• Autor: Cynthia Hand
• CZ/SK názov: Zasvěcená / Zasvätená
• Séria:Unearthly, druhý diel
• Jazyk: eng, cze, sk

Niektorí si možno spomínajú na moju recenziu na prvý diel tejto série – Unearthly, ktorý som vychválila až do nebies a vôbec som sa kvôli tomu necítila previnilo. Do prvého dielu som sa jednoducho zamilovala, pretože ma z nejakého dôvodu dokázal emocionálne vyšťaviť, aj keď sa tam v podstate nediali žiadne veľké srdcervúce veci. Clara mi ako hlavná hrdinka sadla, Tuckera som si neskonale zamilovala a predovšetkým sa mi páčilo, nakoľko nejednoznačne to bolo napísané. Dvojka si tú nejednoznačnosť – pokiaľ ide o milostný trojuholník – rozhodne uchováva, veci presne podľa očakávania o dosť komplikuje, našťastie však ponecháva Claru rovnako sympatickú, hoci zo strany na stranu by som ju rada prefackala. K tomu, ako ešte stále veľmi zbožňujem Tuckera, sa už ani vyjadrovať nebudem. Vtipné scény sú stále vtipné, smutné scény ak už vo vašich očiach nevyvolajú slzy, určite aspoň prinútia kútiky vašich úst ovisnúť. Ak sa nad príbehom príliš nezamýšľate, iba si ho užívate, ako vám je podávaný, budete po jeho dočítaní šťastní a spokojní. Pokiaľ nie, dopadnete ako ja.

Before I moved here, I never got the whole love-triangle thing. You know, in movies or romance novels or whatnot, where there’s one chick that all the guys are drooling over, even though you can’t see anything particularly special about her. But oh, no, they both must have her. And she’s like, oh dear, however will I choose? William is so sensitive, he understands me, he swept me off my feet, oh misery, blubber, blubber, but how can I go on living without Rafe and his devil-may-care ways and his dark and only-a-little-abusive love? Upchuck.”

K hodnoteniu druhého pokračovania sa mi vyjadruje zložito a vôbec si neužívam kritiku, ktorú sa chystám vysloviť.

Názor na knihu u mňa rozhodne neklesá kvôli tomu, ako často sa tam objavoval Christian, a aký dôležitý odrazu bol (hoci ja osobne mu neverím ani nos medzi očami a najradšej by som ho odtiaľ vygumovala) – nie, až taká plochá zasa nie som. Rozumiem, že niekomu sa môže zdať sympatický, aj keď u mňa zlyhal už v prvej časti. Na jednej strane sa snažil byť Clare dobrým priateľom a napraviť tak, čo predtým pokašľal, no mne prišiel chvíľami príliš dotieravý a často zabúdal, že Clara má svojho priateľa. Vo veľkom som Tuckovi fandila, keď sa mu to rozhodol pripomenúť.

“This is the part where I kiss you.”

Ale teraz už k tým hlavným dôvodom, prečo som z tejto knihy nešťastná. Dôvod číslo jedna – Autorka ma ničím novým neprekvapila (možno tak príchodom čiehosi otca), ale v prvom rade som tam zo strany na stranu objavovala čoraz väčšie klišé, nad ktorým som mohla iba gúľať očami. Druhým dôvodom je to nulové napätie. Samjeeza síce vyvolal niekoľko akčnejších scén (vyškriabala by som mu jeho písmenkové oči za to, že sa opovážil siahnuť na Tuckera), ktoré však neviedli k žiadnemu veľkému záveru. Tragédia, ktorá sa vlečie celou knihou, nemá žiadne veľkolepé vyvrcholenie, pretože… no, nemôže ho mať. Všetci vieme, čo sa stane a neočakávame, že sa niečo zmení. Dokonca to vo mne ani nevyvolalo také prudké emócie, ako by som bola čakala. Chýbala mi tam niečo, čo by z tohto dielu robilo samostatnú jednotku a nie len mostík medzi začiatkom a koncom príbehu. A tak mi jedinú radosť počas čítania robili akurát tak scény s Tuckerom.

“Hi there,“ Tucker says brightly, like we’re bumping into each other on the street.
„Uh, hi.“
„Nice night for stalking,“ he observes.
„No, I was—“
„Get your butt in here, Carrots.”

Som náramne zvedavá, čo sa dočítam v poslednej časti. Veľmi rada by som totiž dostala rozumnú odpoveď, prečo sa všetko točí okolo Clarinho anjelského poslania (čo ma na posledných stránkach trochu iritovalo), o ktorom sa zdá, že nikto nič nevie alebo sa ukáže, že o tom vedeli všetci, len jej nikto nič nemohol povedať. No a hlavne túžim vedieť, čo si osud prichystal pre Jeffreyho, lebo zatiaľ k nemu bola autorka náramne nespravodlivá. Očakávam, že nám tiež viac priblíži aj Angelu, pretože i keď sa celý čas zdá, že v príbehu nie je „anjelstvu“ oddaný nikto tak veľmi ako ona, ja mám stále pochybnosti o čistote jej charakteru a úmyslov.

“Our purpose on this earth is not one single event, an accomplishment we can check off a list. There is no test. No passing or failing. There’s only us, each moment shaping who we are, into what we will become.”

Cynthia Hand píše sviežim a chytľavým štýlom, odpovede nám dáva jasné a zrozumiteľné, takže si nemusíte príliš namáhať mozgové bunky. To všetko kniha Hallowed obsahuje a z toho dôvodu (a tiež kvôli mojej láske k Tuckerovi, ak vám to náhodou nedošlo) ju aj napriek svojej slovnej kritike hodnotím v podstate ešte kladne. No s vyšším počtom hviezdičiek by som klamala sama seba – nie je to moja obľúbená kniha, ale ako hovorí GoodRead: I liked it. Páči sa mi to dokonca aj napriek tomu, že sa nestotožňujem s jej predstavou neba ako reálneho miesta večného odpočinku. Dokázala som zaťať zuby aj nad rečami o Bohu, koniec koncov som s tým mohla počítať, keďže je to kniha o anjeloch. Vďaka zrejme patrí Tuckerovi za jeho prítomnosť, inak by som tú knihu nedočítala a zrejme viac nikdy nechytila do ruky.

Verdikt? Tri hviezdičky s veľmi ťažkým srdcom.