„V historických listinách sa hrad prvýkrát spomína v roku 1249 pod názvom Tobul. Mal funkciu strážneho hradu, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Maglód. Po vymretí rodu hrad prešiel do vlastníctva kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka.“ 1
„Zámek Hrádek u Nechanic byl postaven jako reprezentační a letní sídlo hraběcího rodu Harrachů v letech 1839–1857 Františkem Arnoštem hrabětem z Harrachu, významným představitelem jilemnické rodové linie.“
(www.zamek-hradekunechanic.cz)
„Založil nedaleko svého rodového sídla Benešova kolem r. 1294 pravděpodobně pražský biskup Tobiáš z Benešova a to podle vzoru francouzských pevností. V roce 1887 koupil zámek František Ferdinand d´Este, od r. 1896 následník císařského trůnu. Arcivévoda dal zámek přestavět v historizujícím stylu a jeho okolí přeměnil v krajinářský park.“
(www.zamek-konopiste.cz)
Prišlo ďalšie leto, s ním 24. ročník Festivalu fantazie a s tým zasa môj v poradí už deviaty report! (Okej, fajn, sme už skoro v polovici leta, ale stále sa s reportom ozývam takmer o mesiac skôr ako minulý rok.) Dalo by sa povedať, že tento článok je tak nejako nadbytočný. Keďže mi tento rok okrem sestry robili spoločnosť najmä veľmi aktívne blogerky Neliss a Sue, obe už o našich spoločných zážitkoch (samozrejme) stihli informovať (tu a tu, ich články sú podstatne výstižnejšie a stručnejšie, no to určite nikoho neprekvapuje). Ale nakoľko je pre mňa tento blog akýmsi životne dôležitým trápnym verejným denníkom, nepreniesla by som sa cez to, ak by som tu nemala zaznamenané všetky svoje festivalové skúsenosti. Pustime sa teda do toho…
Poznáte ten pocit, keď prebieha San Diego Comic Con, vy sledujete miliónty panel na YouTube a želáte si, aby ste sa mohli takej akcie zúčastniť? Áno, veľmi dobre, je to mimoriadne skľučujúci a depresívny pocit. Ešte šťastie, že je tento formát rozšírený i v Európe a Comic Con sa dokonca koná v neďalekej Varšave! V roku 2019 tam prebiehal v poradí piaty Warsaw Comic Con a Neliss (čauko!), z ktorej sa v posledných rokoch stal môj najobľúbenejší conový spoločník (jupí), si ho odmietala nechať ujsť. Jej odhodlanie bolo také obrovské, že ma rýchlo nakazila. Takto začala naša cesta plná plánovania (od A do Z *inside joke*), pátrania po ideálnom ubytovaní, nervovania sa pri zahraničných platbách, rozčuľovania sa nad stránkou Českých dráh, stresovania z mojej nečakanej angíny, ktorá sa nám to snažila prekaziť, dlhého cestovania, blúdenia, čakania, ďalšieho blúdenia a ešte dlhšieho čakania. Inak to bol super výlet, fakt!
Ak by to záviselo odo mňa, tento report by vznikol tak o dva-tri mesiace. Vďaka Neliss, ktorá má vo svojej mladej duši stále dosť elánu, k vám prichádza už teraz, teplý ako čerstvé rožky! Čítajte ďalej, ak chcete vedieť, ako sa nám na WCC 2019 páčilo, a čo sme si z neho odniesli.
Ešte v januári som sa rozhodla spísať súhrnný článok, v ktorom by som zaspomínala na tri rôzne stretnutia fanúšikov, a. k. a. cony (ale ani jeden z nich nemá v názve slovo „con“, tak zostaňme pri stretnutiach fanúšikov), ktoré som za ten čas navštívila. Lenže do toho mi vstúpila moja lenivosť a medzitým som navštívila dve ďalšie stretnutia fanúšikov (medzi nimi už je aj jeden „con“), takže nakoniec z toho bude sumarizujúci report z českých a slovenských stretnutí fanúšikov, ktoré som zažila v sezóne jeseň-jar 2018/2019.
O stretnutiach fanúšikov však tento rok nepíšem naposledy. V lete sa – ako vždy – dočkáte môjho reportu z Festivalu fantázie 2019, ktorý so mnou tento rok navštívia Neliss a Sue (trikrát hurá!). Ešte predtým by ste sa, ak nám to bude časovo vychádzať, mohli dočkať nášho spoločného článku s Neliss, v ktorom sa povenujeme téme československých „conov“ a našich skúseností s nimi. A nadviažeme naň ešte jedným tematickým článkom… Ale jeho obsah nebudem vopred prezrádzať!
„První historická zpráva o této lokalitě pochází až z roku 1222. Již tehdy zde patrně stála gotická tvrz s dvorcem, kterou r. 1249 český král Václav I. propůjčil rakouskému šlechtici Sigfriedu Sirotkovi. Dnešní vzhled pochází z let 1846-1858, kdy kníže Alois II. z Liechteinsteina usoudil, že Vídeň je pro pořádání letních slavností nevhodná a nechal Lednici přebudovat na reprezentační letní sídlo v duchu anglické gotiky.“
(www.zamek-lednice.com)
„Hrad Český Šternberk založil kolem r. 1241 Zdeslav z Divišova, pojmenoval jej podle rodového erbu, zlaté osmihroté hvězdy, a podle dobového zvyku poněmčovat názvy, tedy Sternberg (Stern = hvězda, Berg = hora), a přijal nový přídomek ze Sternberga.“
(www.hradceskysternberk.cz)
Leto sa pomaly chýli ku koncu (oh, dúfam, že už sa blíži ku koncu, pretože to teplo ma zabíja) a ja som si nedávno s hrôzou uvedomila, že som nespísala svoj report z 23. ročníka Festivalu fantázie. Čo ma, v konečnom dôsledku, neprekvapuje. Vyhovorím sa iba na to, že vysoké teploty posledných týždňov zapríčinili, že som nebývala doma, nemala som po ruke počítač a… bola som lenivá. Aj tento rok sa k nám pridala Neliss a aj vďaka nej bol ten týždeň o čosi viac super! (Hoci podľa štatistických údajov by som mala povedať, že som tento rok šla na Festival spolu s Neliss a so synovcom, a sestra sa k nám neskôr pridala #WorkingLifeSucks). Pokúsim sa byť stručná, ale… Kto ma pozná, ten sa pri tej predstave iba zasmeje a pripraví si tekutiny a pukance, lebo toto bude na dlho.
Presne 1. júna uplynul rok odo dňa, kedy som oficiálne prestala byť študentom. (Teda, tento status som už raz na rok stratila, keď som mala medzi bakalárom a magistrom prestávku, takže to nie je žiadny historický moment, ale nevadí…). Uplynul rok od doby, kedy mojím jediným problémom boli bratislavské intráky, nudné prednášky, domáce úlohy, písanie seminárny prác či učenie sa desiatok strán vecí, ktoré mi už vyprchali z hlavy. Ubehol rok od doby, kedy som sa piplala so svojou viac-ako-stostranovou diplomovkou a strávila (či skôr stratila) celý mesiac učením sa na štátnice. Boli to také jednoduché časy. Otravné, nepríjemné a stresujúce, ale zároveň jednoduché (lebo som rozmaznaný spratok, ktorému rodičia všetko platili, nemusela som brigádovať a takmer všetok voľný čas som mohla stráviť podľa seba).
Rozhodla som sa spísať tento článok ako malý update o mojom živote (a minulosti) – a pretože to málokto číta, tak hlavne aby som mala svoje dôležité („dôležité“) okamihy a myšlienky zachytené pre prípad straty pamäte. Ak by vás zaujímalo, ako prebiehali moje štátnice, obráťte sa na tento príspevok.