už navždy nenávidieť“ (fakt som čakala, že má niekde odložené decko alebo že niekoho zabila, keď o tom hovorila takto vo veľkom) a nakoniec je to taká maličkosť. Je to síce tiež totálne WTF, pokiaľ ste mali to šťastie (alebo smolu?), že ste na to neprišli už skôr, ale nie je to nič, čo by sa z praktického hľadiska nedalo vysvetliť. McGuirová urobila z komára somára a potom sa to tou bombou v poslednej vete celej knihy pokúsila zastrieť. Bohužiaľ, nepodarilo sa.

He laughed once, nervous. „I’m in love with you“
After a long pause, I cringed at the words I was about to say. „If you knew what I know… you wouldn’t be.“

Čo mám po tomto dodať, aby som dodržala hamburgerovú zásadu kritizovania? Možno ak sa vám Beautiful Disaster nepáčilo práve preto, lebo to bolo príliš… no, príliš všetko, v podstate, tak by ste mohli dať šancu tomuto. Je to miernejšia, menej šialená, menej sexi verzia s pokojnejším príbehom, ktorú by ste si mohli užiť. Alebo ak ste sa BD vyhýbali práve pre jej katastrofickosť, vynechajte ju a dajte si na obed rovno Beautiful Oblivion. Alebo ak ste si BD užívali a zaujíma vás, čo presne prinútilo Abby, aby uniesla Travisa do Las Vegas, prečítajte si to. PS: Ja som ju kvôli tomu začala neznášať. WTF, Abby? W. T. F.