• Autor: P.C. & Kristin Cast
• Originálny názov: Marked
• Séria: House of Night, prvý diel
• Jazyk: eng, cze, sk

Úvodný diel série Škola noci sa ku mne ani náhodou nedostal len náhodou. Zohnala som si ho úmyselne, pretože som na celú sériu čítala iba samú chválu a bola som vcelku uchvátená zaujímavou anotáciou. Trvalo mi však iba niekoľko strán, kým som prišla na to, že tu čosi nie je v poriadku a ja som o svojom rozhodnutí začala vážne pochybovať. A pri predstave, koľko ďalších pokračovaní si táto extrovertná séria vyslúžila, dokážem len krútiť hlavou a nechápať. Kde sú tie časy, kedy mali upíri nejakú úroveň?

Hlavnou hrdinkou knihy je šestnásťročná Zoey, ktorá bola v jeden obyčajný deň z ničoho nič označená stopárom a v tom momente sa z nej stalo upírske mláďa. Jej šance na prežitie premeny sú pol na pol – buď ju prekoná a stane sa plnohodnotným členom rozvetvenej upírskej populácie alebo umrie. Jej nádeje na prežitie sa ale môžu zvýšiť, ak sa presťahuje do Školy noci, ktorá ju naučí všetko, čo by správny upír vedieť mal. Tam sa zaplieta do nových problémov, predovšetkým so svojou spolužiačkou Afroditou, vodkyňou Dcér tmy, ale život jej komplikuje aj hneď niekoľko mladíkov – jej ľudský priateľ Heath, ktorý sa ňou stáva čoraz viac posadnutým a to nie len vlastným pričinením, i upírske mláďa Erik Night, ktorý Zoey chladnou rozhodne nenecháva. A tak popri zvládaniu svojho romantického života musí hrdinka odhaliť i špinavé praktiky Dcér tmy a nájsť spôsob, ako im zabrániť v páchaní zla skôr, než to niekoho bude stáť život…

Prvá kniha sa začína úplne neškodne. Zoey, ktorá si doposiaľ žila nudným životom typickej americkej stredoškoláčky, je nečakane premenená, respektíve označená, za upíra. A aby toho nebolo málo, hneď na začiatku sa ukáže, že Zoey nebude len takým obyčajným upírskym mláďaťom, pretože to by bolo príliš nudné. Nie, Zoey bola svojím spôsobom vyvolená samotnou bohyňou Nyx, ochrankyňou všetkých upírov a tá ju obdarila silou, akú doposiaľ žiadny iný upír, a už vôbec nie mláďa, nikdy nezískalo. Jej sa to ale pravdaže nepáči, pretože zo všetkého najviac si želá len to, aby zapadla medzi svojich spolužiakov a nijako nevytŕčala z davu. Smola. Na druhej strane jej ale označenie prišlo celkom vhod, lebo život v rodine s nevlastným otcom, ktorý je pre jej milujúcu matku dôležitejší než vlastná dcéra a ešte k tomu náboženským fanatikom, nie je žiadna zábava. A už vôbec nie po tom, čo sa z nej stane zubatá.

V predchádzajúcom odseku som naznačila tri faktory, ktoré na mňa v knihe zapôsobili najvýraznejšie: Hlavná hrdinka, ktorá vám brnká na nervy; prapodesná upírska mytológia; a v neposlednom rade náboženský fanatizmus. K tým trom by som pridala ešte aj na môj vkus prehnané množstvo odkazov na popkultúru, z ktorých mi často vlasy stáli dupkom a napokon aj trápna snaha o akési vychovávanie čítajúcej mládeže neustálym opakovaním toho, aké zlé je požívanie alkoholu, fajčenie marihuany a praktizovanie orálneho sexu v temných zákutiach vašej školy.

Otravná Mary Sue a absolútne klišé? Áno. Zoey získala nevídanú silu, ale je z toho nešťastná, pretože sa vďaka tomu od všetkých odlišuje, čo je úplný opak toho, v čo po nástupe do Školy noci dúfala. Veľmi rýchlo sa stane akousi vodkyňou svojho priateľského gangu a získa si pozornosť chalana, ktorého by chceli všetky, a ktorý zároveň „patrí“ Zoeynej úhlavnej nepriateľke. A ja som za celú knihu nepochopila prečo. Erik na mňa nezapôsobil nijako, ani kladne a ani záporne. To už omnoho zaujímavejšie pre mňa boli scény s posadnutým Heathom. Zoey sa zároveň musí postarať o to, aby všetci odhalili Afroditine nekalé praktiky, pretože kým tam nebola ona, nikto sa jej nemal odvahu postaviť. Typické. A aj napriek všetkej jej snahe byť normálnou a neotravnou, som nad Zo dokázala iba prevaľovať očami a omnoho viac sa prikláňala na stranu zlej Afrodity, ktorá je síce vykreslená ako prvotriedna mrcha, ale na rozdiel od svojej „lepšej“ sokyne, má aspoň jasno v tom, čo chce.

Prapodesná mytológia? Áno. Upírska? Tomu sa mi naozaj nechce veriť. Mágia, pohanské rituály, viera v bohyňu Nyx a do toho ešte aj kombinácia upírov a kultúry indiánskeho kmeňa Cherokeeov – presne to dostanete, keď sa pustíte do čítania Školy noci. Som jediná, ktorej tento mix pripadá príliš zvláštny, aby ho dokázal brať vážne? Ešte mi k tomu pridajte aj potetované upírske tváre a budem tá najšťastnejšie… Vlastne nie, tie už tam dávno sú. Navyše, autorky prezentovali svojich krvesajov ako akúsi nadradenú rasu úžasných, dokonalých a perfektných bytostí – keďže takmer všetci sú nanajvýš krásni, talentovaní a po prežití a vychodení školy i veľmi populárni – a navyše o nich všetci vedia. No hoci tu upíri a ľudia svojím spôsobom žijú bok po boku, nedá sa ich spoločnosť porovnávať so spoločnosťou, akú s ľuďmi vytvárajú upíri v sérii Charlaine Harrisovej či Laurell K. Hamiltonovej. Castových zubáči sú vraj neškodní, ľudí kvôli krvi nezabíjajú a za ich zlú povesť podľa všetkého môžu iba hlúpe drakulovské príbehy, ktoré kolujú svetom. Prekliaty Stoker a jeho reputáciu kaziace výmysly.

Finálny verdikt? Zmätok. Zo štýlu je cítiť, že kniha nie je písaná jednou osobou. V istých momentoch vám to pripadá v pohode a potom do toho prídu teenagerské rozhovory, aké vám lezú na mozog i v realite, a teda sa s nimi netúžite stretávať ešte aj v knihách. Samotný dej by som považovala za zaujímavý a kreatívny, ak by som sa vedela preniesť cez všetky tie tetovania a opakujúce sa magické obrady. Ale nedá sa pochybovať o tom, že séria Škola noci má silu pripútať si pozornosť istej skupiny čitateľov, v opačnom prípade by predsa nemala toľko pokračovaní. Je to skôr ľahšie čítanie na pobavenie a zahnanie nudy, než seriózne na poriadne kvalitné zamyslenie. Ľudia inej vekovej kategórie by to mali čítať iba na vlastné riziko a počítať s tým, že s hlbokými myšlienkami sa do kontaktu nedostanú.