Richelle Mead – The Indigo Spell

Richelle Mead – The Indigo Spell

  • Autor: Richelle Mead
  • Český názov: Indigové kouzlo
  • Séria: Bloodlines, tretí diel
  • Jazyk: eng, cze
Povinnost je jedna věc. A láska druhá. Co když ale jdou proti sobě?

Mladá alchymistka Sydney chrání královninu sestru Jill před zabijáky a spolu s ostatními přáteli v utajení studuje na elitní škole v Palm Springs.

Není to ale zdaleka vše, čím se její mysl zaobírá: nedokáže v sobě potlačit city k Adrianovi. Ví sice, že je naprosto nepřípustné, aby jakožto člověk chodila s vampýrem, ale copak si může v něčem takovém poručit?

Zároveň Sydney pátrá po zběhlém alchymistovi Marcusi Finchovi, který zřejmě střeží veliké tajemství indigového kouzla. A možná má i informace o tom, že alchymisté Sydney celý život lhali a jen ji využívali… (Česká anotácia)


Kto ma pozná, vie, že Vampire Academy milujem. Bloodlines? Nie až tak veľmi. Pri Bloodlines (prvej knihe) som to brala ešte ako rozbeh, bola som predovšetkým nadšená, že sa stále môžem vrátiť do svojho obľúbeného sveta. Počas Golden Lily by som zrejme tiež trpela negatívnymi dojmami, ak by sa tam neobjavil Dimitri a nerozjasňoval svojou prítomnosťou moje dni. Ale Indigo Spell… To bolo utrpenie vzhľadom k tomu, ako veľmi zažratá som bola do VA kníh. Chýbal mi tam nejaký výraznejší dej a zápletka alebo aspoň vyvrcholenie, ktoré by mi vyrazili dych a vyvolali vo mne čo len malilinký pocit nadšenia. Všetci sme si hádam zvykli, že Richelle nekladie ani tak dôraz na zápletky jednotlivých dielov ako skôr na celkový príbeh, ale toto bolo až príliš nemastné, neslané. Ak to porovnám s veľkoleposťou Shadow Kiss, tak Indigo Spell by sa malo skrútiť do guľôčky a zaliezť pod najbližšiu posteľ, také bolo malinké a nevýrazné.

Ústredným motívom Indigo Spell bola mágia. Všetci už vieme, že Sydney je čosi viac – možno čarodejnica, možno niečo iné, ale hlavné je, že ovláda mágiu. V tomto smere sa jej charakter jednoznačne vyvíja, pretože zatiaľ čo Sydney z prvej knihy zdesene kričala pri akomkoľvek prejave mágie, táto Sydney ju vníma už ako svoju súčasť, učí sa s ňou narábať a používa ju k útoku i obrane. Nie je to síce dokonalé, ale rozhodne sa už naučila túto časť seba samej akceptovať.

I certainly hadn’t expected to walk away from today’s trip with joint custody of a miniature dragon.

Tuto ale tá pozitívna časť končí. Zápletka s čarodejnicami bola síce celkom zaujímavá, ale nemám dojem, že by bola aj zaujímavo podaná. Popritom všetkom, čo sa tam dialo, zostala dejová línia pátrania a zápasenia s vražednou čarodejnicou v pozadí, aby na konci vykukla a stala sa na pohľad ešte menej podstatnou, ako bola na začiatku.

Na nezáživnosti knihe rozhodne pridávalo aj neustále striedanie sa tých istých scén: najprv rozhovor s Terwilligerovou, potom trénovanie kúziel, rozhovor s Adrianom, bozkávanie sa s Adrianom, odmietnutie Adriana, pátranie po Marcusovi, Terwilligerová, Adrian, Marcus, Terwilligerová… Ugh, už len to jej meno mi dvíha tlak. Neverím, že by sa tam tá učiteľka mohla vyskytovať ešte častejšie a ak by aj áno, asi by som to nebola schopná dočítať – tak nehorázne nezaujímavú postavu som už dlho nezaregistrovala. Z Marcusa sa tiež nevykľulo nejaké veľké číslo, iba pumpoval Sydney do hlavy stále to svoje a čakal, že mu padne k nohám. Našťastie je tu Sydney tá „múdra“.

That’s the kind of guy you’d follow to hell and back.

Hrozne mi tam však chýbali ostatné postavy – Jill, Eddie, Angeline, Trey (ktorého som si v Golden Lily ale že maximálne obľúbila)…, ktoré aj keď sa tam objavili, väčšinou pôsobili ako výplň času a čo sa okolo nich dialo, akoby ani nebolo podstatné.

“One day she’s throwing a book at me. The next, we’re making out behind the library.”

Všetko to tam ako slniečko presvetľoval Adrian, samozrejme. Lenže ani on nedokázal dostatočne odohnať tie mračná nudy na dostatočne dlhú dobu.

“Under normal circumstances, you inviting me to the bedroom would be the highlight of my day.”

Navyše mi ho bolo nehorázne ľúto, pretože mi pripadal iba ako bábka v rukách Sydney. Sydney povedala skoč a on skočil. Mohla ho urážať a vyhadzovať mu niečo na oči, no hneď ako zase potrebovala pomoc, on znovu skočil. Adrian je príliš dobrý na to, aby sa s ním takto zaobchádzalo.

“I’ll just love you whether you want me to or not.”

A aj keď rozumiem dôvodom, prečo bola Sydney vždy taká ostražitá – predsa len sa vecí, ktoré jej celý život vštepovali do hlavy, nezbaví behom noci – nie je to dôvod, aby s ním takto jednala. Ak sa so svojimi citmi nedokázala vysporiadať, mala si od neho držať odstup. Fanúšikov by to možno štvalo, ale mne osobne by tým určite liezla na nervy omnoho menej. Ešte že sa v závere umúdrila. Snáď jej to v ďalšej časti vydrží.

“I realized I’m in love. It’s always been right in front of me.”

Tak možno aby som to zhrnula: Indigo Spell je pre mňa zatiaľ najslabší diel série (hádam mu tento titul Fiery Heart nevezme), ale stále je to Richelle. Jej štýl písania je ohromný a v pozadí sa dajú cítiť stopy a náznaky toho, kam smeruje celá séria – a ja ešte stále verím, že na nás v závere vytiahne niečo veľké. Je tam množstvo záhad, ktoré treba rozlúštiť, vzťahov, ktoré treba urovnať, a ja budem rozhodne pritom, ako sa to bude diať. Možno s niekoľkomesačným oneskorením, ale dozviem sa to.

“Any life worth living is going to have risks.”

Hodnotenie? Knihe by som dala aj dve hviezdičky, ale keďže je to Richelle a ja nemám to srdce ohodnotiť ju takto zle, končím na rozochvených troch hviezdičkách. Tých posledných sto strán ma napokon aj viac-menej bavilo (keď som si k tomu konečne sadla a čítala s presvedčením, že od toho nevstanem, kým to nedám dole). Ale inak ma tá kniha celkom ničila.


star_up  star_up  star_up  star_down  star_down


 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *