Po dlhom čase prichádzame s Neliss (ahoj!) s ďalším spoločným článkom (Veselovianočný knižný tag nerátam, pretože bol súčasťou inej série, heh), v ktorom sme sa opäť venovali kritizovaniu hodnoteniu dvoch… veľmi svojských… filmov. Aké diplomatické. Tento príspevok je výnimočný najmä tým, že sme objekty nášho skúmania sledovali spoločne a je to prakticky prepis našich autentických myšlienok. Ešte si domyslite striedavé trieskanie hlavy o gauč. Na mušku sme si vzali dve tínedžerské veľdiela – jednu vraj komédiu zvanú Booksmart a jednu vraj romantiku zvanú After.

Ak budete pokračovať v čítaní článku, zistíte, ako na nás zapôsobili. Ale taktiež nás môžete začať neznášať, ak si myslíte opak… Varovali sme vás.

Booksmart

^{(ale slovenský názov „Šprtky to chcú tiež“ je taký… výstižnejší)}

Dve najlepšie kamarátky-šprtky pred koncom strednej školy náhle usúdia, že premrhali svoju mladosť nad knihami a rozhodnú sa za jednu noc stihnúť toľko chľastu, drog, sexu a iných nevyhnutných stredoškolských zážitkov, koľko sa len dá… A ako dve šprtky, ktoré premrhali svoju mladosť nad školou a nad knihami by sme sa s týmto mali totálne stotožniť, však? Veď na koho iného by už len mohol byť film s takouto tematikou cielený…?

Hlavné hrdinky sú na jednej strane vykreslené ako prehnane múdre, no na druhej sú jedna nafúkaná a povýšenecká a tá ďalšia… je lesbička. Nemyslím si, že mala nejakú inú vlastnosť. Nemala. Ich „spoločenská podivnosť“ opakuje stereotyp, podľa ktorého „šprti“ žijú vo vlastnom svete a nevnímajú ten vôkol seba. Naozaj nechápem myšlienku, že existuje len jeden správny druh zábavy alebo že každého, kto nezapadá, treba „napraviť“. Žiaľ, otrepaný a hlúpy námet nie je ani zďaleka tou najhoršou časťou filmu.

Booksmart je produktom tej šialenej časti americkej (a čoskoro asi už celosvetovej) populácie 21. storočia, ktorá sa rozhodla zobrať všetky dobré myšlienky (feminizmus, rovnoprávnosť, diverzita, tolerancia) a urobiť z nich absolútnu frašku. Tento film je „woke“ v tom najhoršom zmysle slova a už sa nemohol viac snažiť, aby vám to neustále pripomínal. Nevidela som príbeh, v ktorom boli prirodzene zohľadnené určité politické a spoločenské presvedčenia, ale politické a spoločenské presvedčenia, ktoré sa tvárili ako komplexný príbeh.

Nehovoriac o tom, že ide o jednu z najmenej vtipných komédií vôbec (aj na I Feel Pretty som sa smiala viac), že herci sú brutálne nesympatickí a dej či akákoľvek hlavná idea neexistujúce. Miestami to bolo až bolestivo trápne a nie som si istá, čo som si z toho mala odniesť. Že komplimenty medzi priateľmi sú dôležitejšie ako pravda? Že sami seba akceptujete, až keď si vyskúšate divoké párty, drogy a alkohol?

Málokedy vyslovene neznášam filmy, lenže toto bol odpad. A keď si najbližšie budem chcieť pozrieť vtipný film o akceptovaní vlastnej inakosti, pozriem si radšej The Duff. Možno to nebola perfektná adaptácia, ale oproti tomuto je to majstrovské dielo!
 

After

Jedna krásna nevinná šprtka sa počas prvého roka na vysokej náhle rozhodne, že nechce premrhať život nad knihami (hej, už zase) a zostať verná svojmu o rok mladšiemu chalanovi, preto začne randiť s tajomným zlým chlapcom, ktorý tiež číta knihy (a cituje Heathcliffa – red flag!), čo je dostatočný dôvod, aby sa dvaja ľudia zamilovali… Akýkoľvek postupný vývoj vzťahu hlavnej dvojice alebo nebodaj ich zbližovanie sa prostredníctvom zmysluplných konverzácií tu totiž nahrádzajú efektné zostrihy ich spoločných fotogenických zážitkov, pozostávajúcich prevažne zo zízania na toho druhého, podfarbené vhodnou hudbou. Veď vo filme, kde je jediným dejom vzťah hlavnej dvojice, sa mu predsa nebudeme fakt venovať… Či?

Absolútne si nedokážem predstaviť, ako autorka knižnej predlohy dokázala tento neoriginálny klišé príbeh roztiahnuť nielen na niekoľko sto strán, ale dokonca na niekoľko dielov. Nikto nemôže čakať, že z takejto predlohy ktokoľvek vytrieska čosi svetoborné. Núka sa tu však otázka, aký majú také filmy význam. (Spoiler alert: Žiadny.) A to som sa nedávno dozvedela, že to bude mať aj filmové pokračovanie!

Nezaujímavé ploché postavy, toxický vzťah, nelogické rozhodnutia – dá sa o tomto filme povedať niečo výstižnejšie? Biedny scenár nezachraňujú ani herecké výkony. Predstaviteľka Tessy očividne dostala pokyn za žiadnych okolností nezatvárať ústa a Hardina síce hrá sympaticky pôsobiaci herec, no zjavne nemal energiu predstierať, že tie stupídnosti v jeho scenári mali nejakú hlavu a pätu, takže si jeho postavu zapamätáte akurát tak vďaka sérii nepresvedčivých smutných grimás. #SadBoy

A viete, čo je na tom najhoršie? Stále ma to bavilo viac ako Booksmart. Detto.

* * *

Toto bolo naše stručné hodnotenie Booksmart a After. Rady si prečítame vaše dojmy z týchto filmov (dokonca aj také, ktoré nám budú protirečiť – je nám jasné, že majú svojich fanúšikov, len veľmi nerozumieme prečo), ale privítame i návrhy na niečo lepšie iné, čo by sme si podľa vás nemali nechať ujsť. Tak zase nabudúce!

Michelle & Neliss