• Autor: Becca Fitzpatrick
• Originálny názov: Hush Hush
• Séria: Hush Hush, prvý diel
• Jazyk: eng, cze, sk

Nie som si istá, ako presne som sa k tejto knihe dostala a ani či som čítala anotáciu predtým, než som sa do nej pustila. Viem len to, že som ju prečítala behom jedného dňa – čo sa mi dovtedy nikdy nestalo – a moje dojmy z nej boli… neutrálne. Zavržený, v originály Hush Hush, je prvým dielom série Hush Hush od americkej spisovateľky Beccy Fitzpatrick. V mojom prípade to bol prvý anjelský príbeh, s ktorým som prišla do kontaktu, a hoci svoje rozhodnutie vysoliť za to toľké peniaze a stratiť na tom celý jeden deň, nepochybne neľutujem, nie som si istá, čo si o tom mám myslieť. Čo ma aspoň trochu utešuje, je tá ohromná obálka, akú tá kniha má. Niečo geniálne.

Hlavnou postavou knihy je Nora Grey, obyčajná teenagerka s obyčajným nezaujímavým životom, ktorá býva so svojou matkou a pani v domácnosti, ktorá na ňu dohliada, keď je jej matka mimo mesta. Jej svet sa začne obracať naruby, keď je na hodine biológie prinútená spolupracovať s Patchom, tajomným chalanom, o ktorom nikto nič nevie, a ktorého obľúbeným koníčkom sa zdá byť znepríjemňovanie Norinho života. A v istých chvíľach sa dokonca môže zdať, že má s jej životom omnoho väčšie plány – také, ktoré by pre Noru mohli byť až smrteľné. Nevysvetliteľné útoky a jeho podivné správanie ju nútia pátrať po Patchových tajomstvách a odhalenie, ku ktorému príde, bude horšie, než očakávala.

Nikdy som nepremýšľala nad tým, ako by taký príbeh o padlých anjeloch mohol vyzerať. Anjeli padajú z mnohých dôvodov, ale znamená ich pád okamžite to, že sú zlí, bez ohľadu na to, čo skutočne spáchali? V každom prípade, Patch rozhodne pôsobí ako niekto, kto si pád z nebies zaslúžil a jeho správanie k Nore môže byť v istých okamihoch nervydrásajúce, avšak ja som to celý čas brala ako pozitívum, pretože som tak mohla aspoň predstierať, že ich osud v závere knihy je neistý. Otázky o tom, čo ma vlastne Patch v úmysle, či sa práve on pokúša Noru zakaždým zabiť a ako to všetko napokon dopadne, napĺňali moju myseľ počas celého čítania. A dokázalo ma to zamestnať natoľko, že ak by autorka do príbehu vložila ešte nejaký ďalší element, niekoho, kto by dotváral milostný trojuholník, na ktorý sme zo súčasných moderných príbehov zvyknutí, zrejme by mi pripadal ako piate koleso na voze. Preto je dobré, že ťarcha príbehu zostala len na nich. Na nich a na: „O čo, dopekla, sa to ten Patch pokúša?“ hláške. Spôsob, akým anjelskú tematiku Fitzpatricková poňala, beriem ako ďalšie pozitívum. V anjeloch sa nevyznám, ale jej opisy a vysvetlenia boli jasné a zrozumiteľné a dokonca sa mi to i páčilo. Čiže palec hore.

Samotná Nora je tiež pekné číslo. Ide o typ hrdinky, ktorú som si počas celého príbehu nedokázala poriadne zaradiť. Na jednej strane by kvôli niektorým vilomeninám mohla pokojne patriť medzi tie otravné a nudné, ale zároveň som ju v istým momentoch obdivovala a dokonca jej i fandila. Kladne na mňa pôsobila predovšetkým vo chvíľach, kedy dokázala logiku postaviť pred bláznivé zamilovanie sa a ak išlo do tuhého, bojovala svojim vlastným šialeným spôsobom. Naopak Patcha som si zamilovala už v prvom okamihu. Stretla som sa s názormi, že jeho „zlochlapectvo“ nebolo presvedčivé, alebo že je to iba druhý Edward Cullen, ale nad niečím takým ja osobne iba znudene odfrkujem. Fakt, že sa tí dvaja stretávali na hodine biológie, z toho nerobí Twilight, a že sa k nej Patch správal nepriateľsky? Na rozdiel od Edwarda to nehral, aby ju pred sebou „ochránil“, on jednoducho bol zlý. A že mu to vydržalo tak dlho, to mu naozaj chválim. Nevhupol do zamilovaného statusu po hlave, ale prejavovalo sa to uňho postupne a záverečné odhalenie príbehu pre mňa bolo jedným z tých najkrajších, aké som čítala. Z ostatných postáv stoja za povšimnutie taktiež Vee, Norina švihnutá najlepšia priateľka, Marcie Millarová, Norina najneobľúbenejšia spolužiačka či Rixon, padlý anjel a Patchov naozaj – ale naozaj – starý známy. A kto z nich je teda napokon tým skutočným zloduchom? Na to musíte prísť sami.

Kniha mala samozrejme i niekoľko nedostatkov. Za prvé som mala dojem, že bola neskutočne krátka (a nenechajte sa zmiasť tým krásnym číslom označujúcim počet strán, pretože ak by na to vydavateľstvo nešlo takto takticky, obsah knihy by sa dal určite stlačiť na polovičné množstvo strán) a občas trochu mätúca – tento problém našťastie autorka do konca príbehu stihla vyriešiť, ale počas čítania to dosť rozptyľovalo. A i napriek tomu, že boli chvíle, kedy som to čítala takmer bez dychu či s prihlúplym úsmevom na tvári, po dočítaní mi na tom niečo chýbalo. Možno to bolo tým, že sa kniha skončila sladko, uzavreto a bez bláznivého konca, možno za to mohlo niečo iné. V každom prípade som po jej dočítaní po pokračovaní neprahla, a práve preto má o jednu hviezdičku menej. Všetko bolo eňo ňuňo, iba niečo tomu chýbalo. A možno to niečo bolo trochu podstatnejšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.