Tento rok sa v Chotěboři konal jubilejný 25. ročník Festivalu fantazie! Nebolo to však jediné tohtoročné výročie. V roku 2020 to bolo totiž presne desať rokov, čo so sestrou navštevujeme FF-ko! Už od roku 2011 (ak sa vám nechce rátať) sme nevynechali jediný ročník, bez ohľadu na to, čo sa dialo. Viete si teda (možno) predstaviť moje sklamanie, keď som niekoľko mesiacov žila v presvedčení, že svoj desaťročný maratón budeme musieť prerušiť pre jeden nemenovaný vírus.

Mala som depresiu, sotva som na to pomyslela. Viem, že v živote sa dejú horšie veci, ale keď na niečom tak dlho pracujete (desať rokov!) a tešíte sa, že dosiahnete míľnik (desaťročný!), musí vás to sklamať. Svet by sa síce nezboril, ale tento prekliaty rok by bol vďaka tomu ešte prekliatejší. Napokon som sa zaťala a na poslednú chvíľu som si povedala, že to nedopustím. A o týždeň neskôr sme boli v Chotěboři. Šťastnejšia by som bola už len vtedy, keby tam so mnou boli moje obľúbené parťáčky Neliss a Sue.

Pre nevčasné plánovanie bol náš tohtoročný pobyt na FF-ku krátky – dorazili sme tam v piatok večer a v nedeľu pred šiestou sme odchádzali späť do Prahy. Nezáleží však na tom, ako dlho na FF-ku ste, ale ako ten čas využijete. Krátkosť pobytu mi zjavne bola vesmírom vynahradená tým, že cesta tam aj späť prebiehala bez komplikácií (aj keď podvedomie mi vraví, že je to zlé znamenie, pretože jedna z ciest vždy zo zásady musí byť naručená meškaním, a osud si čoskoro príde vybrať svoju daň, aby zostala zachovaná rovnováha). No adrenalín nám nechýbal, keďže sme sa počas cesty autobusom do Chotěboře (v ktorom boli vrátane nás tri osoby a všetky sme šli na FF-ko) snažili cez mobil kúpiť lístky na Potterfest 2020.

Vzhľadom na vládne opatrenia sa FF 2020 konal v menších rozmeroch. Namiesto tradičných priestorov bol využitý Hotel Fantazie, v ktorom sme doteraz len bývali a nikdy sme tam neboli na žiadnej menšej akcii. Nevedela som si teda predstaviť, ako tam napchajú všetky herne a sály, v ktorých sa konajú línie, a k tomu ho ďalej používali ako ubytovací priestor. No vzhľadom na to, že bol obmedzený povolený počet návštevníkov pre podobné akcie a že sa počas jedného dňa konali asi tri alebo štyri línie namiesto obvyklých 10+, priestory tomuto účelu v podstate vyhovovali. Minimálne počas toho prvého víkendu, keď sme tam boli my, heh. FF 2020 trvalo namiesto desiatich dní dva týždne a ja by som tam omnoho radšej šla až na ten druhý (predĺžený) víkend, pretože vtedy sa konali moje obľúbené línie. Lenže ako som vravela, pre dlhé váhanie sme si nemohli vyberať, keďže sme na ten druhý víkend mali iné plány.

Ubytované sme boli v neďalekej základnej škole, čo bola náramná irónia. Keď sa FF-ko konalo tam, kde sa koná vždy, bývali sme v hoteli a každý deň sme mali dlhú prechádzku. Teraz sa FF-ko konalo priamo v hoteli a my sme zas bývali niekde inde a museli sme tam dochádzať. V ubytovaní sme sa vrátili ku koreňom – tzn. k nafukovačkám a spacákom. Prvú noc som sa skoro nevyspala. Tak dlho som nespala v triede a v spacáku, že som zabudla, aká tam vie byť v noci zima a nezabalila som si vhodné oblečenie. Najväčším zážitkom však boli opäť sprchy. Zrejme v rámci dodržiavania hygienických opatrení sa rozhodli otvoriť iba jediné sprchy, pánske, a urobiť z nich spoločné. Vôbec ma to neprekvapilo – ešte pred FF-kom som povedala sestre, že sprchy budú tento rok určite zážitkové, keďže s nami necestovala Neliss. V jej prítomnosti sú vždy všetky sprchy nové, čisté a prerobené, bez ohľadu na to, kde sa s nami ubytuje.

Čo sa týka programu, z našich častejšie navštevovaných línií tam počas prvého víkendu bol iba PotterFan a SeriesCon/BritCon. V rámci SC/BC sme videli prednášku Britské seriálové novinky, medzi ktorými som nezískala žiadne tipy na nové seriály, ale rozhodne ma fascinuje, koľko seriálov stihne natočil len jediná krajina v priebehu roka. Potom sme si stihli pozrieť už len premietanie epizódy seriálu His Dark Materials a môžem povedať, že ma zaujal dosť na to, aby som v jeho sledovaní chcela pokračovať. Na PotterFane sme sa zúčastnili dvoch kvízov (ani v jednom sme neuspeli, ale dospela som k záveru, že by som si fakt mohla knihy prečítať znovu) a štyroch prednášok, napr. Alkohol a alkoholismus v HP, kde si prednášajúca dala ozaj veľkú námahu s analyzovaním Rowlingovej používania motívu pitia alkoholu, a Pergamen v HP vs. fakta, kde sme zistili, ako sa vyrábal pergamen (z kože teliatok a kozliatok), mohli sme si ohmatať polotovar aj finálny produkt a usúdili sme, že Rowlingová toho o pergamenoch veľa nevedela, lebo jeho používanie v jej svete bolo neekonomické a nepraktické. Prvýkrát sme navštívili aj besedu UFOlněte se, prosím, ktorá je FF-kovou variáciou známeho programu ČT. Jedným z hostí bola česká autorka Kristýna Sněgoňová – zatiaľ som nečítala žiadnu jej knihu, ale bola som na dvoch jej besedách a je to náramne zábavná žena (čo nás napokon podnietilo kúpiť si jednu z jej kníh).

Ďalšou zvláštnosťou tohto roku je, že sme navštívili PoníCon (tzn. con venovaný seriálu My Little Pony)! No, v skutočnosti sa tam iba konala prednáška od bossa FF a jej témou bolo Jak jsme pořádali Comic Con :-). Keďže sme sa aj my zúčastnili 1. ročníka Comic-Con Prague (o ktorom sme s Neliss napísali aj report), zaujímalo nás, ako vôbec vznikla táto myšlienka a ako prebiehala príprava takej akcie. Človek si naozaj neuvedomuje, koľko námahy a peňazí niečo také stojí – pre nás ako návštevníkov je oveľa jednoduchšie kritizovať chyby, než oceniť všetky tie dôležité detaily, ktoré nám pripadajú ako samozrejmosť. S druhým CCP sa napriek súčasnej situácii počíta, už majú viac-menej dohodnutých štyroch hercov a O2 Universum sa vraj chystá vylepšiť ponuku občerstvenia. Ktovie, možno prevezmú slávne FF-kové toasty (ktoré som si vychutnala každý deň počas našej návštevy). Musíme len dúfať.

Fungovanie kina bolo tento rok obmedzené, takže sme ho nenavštívili ani raz. Zato bolo k dispozícii letné kino, v rámci ktorého sa nám podarilo vidieť Jumanji: Další level. Bol to jeden z tých filmov, na ktorý by som šla aj počas normálneho FF-ka, takže som z toho mala radosť. Film ma našťastie bavil, preto mi skoro ani neprekážalo, že som pri ňom takmer umrzla. Škoda, že ho dávali v piatok a nie v sobotu, keďže v sobotu bolo na letné kino omnoho lepšie počasie – len už nepremietali nič, čo by som chcela vidieť.

Zvyšok času sme (okrem jedla) trávili hraním hier. Z tých „počítačových“ sme si párkrát zasadli k môjmu obľúbenému Mortal Kombat, v ktorom som sestre úspešne nakopávala zadok (neniesla to dobre, ale môžem ja za to, že sa nevie biť?). Častejšie sme však hrali spoločenské hry. Stihli sme si otestovať hneď tri novinky a všetky ma nesmierne bavili. Kingdomino a Queendomino, ako už napovedá ich názov, je variáciou na domino, no namiesto spájania čísel spájate krajinky a snažíte sa postaviť čo najväčšie úseky vášho kráľovstva. Kingdomino bolo takou jednoduchšou a rýchlejšou verziou, zatiaľ čo Queendomino ponúka isté rozšírenia a teda aj dlhšiu hru. Treťou hrou, ktorú sme skúsili a napokon si ju aj kúpili, bolo Zachraňte příšerky. V nej si každý hráč vyberie príšerku, o ktorú sa musí starať nákupom správnych kartičiek a získavaním čo najväčšieho množstva bodov. Že to znie trochu detinsky? No a čo, niektorí ľudia sa zabavia aj pri hrách od 7+ rokov. Nie všetci máme mozgové bunky na niečo zložitejšie. #NoShame

Týmto som asi vyčerpala všetky zážitky, ktoré sme si odniesli z tohtoročného FF-ka. Som nesmierne rada, že sme tam šli, napriek tým nepohodlným opatreniam ako nosenie rúšok či každoranné meranie teploty, bez ktorého ste nedostali novú pásku… Neberiem to však ako kritiku FF-ka – robili, čo museli, aby sa festival konal. Bez ohľadu na to som si to tam užila (páčila sa mi komornejšia atmosféra, ktorú nenarúšali muklovia z Chotěboře, keďže Hotel Fantazie sa nachádza na okraji mesta a okrem návštevníkov nemohol nikto iný využiť jeho bar), zabavila som sa a bolo mi ľúto, že som tam nemohla zostať dlhšie (napriek tým hlúpym rúškam a napriek tomu, že tam nepredávali moju najobľúbenejšiu zmrzlinu na svete). O to viac sa teším na budúci rok, ktorý už hádam prebehne normálne!