Prichádzam k vám s – v poradí šiestym – dielom projektu Zo zákulisia príbehov od Lyn a Moon, v ktorom sme sa trochu bližšie pozreli na proces opravovania. Dúfala som, že sa mi najprv podarí napísať report z tohtoročného Festivalu fantázie, lenže odpovedať na týchto pár záludných otázok mi pripadalo jednoduchšie – a zabralo mi to menej času. Ale report bude. Skôr či neskôr. Aj keď pravdepodobne asi neskôr.

1. Opravujete si príbeh postupne po kapitolách alebo až keď ho celý dopíšete?

Aj aj. Po dopísaní každej kapitoly si ju znovu prečítam a snažím sa tak vychytať preklepy (niežeby som ich už niekedy vychytala všetky) a prípadné dejové a logické nepresnosti. Často sa mi stane, že si niektoré veci počas písania neuvedomím a potom, keď si to znovu prečítam, zistím, že som napísala úplnú koninu. Prípadne sa snažím vymazať nadbytočné vety alebo tam dopíšem niečo, na čo som zabudla.

Po dopísaní dielu si celý príbeh najprv prečítam s tým, že si vychytávam gramatické a ďalšie logické/dejové chyby, potom nasleduje samotné editovania. Niekedy si čítam celý príbeh ešte po štvrtinách (nakoľko mám na štvrtiny rozdelený každý diel) a po každej si vychytám logické/dejové/gramatické chyby. Niekedy sa počas písania odkloním od myšlienky, s ktorou som do písania danej časti šla (alebo nápadu či detailu, na ktorý som pozabudla), a toto štvrtinové čítanie mi pomôže sa k nej vrátiť, znovu ju prehodnotiť a zakomponovať do ďalšieho deja.

No a po tom, ako si to niekto prečíta a dá mi feedback, nasledujú ďalšie a ďalšie editácie.

2. Je pre vás gramatika dôležitá?

Myslím si, že pre každého, kto (niečo, čokoľvek) píše, by mala byť gramatika dôležitá. To však, pravdaže, neznamená, že ju ovládam :D Nakoľko nemám náladu študovať si doma slovník slovenského pravopisu, vystačím si s učením sa za pochodu – zakaždým, keď ma niekto na niečo upozorní, snažím sa uchovať si to v pamäti a v budúcnosti to už neopakovať (nie vždy sa mi to aj podarí, samozrejme). Najväčší problém mi však (spoločne s čiarkami) robia spisovné výrazy – u nas na vychodze še nehutori barz spisovne :D

3. Viete si odsledovať logické chyby?

Snažím sa a vo väčšine prípadov mi to aj vychádza, ale občas sa ručička pošmykne a mozog nezapne a potom ma niekto na niečo upozorní a ja sa idem hanbiť do kúta. Nevidím v tom však žiadnu obrovskú katastrofu, pokiaľ sa to človeku nestáva pravidelne a nie je schopný odsledovať si ani tie najmenšie detaily. Čím je príbeh dlhší a komplikovanejší, čím má viac dielov, viac postáv, viac svetov a obsiahlejšiu mytológiu, o to jednoduchšie je zamotať sa v ňom a nechať si detaily ubziknúť pomedzi prsty. Robím všetko pre to, aby som sa logickým chybám vyhýbala, no ak mi to nevyjde, som vždy vďačná každému, kto mi s tým pomôže.

4. Ako často prepisujete?

Teraz už takmer vôbec (jedine ak po dopísaní kapitoly/dielu narazím na nejakú hlúposť, ktorá mi do príbehu nesedí tak, ako som si to predtým myslela, a musím to prepísať). Ale pokiaľ ide o prvý diel, ten som prepísala niekoľkokrát. Hmm, možno tak desaťkrát a vedela by som si predstaviť dať tomu ešte jeden prepis (a áno, bolo by to možné aj napriek tomu, že mám napísaných celkovo už sedem… eh, okej, šesť a tri štvrte častí).

5. Čo si myslíte o škrtaní?

Škrtanie je fajn, ale nie sme spolu veľmi dobrí kamaráti. Nejde mi to. Nech sa snažím, ako sa snažím, nikdy sama neviem rozhodnúť, ktoré scény sú tam skutočne navyše – a ak to aj viem, tak nad tým mávnem rukou, lebo „veď to tam nikomu nevadí“. Ale ak mi niekto iný povie, že je tam niečo navyše a ja si po zhodnotení situácie poviem, že má pravdu, urobím to. Len ten prvotný impulz nemôže prísť odo mňa.

6. Ako dlho vám trvajú opravy na jednom príbehu?

To je veľmi individuálna záležitosť. Dalo by sa povedať, že prvý diel opravujem dodnes :D Nedá sa to časovo ohraničiť – ak mám dosť času, zvládnem to za týždeň (za predpokladu, že nenarazím na nič, čo by si vyžadovalo masívne prepisovanie, potom by to možno bol aj mesiac), lenže ak ten čas nemám, tak mi to môže zabrať aj pol roka a viac.

7. Máte nejaké „prekliate slová“? (slová, ktoré sa vám často v príbehu opakujú, aj keď si to najprv nevšimnete a potom ich máte problém zmazať)

Samozrejme – ale (no, ibaže, lenže, avšak, však – dávať si pozor, aby sa pravidelne striedali a neopakovali je nesmierne namáhavé), ako, akoby (ako keby – možno by som mala prestať používať toľko prirovnaní), namiesto… a určite by sa ešte nejaké našli, ale s týmito bojujem najviac.

8. Dokážete z príbehu vymazať postavy alebo, naopak, nejaké tam pridať, keď je už text dopísaný?

Ani jedno z toho som zatiaľ neurobila, takže netuším, či to „dokážem“. Nikdy som nemala pocit, že je tam niektorá moja postava vyslovene zbytočná a jej príbeh by sa dal hodiť na krk niekomu inému. Mám dojem, že ich je tam tak akurát, každý tam má svoju úlohu, svoje miesto a ak by som sa ich pokúsila vystrihnúť, zostala by tam po nich nepekná diera. Takisto som nikdy necítila potrebu tam niekoho doplniť (niekoho, kto by bol nejako dôležitý – nejaká okoloidúca postava tam po prepisovaní mohla pribudnúť, ale nikdy to nebol nikto významný). Nové postavy sa tam objavujú vtedy, kedy sú potrebné a neviem si celkom predstaviť, že by som sa tam rozhodla zakomponovať niekoho dôležitého už po dopísaní príbehu – vytváranie jeho vzťahov s ostatnými postavami, aby nevytŕčal von ako boľavý palec, by ma pripravilo o rozum.

9. Viete sami seba skritizovať? Napíšte tri priznania o vašich silných stránkach a tri o vašich slabých stránkach v písaní

Skritizovať? Áno. Objektívne? Not so sure – rozhodne dokážem vypichnúť skôr to, čo mi na tom pripadá hrozné. To, čo sa mne osobne páči, však môže niekomu inému pripadať ako niečo, čo by bolo potrebné upraviť. A naopak. Ale rozhodne nežijem v utkvelej predstave, že všetko, čo napíšem, je dokonalé, a viac na to nie je potrebné siahať.

Čo si teda myslím, že mi nejde?

• Mám dojem, že nie všetky moje postavy sú dostatočne vykreslené. Sama ich poznám tak dobre, že mi nepripadalo nutné dávať tam detaily z ich života, ktoré sa netýkajúc priamo hlavnej hrdinky. Nejako som si neuvedomila, že si do svojej hlavy vidím iba ja. Čitateľ ich vidí v situáciách, ktoré sa odohrávajú práve teraz, ale neunúvala som sa (nejako detailne) zaoberať ich minulosťou alebo životom mimo hlavného deja, ktorý by mohol lepšie dotvoriť ich charakter. V budúcnosti by som na tom ale chcela popracovať.
• Rozhodne nevenujem dostatočnú pozornosť opisom – ani nie tak prostredia (aj keď ani to mi príliš nejde) ako skôr ľudí, ich vzhľadu a oblečenia. Detaily ako vzdialenosť očí od seba, veľkosť čela, tvar nosa, tvar a farba pier, postavenie svalov na hrudi, hranatosť ramien a podobné koniny, ktoré vám majú pomôcť utvoriť si predstavu o tom, ako tá postava vyzerá, idú mimo mňa. To isté platí pre oblečenie – krajky, lemovania, tvary sukní, typy topánok… Nooooooooope, not in my story. Stačí vám vedieť, že sú oblečení (aj keď som sa možno v niektorých scénach nevyjadrila úplne dokonale!)
• Je možné, že som svojej hrdinke dala trochu priveľa nápadníkov. Nie v tom zmysle, že sa jej otvorene „dvorí“ príliš veľa chlapov a ani v tom zmysle, že nevie, ktorého z nich skutočne miluje, ale je ich tam zopár takých, ktorých zaujala viac, než by bolo nutné.

A v čom vidím plus?

• Jedna milá osôbka mi raz povedala, že moja séria je jednou z mála, v ktorej jej nevadí, že je tam romantika potlačená do úzadia. Nie som si istá, či to zároveň nie je aj mínus (teda že neviem napísať romantickú zápletku, ktorá by čitateľa chytila za srdce), ale očividne som schopná napísať príbeh, kde vám romantika nechýba. A kde romantická zápletka dokáže byť nesmierne dôležitá a zároveň aj absolútne nepodstatná – poháňa väčšinu udalostí v sérii, no v konečnom dôsledku tam takmer vôbec nie je. Veď môj hlavný pár sa celú knihu a pol nestretol!
• Eh, som vtipná? Alebo sa snažím byť. Toto nie je kvalita, ktorú by som bola schopná posúdiť, ale na základe hodnotení, ktoré som už za ten čas dostala, si dovoľujem konštatovať, že zvládnem napísať zrejme aj celkom vtipné scénky.
• Dokážem plánovať za pochodu. Ku každému dielu si síce tvorím osnovu, ale tá sa výrazne mení počas samotného písania. A niekedy si do nej dokážem napísať neurčité scény, o ktorých si ani nie som istá, prečo tam sú, a kým sa k nim dopíšem, zistím, že sa tam perfektne hodia a dávajú dokonalý zmysel.