Comic-Con Prague 2021 sa mal pôvodne konať už vo februári 2021, ale vzhľadom na vtedajšiu situáciu ho museli odsunúť na 15. až 17. októbra 2021 (v tom čase už zasa nebola ideálna situácia, ale ešte sa im podarilo prešmyknúť popod najhoršie zákazy a obmedzenia). Dnes je december, takže opäť prichádzam s reportom presne načas. Ehm. Tvárme sa, že si chcem peknými spomienkami vylepšiť mizerné obdobie.

Ako pri prvom, tak aj pri druhom ročníku pražského comic-conu sme si kúpili lístky na sobotu a na nedeľu (neskôr sa dozviete, prečo som toto rozhodnutie oľutovala). Lístky sme si dokonca rezervovali už v septembri 2020, aby sme podporili organizátorov v týchto ťažkých časoch – a pretože sľúbili každému špeciálnu superhrdinskú kartičku, ktorú som skrátka musela mať. Pritom som vôbec nerátala s tým, že sa CCP bude konať v pôvodnom februárovom termíne. Vlastne som pochybovala, že sa bude konať v tom druhom termíne. Či vôbec. Našťastie sa im to podarilo. A my sme získali ďalší jedinečný zážitok.

Orientácia a organizácia

Brány CCP 2021 sa počas víkendu otvárali o deviatej ráno. Pretože okrem absolvovania bezpečnostnej kontroly a preukázania sa platnou vstupenkou ste sa tento rok museli preukázať aj očkovaním alebo výsledkom testu, očakávali sme pred dverami dlhšie rady ako minulý rok. Nakoniec sa tak nestalo ani jeden deň (ak ste si nerobili testy priamo na mieste, tam sa vraj tvorili rady). V sobotu ráno sme teda stihli pred desiatou, o ktorej začínal oficiálny program, použiť predraženú šatňu a obehnúť to tam, aby sme si pripomenuli, kde sa čo nachádza. 

CCP 2021 sa opäť konal v priestoroch O2 Universa a rozloženie jednotlivých stánkov i programu bolo prakticky totožné s minulým rokom. Zostalo aj hnusne drahé občerstvenie, ktoré vašu návštevu už tak dosť drahej akcie ešte predražilo. (Každému je jasné, že s tým organizátori nič nezmôžu, pretože do toho O2 Universu nesmú kecať, ale posťažovať sa na to ešte môžem). Na druhej strane, dali sme si tam dosť dobrý hamburger a celkom chutný wrap, takže aspoň žalúdok bol spokojný, keď už peňaženka plakala.

Pri starom zostala aj možnosť zapožičať si slúchadlá pre tých, ktorí mali záujem o tlmočenie besied so zahraničnými hercami. Návštevníkov bolo tento rok podstatne menej (vzhľadom na vládne opatrenia), takže sme ani raz neskončili na zemi (aj keď v niektorých prípadoch by odtiaľ bol oveľa lepší výhľad na pódium). Organizátori sa pre radosť (hádam) nás všetkých rozhodli neprivolať späť toho nevychovaného moderátora, ktorý hlúpymi vtipmi pourážal, koho mohol. Možno by ešte mohli zvážiť výmenu toho druhého, ktorého rozprávanie a improvizácia v angličtine nie sú práve najlepšie a niekedy to hercom rozhovor dosť komplikuje. Ostatné dve moderátorky boli skvelé ako aj minulý rok.

Program s hercami sa trochu posúval, občas začal neskôr, občas trval dlhšie (na to druhé sa nesťažujem), ale rozhodne nešlo o žiadne tragické časy.

Fanúšikovský program

Pretože spoluorganizátormi pražského comic-conu sú aj organizátori Festivalu fantazie a CCP „nahradil“ pražskú variantu FF-ka – PragoFFest –, súčasťou programu je okrem hereckých a komiksových hviezd aj špeciálny fanúšikovský program od fanúšikov pre fanúšikov. Nestrávili sme na ňom veľa času, avšak čas, ktorý sme tam strávili, bol skvelý. V sobotu sme tam odštartovali svoj CCP 2021 besedou o YA literatúre, ktorej sa zúčastnili tri české autorky – Lucie Ortega (Světla nad močálem), Tereza Janišová (Erilian, Lvářka) a Alžběta Bílková (Kosti Mraza, Z kouře a kamene). Rozhodne ma nalákali na svoju tvorbu. A tiež som sa dozvedela, že vydavatelia veľmi chcú, aby sa v každej knihe postavy bozkávali, aj keď o to autorky vôbec nestoja. A potom že ženy všade pchajú romantiku, ts.

V sobotu večer sme sa zas prišli pozrieť na prednášku Co nahradilo GoT v našem diváctví?, kde som zistila iba to, čo som už dávno vedela – že sledujem príliš málo seriálov a nerozumiem, kde berú iní ľudia čas sledovať takmer všetko. Nesmierne som si užila aj prednášku Tajemná místa Asie, kde som sa dozvedela napríklad o existencii „brány do pekla“. Ide o kráter, ktorý sa nachádza na území Turkménska a v ktorom od roku 1971 horí zemný plyn. Keď sa počas geologického prieskumu pri vŕtaní prepadla zem a začal odtiaľ unikať plyn, geológovia sa pokúsili zastaviť jeho šírenie tým, že ho zapálili. A on horí nepretržite 50 rokov. Schválne by ma zaujímalo, koľkí z vás o tom vedeli, pretože mňa to celý život obchádzalo.

Jednou z najlepších častí dňa (a celého CCP 2021) bola beseda s českou autorkou Kristýnou Sněgoňovou (Krev pro Rusalku, Zřídla, Město v oblacích…). Hoci som od nej ešte nič nečítala, prakticky sa považujem za jej fanúšika, pretože som už bola na niekoľkých jej besedách a všetky do jednej boli geniálne zábavné. Autorka na CCP pokrstila novú knihu, Země v troskách. Na poslednú chvíľu sme sa rozhodli zabehnúť do stánku Epochy a kúpiť si Město v oblacích (je to kind of dejový predchodca novej knihy) a dali si ju podpísať. Teraz sa už fakt musím pustiť do čítania jej tvorby. Sněgoňovej robila moderátorku ďalšia autorka vydavateľstva Epocha – Michaela Merglová. Aj ona bola natoľko sympatická, že som si kúpila prvý diel jej série Píseň oceli a dostala od nej pekné venovanie.

V nedeľu sme navštívili fanúšikovský program iba raz. Šli sme na prednášku Draci v mytologických příbězích, ktorá bola zaujímavá aj záživná – taký FF-kový štandard.

Hlavný program

Prvá beseda, ktorej sme sa v sobotu zúčastnili, bola s Edwardom J. Olmosom. Videla som ho hrať hádam iba v Agentoch S.H.I.E.L.D.-u (a aj tam zotrval iba pár epizód), avšak jeho historky z natáčania Battlestar Galactica či Blade Runner ma veľmi bavili. Nebyť toho, že sa mi nechce vracať k takému starému seriálu, keď je toľko nových, ktoré chcem vidieť, tak by som si to snáď aj pozrela. Otrávila ma hádam jedine jeho potreba vyjadrovať sa k politickej situácii v Čechách (a východnej Európe ako takej)  – nebol však jediný, skoro všetci herci považovali za nevyhnutné ponúknuť nám svoju expertízu v tejto oblasti (takisto ako v oblasti nemenovaného vírusu).

Tento rok som sa skutočne tešila len na dvoch hostí. Prvou z nich bola Crystal Reed, s ktorou v sobotu zdieľal pódium Jake Busey (Hviezdna pechota, Agenti S.H.I.E.L.D, Stranger Things…), a až v nedeľu mala samostatnú besedu. Hovorila predovšetkým o seriáloch Swamp a Gotham, Teen Wolf bolo spomenuté len párkrát – zmienka padla aj o film, ale neuniklo jej nič prevratné. Crystal pôsobila na pódiu veľmi milo a značne nesmelo (na rozdiel od iných hercov, ktorí dokázali z jednej otázky urobiť desaťminútovú one-man show, odpovedala na všetko priamo a stručne) – a čo je najsmutnejšie, televízia neklamala a ona je skutočne krásna aj naživo. Jake Busey naopak pôsobil, že ho všetky otázky otravovali a najradšej by bol niekde inde. Asi tomu nepomohlo aj jeho značné neporozumenie moderátorovej angličtine.

Na našu tretiu besedu sme prišli neskoro, takže sme z diaľky počúvali, ako Natalia Tena (Harry Potter, Game of Thrones…) a Hugh Quarshie (Hviezdne vojny, Highlander, Doctor Who…) diskutovali najmä o Hviezdnych vojnách, ale aj o svojich ostatných hereckých skúsenostiach (a politickej situácii). Na záver sobotného dňa sme sa zastavili na besede s Michaelom Biehnom (Terminátor, Votrelec, Madalorian), ktorého som zrejme nikdy nikde nevidela hrať, zato sestra ho ako mladšia zbožňovala (a opäť sme neboli ukrátení o politické názory).

Skutočný vrchol hereckého programu na CCP 2021 pre moju malú bezvýznamnú osobu prišiel v nedeľu  ráno – a tu sa dostávame k dôvodu, prečo ľutujem, že sme nemohli ísť na con už v piatok. V podstate na poslednú chvíľu organizátori oznámili, že jedným z hostí bude aj Manu Bennett, ktorého väčšina pozná zo seriálov Spartacus či Arrow, no mal významnú rolu aj v trilógii Hobit, akurát bol digitálne upravený na… orka…? (Nemám poňatia, ako sa to prekladá do slovenčiny!) Nuž, v piatok mal Manu samostatnú besedu, ktorej som sa nemohla zúčastniť (a iba som stalkovala instagram). Našťastie mal ešte v nedeľu spoločnú besedu so Sylvestrom McCoyom (Hobit, Doctor Who…) a tí dvaja spolu boli geniálni. Manu je showman, dokáže hovoriť zábavne i vážne, neobsedí a je skrátka úžasný! Pán McCoy, aj keď ho z ničoho nepoznám (áno, videla som Hobita, ale sotva si pamätám, že tam hral) hovoril tiež veľmi humorne a inteligentne.

Na záver sa vrátim ešte k jednej besede zo soboty, ktorá prebiehala na menšom pódiu a týkala sa novej českej fantasy/rozprávky Princezna zakletá v čase (nájdete ho aj na Netflixe). Nie je to žiadne vrcholné dielo českej kinematografie, no dá sa označiť za pohodovú vtipnú fantasy, ktorá sa zhodou okolností natáčala na úžasnom zámku Bouzov (a o ktorého návšteve som tento rok písala i tu na blogu). V každom prípade, fascinuje ma všetko okolo vzniku tohto filmu, takže som rada šla na besedu s hercami a tvorcami, kde priblížili proces natáčania, tvorby tohto projektu a svoje plány do budúcna. Po tomto sa jednoznačne teším na druhý film a som zvedavá, kam to až dotiahnu.

Fotenie s hosťami

Fotky s hercami sú drahé. Akože fakt drahé. Normálny človek (ktorý si uvedomuje, aké množstvo peňazí už na tej akcii minul) si povie: „Načo je to dobré? Veď herci sú ibaľudia. Prečo by som mal platiť za fotku s človekom len preto, že je občas v telke?“ Potom sa tam ukáže niekto ako Manu Bennett a ja už vnútorne kričím: „Vezmite si všetky moje peniaze!“

Naše minuloročné fotenie bolo dosť spontánne. Proste sme sa rozhodli, že sa pôjdeme s niekým odfotiť, a pretože sa na CCP smú fotiť dvaja ľudia, tie financie sa aspoň rozložia na polovicu. Dostanete síce jednu fyzickú fotku, ale neskôr si ju môžete bez problémov a zadarmo stiahnuť v digitálnej podobe, takže je to v podstate jedno (jedine, že by ste si ju chceli zároveň dať podpísať, potom by to bol problém). Tento rok som v tom mala jasno už pred conom – musela som sa odfotiť s Deathstrokom, ktorý bol mojou najobľúbenejšou časťou celého seriálu Arrow, aj keď tam bol dve série zo siedmich! A musím povedať, že to bol najlepší zážitok celého CCP 2021. Jj moja sestra, ktorá si sotva pamätala, že by ho videla niekde hrať (videla), sa po odchode s fotenia chichúňala. Je to očarujúci sympaťák, ktorý sa očividne rád stretáva s fanúškmi a neberie svoju popularitu ako samozrejmosť. Takže mám nielen fotku s Deathstrokom, ešte som od neho dostala aj objatie a moje o desať rokov mladšie ja, ktorému by v živote nenapadlo, že ho niekedy stretne naživo, dodnes piští v kúte mojej duše.

Trošku v inom duchu prebiehalo fotenie s Crystal, ktoré pripomínalo fotenie sa do občianky so žiadnym kontaktom a vzdialenosťou. Možno to súviselo s jej úprimnými obavami z vírusu. Možno s niečím iným. To sa zrejme nedozvieme. V každom prípade, pôsobilo to trošku… humorne.

Za nás prebiehalo fotenie v pohode, ale niektorým ľuďom vznikali komplikácie súvisiace so zrušenou účasťou viacerých hercov. Organizátori to nemohli príliš ovplyvniť – herci nemôžu garantovať, že na poslednú chvíľu nebudú zavolaný na natáčanie, ktoré má prednosť pred každou akciou, samozrejme. Peniaze za fotky a podpisy s týmito hercami sa však vracajú až po skončení conu, takže niektorým z toho dočasne vznikli veľké finančné náklady (ak chcete fotku a podpis s dvomi „drahšími“ hercami, môžete do toho investovať pokojne cez 5000 korún). Rozumiem, že niektorým to dojem z akcie značne pokazí. Za mňa je preto asi lepšie, kúpiť si lístky na mieste – štyri razy zo štyroch sa mi to podarilo, heh. 

Záver

Atmosféru Comic-Conu Prague dotváralo množstvo ďalších drobností – stánky s fanúšikovským merchom (žiadny som si nekúpila, pretože som držgroš – fakt, že som minule, eh, stovky, na fotky s hercami, prosím, ignorujte), stánky kníhkupectiev, rozličné fotobútky, cosplayeri s úžasnými kostýmami, desivý psí robot, ktorý mi pripomínal epizódu z Black Mirror, podivný stánok, ktorý prezentoval futuristickú víziu pre Prahu (ktorá vôbec nepripomínala Prahu a po skončení toho 3D – a možno to bolo XD, netuším – premietania sa vám akurát tak točila hlava), počítačové hry či pre FF-ko typická herňa so stolovými hrami a dokonca aj stará dobrá retroherňa.

Nech vás baví hocičo, na CCP budete behať z jedného miesta na druhé, rozpoltení medzi dvomi alebo tromi vecami, ktoré by ste chceli v tej chvíli robiť (hlavne, keď sa pomedzi to snažíte natlačiť aj čas na jedlo). Z môjho pohľadu bol druhý ročník CCP rovnako dobrý ako ten prvý – možno lepší, keďže tam bol Manu. Veľmi by som sa chcela dostať aj na tretí, ktorého termín je nateraz stanovený opäť na február na apríl 2022 (posunuli ho pár hodín po tom, ako som napísala tento článok), ale ak sa nezmenia isté opatrenia, zrejme to nebude možné. Potom si sebecky želám, aby tam neprišiel nikto zaujímavý!