Radioactive

Festival fantázie sa koná už dvadsaťdva rokov a z toho posledných sedem rokov ho navštevujeme spolu so sestrou. Tento rok sa k nám na pár dní pridala aj Neliss, za čo som jej veľmi vďačná, pretože svojou prítomnosťou spestrila našu zaužívanú rutinu. Niežeby ma to tam už nebavilo, práve naopak – aj keď sa môže zdať, že tam stále dookola robíte to isté – prednášky, kino, hry, prednášky, kino, hry – nikdy to nie je to isté. Ale musíte to zažiť na vlastnej koži, aby ste to pochopili…

Read More Read More

A po roku prišiel zas, Festivalu fantázie čas! Teda… Ono to už ani nie je veľmi aktuálna rečňovanka, keďže od festivalu ubehli už… eh… dva-tri týždne? Never mind. Veľmi jednoducho povedané, aj tento rok sme so sestrou navštívili Festival fantázie v Chotěboři, hoci sme ten minulý uvažovali, že si možno pre zmenu dáme jeden rok pauzu. Lenže nakoľko naše iné dovolenkové plány sa nikdy nedostali cez štádium diskusie, nakoniec sme si predsa len aj tento rok objednali svoj pobyt. A ukázalo sa, že to bolo skvelé rozhodnutie, pretože tohtoročný festival ten minuloročný (a možno aj niektoré z predchádzajúcich ročníkov) v mnohých smeroch prekonal. Jediný obrovský mínus, ktorý moju dovolenku kazil, bola neprítomnosť mojej milej spoločníčky Sunny. I missed youuuu!

…

Read More Read More

Tohto roku sa konal už 20. ročník Festivalu fantázie. (Aj keď na jednej prednáške sme boli svedkami debaty, kde bol vyjadrený názor, že by to nemali označovať za dvadsiaty ročník, keďže prvé roky sa tento festival volal celkom inak. Ale to je zrejme bezpredmetné.) Pre moju sestru a mňa to bol v poradí piaty rok (len alebo už, to zrejme závisí od uhla pohľadu). V tomto bode človeka iba máločo prekvapí, viete presne, do čoho idete, a naplno si to užívate. V jednom okamihu si pomyslíte, že je to ako návrat na vaše obľúbené miesto, a pripadá vám to, ako keby ste odtiaľ ani nikdy neodišli. A hneď nato uvažujete, čo tam, dopekla, robíte. Niekto sa smaží na slnku kdesi v Bulharsku. A niekto sedí v akomsi Chotěboři uprostred Čiech a počúva prednášku o najvtipnejší momentoch v Supernatural. A ten človek si stále myslí, že je to totally awesome!

…

Read More Read More

Uvažovala som, že by som možno ani žiadny článok písať nemala, ale potom som si povedala, že je jedno s akým oneskorením ho píšem (lebo ja píšem všetko s oneskorením, ale to už každý vie), no nemôžem ukončiť tieto „prázdniny“ s vedomím, že som nenapísala ani zopár slov o tohtoročnom Festivale Fantázie. Boli sme tam síce len štyri dni, ale to nie je dôvod, prečo by som naň mala zabudnúť, však? Bude to zrejme kratší článok než tie z minulých rokov, ale hlavné je, že bude a ja budem mať čisté svedomie.

…

Read More Read More

V predchádzajúcom poste o FF 2013 som sa rozrečnila o tom, ako prebiehali naše dni počas prednášok, čo sa mi na nich páčilo najviac, čo najmenej (čo ma naštvalo, ehm) a ako akčne vlastne prebiehala naša cesta do Chotěboře. To všetko ale viete, ak ste si ten post aj prečítali, takže… načo to sem vôbec píšem? Ah, každopádne som tým v podstate vyčerpala väčšinu svojich (podstatných) myšlienok, preto mi dovoľte podsunúť vám zopár (ne)zaujímavých fotiek. A zopár ďalších myšlienok. Lebo myšlienok v mojej hlave nie je nikdy dosť. Ha! A to som sa bála, že vám ani nebudem mať čo povedať. Celá ja.

…

Read More Read More

Tak ako predchádzajúce dva roky, aj tento sme sa so sestrou v spoločnosti Sunny a Tori vybrali na Festival fantázie. Už dlho do mňa viacerí hučíte, aby som sa pustila do spísania tohto reportu a ja si pritom neustále v hlave opakujem, že ani neviem, o čom písať. Zážitky z FF sa niekedy nedajú vyjadriť slovami, mne by celkom stačilo, aby som vám napísala, že si to všetci musíte ísť vyskúšať a zažiť to na vlastnej koži, aby ste celkom pochopili, čo Festival fantázie vlastne je. Ale tak v snahe neporušiť tradíciu a nostalgicky si aspoň trochu zaspomínať na tých skvelých desať dní, ktoré sme v Chotěboři tento rok strávili, som si predsa len otvorila Word aj z iného dôvodu, ako tomu, kvôli ktorému to robím posledný týždeň, a píšem.

Milý denníček,

aj keď by nejeden (nezasvätený) povedal, že každý rok sa na FF chodiť nedá, pretože tam už hádam ani nie je možné vidieť niečo nové, určite to tak nie je. Každý rok totiž cestu tam, pobyt tam a cestu naspäť do reálneho sveta sprevádzajú isté špecifiká, ktoré si budete pamätať, hoci v niektorých prípadoch by ste na to možno radšej zabudli – alebo sa toho ani nezúčastnili. Áno, aj v takom malom priestore, v ktorom sa to celé odohráva, sa môžete neraz ocitnúť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. V sprchách, napríklad. Niektorí zjavne nečítali inštrukcie na stránke, kde sa píše o tom, že sex v sprchách by si mali ľudia nechávať na doma.

…

Read More Read More

Povedala som si, že je konečne načase spísať svoj report z tohtoročného Festivalu fantázie. Viem, že obvykle ich ľudia zvyknú písať hneď po návrate – prípadne v krátkom čase po návrate, ale mne vždy všetko trvá a ak by som sa pridala k väčšine, bola by som na seba naštvaná. Takže k vám prichádzam s viac než mesačným omeškaním a celkovo deravými spomienkami, ktoré sa pokúsim čo najviac obkecať.

Po minuloročných skúsenostiach sme sa so sestrou rozhodli rozšíriť počet dní, ktoré na FF strávime, na celých desať dní – teda aspoň v mojom prípade, keďže sestra bola nútená prerušiť na tri dni dovolenku kvôli práci. Ale aby nám na festivale nebolo smutne a osamelo (nie žeby tam nebola ďalšia tisícka ľudí), musela som dosiahnuť toho, aby nám spoločnosť robili dve slečny. Priznávam, že som spočiatku o ich pevnom rozhodnutí pochybovala, ale SunnyWill napokon predsa len nesklamala malé dieťatko poskakujúce v mojom vnútri a spolu so sestrou Tori sa rozhodli stráviť krásnych desať dní na Festivale Fantázie 2012 pekne so mnou! Určite to po pár dňoch oľutovali, ale už len z úcty ku mne sa rozhodli nedávať to príliš najavo.

…

Read More Read More

No, keďže Festival Fantázie je už dávnou minulosťou, rozhodla som sa ho z názvu vynechať a vytvorila som z toho iba také stručné, ale zato veľmi výstižné, a čo teraz? To je totiž tá správna otázka. Čo teraz? Čo sa bude diať? Nie, nemám v pláne zapájať do tohto článku svoju nepremožiteľnú úvahovú mániu, stačí, že nimi zapĺňam svoje bláznivé príbehy. Mesiac – ak to vôbec bol mesiac a nie hneď dva – dozadu som sem plánovala zhrnúť svoje zvyšné prázdninové zážitky, ktoré boli tak záživné, až sa mi zo spomienok na ne tvoria v očiach slzy, ale čo teraz? Má to ešte zmysel? V prvom rade si totiž rozhodne nepamätám, čo som pre takým mesiacom a pol robila, nieto aby som o tom ešte mohla niečo napísať. A hlavne verím, že to nikoho nezaujíma. Tak to len takto zhrnieme: Naozaj netuším, čo som po FF vlastne robila, ale mám v PC zopár fotiek. Hádam sa vďaka nim teda na niečo rozpamätám.

…

Read More Read More