Browse Tag by Fotografie
Festival fantázie

Festival fantázie 2013 [#1]

Tak ako predchádzajúce dva roky, aj tento sme sa so sestrou v spoločnosti Sunny a Tori vybrali na Festival fantázie. Už dlho do mňa viacerí hučíte, aby som sa pustila do spísania tohto reportu a ja si pritom neustále v hlave opakujem, že ani neviem, o čom písať. Zážitky z FF sa niekedy nedajú vyjadriť slovami, mne by celkom stačilo, aby som vám napísala, že si to všetci musíte ísť vyskúšať a zažiť to na vlastnej koži, aby ste celkom pochopili, čo Festival fantázie vlastne je. Ale tak v snahe neporušiť tradíciu a nostalgicky si aspoň trochu zaspomínať na tých skvelých desať dní, ktoré sme v Chotěboři tento rok strávili, som si predsa len otvorila Word aj z iného dôvodu, ako tomu, kvôli ktorému to robím posledný týždeň, a píšem.

Milý denníček,

aj keď by nejeden (nezasvätený) povedal, že každý rok sa na FF chodiť nedá, pretože tam už hádam ani nie je možné vidieť niečo nové, určite to tak nie je. Každý rok totiž cestu tam, pobyt tam a cestu naspäť do reálneho sveta sprevádzajú isté špecifiká, ktoré si budete pamätať, hoci v niektorých prípadoch by ste na to možno radšej zabudli – alebo sa toho ani nezúčastnili. Áno, aj v takom malom priestore, v ktorom sa to celé odohráva, sa môžete neraz ocitnúť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. V sprchách, napríklad. Niektorí zjavne nečítali inštrukcie na stránke, kde sa píše o tom, že sex v sprchách by si mali ľudia nechávať na doma.

Continue Reading

Denník študenta 2011-2014

Návrat znudeného študenta – Letný semester: 9-10. mesiac + fotošpeciál

Niežeby som mala o čom hovoriť, ale keďže ma vedomie, že sa mi niečo podarí dotiahnuť do konca a ešte k tomu v podstate načas (alebo predčasne?), napĺňa zvláštnou eufóriou, rozhodla som sa zosmoliť tento posledný tohtoročníkový denníkový post. Dnes je posledný „pokojný“ deň, keďže v piatok skoro ráno to mám namierené na autobusovú stanicu, kde vyzdvihnem dve z mojich troch festivalových spoločníčok a určite s nimi do večera zažijem rušný deň, preto som sa rozhodla zverejniť článok dnes (a tiež preto, lebo ma k tomu jedna z mojich spoločníčok prinútila – síce bez vyhrážok, ale stavím sa, že ak by som nesúhlasila, tak by na mňa vytiahla aj nejaké kruté zbrane a tomu som sa chcela vyhnúť). Môj školský druhoročníkový život sa ale v podstate skončil už pred dávnymi týždňami, takže pár dní hore-dole nikoho nezachráni.

Vraciam sa teda k tomu, čo som prehlásila v prvej vete – nemám príliš o čom hovoriť (keďže si nič podstatné nepamätám) a oznamujem, že ide skôr o fotografický článok. Ehm, ehm. Začneme?

Continue Reading

Denník študenta 2011-2014

Návrat znudeného študenta – Zimný semester: 4-5. mesiac + fotošpeciál

Je ťažké napísať článok o vašom živote, keď sa vo vašom živote nič nedeje. Pravdou je, že som tento špeciálny vianočno-skúškovo-fotografický súpis chystala zverejniť už niekedy na konci januára, ale vtedy mi do toho prišla tá lenivosť, ktorá ma posadne pravidelne vo chvíľach, kedy by som to chcela najmenej. A tak k vám prichádzam až teraz, na začiatku marca, predovšetkým preto, lebo by som sa mala učiť na prvú tohtosemestrovú skúšku a mne sa strašne nechce.

December bol veľmi nabitý. Skúškovo. Všetci vyučujúci nás chceli potešiť tým, že nám dajú testy ešte pred Vianocami, aby sme sa potom mohli plne sústrediť na iné, možno podstatnejšie predmety. Až to dopadlo tak, že nám skoro žiadne predmety, na ktoré by sme sa mohli neskôr sústrediť, nezostali. Napokon sme behom dvoch týždňoch mali na krku šesť skúšok a zápočtov, pričom sme stále museli pravidelne navštevovať jednotlivé prednášky a semináre, takže sme v podstate ani nemali dostatočné množstvo času na učeniu. Teraz už ani neviem, akým zázrakom sa mi to podarilo učičíkať, ale prežila som a na január mi zostali dve skúšky.

Continue Reading

Festival fantázie

Festival fantázie 2012

Povedala som si, že je konečne načase spísať svoj report z tohtoročného Festivalu fantázie. Viem, že obvykle ich ľudia zvyknú písať hneď po návrate – prípadne v krátkom čase po návrate, ale mne vždy všetko trvá a ak by som sa pridala k väčšine, bola by som na seba naštvaná. Takže k vám prichádzam s viac než mesačným omeškaním a celkovo deravými spomienkami, ktoré sa pokúsim čo najviac obkecať.

Po minuloročných skúsenostiach sme sa so sestrou rozhodli rozšíriť počet dní, ktoré na FF strávime, na celých desať dní – teda aspoň v mojom prípade, keďže sestra bola nútená prerušiť na tri dni dovolenku kvôli práci. Ale aby nám na festivale nebolo smutne a osamelo (nie žeby tam nebola ďalšia tisícka ľudí), musela som dosiahnuť toho, aby nám spoločnosť robili dve slečny. Priznávam, že som spočiatku o ich pevnom rozhodnutí pochybovala, ale SunnyWill napokon predsa len nesklamala malé dieťatko poskakujúce v mojom vnútri a spolu so sestrou Tori sa rozhodli stráviť krásnych desať dní na Festivale Fantázie 2012 pekne so mnou! Určite to po pár dňoch oľutovali, ale už len z úcty ku mne sa rozhodli nedávať to príliš najavo.

Continue Reading

Denník študenta 2011-2014

Denník znudeného študenta – Zimný semester – 4. mesiac

Muhaha, nie ešte stále som to so svojím denníkovým projektom nevzdala a s mesačným oneskorením vám prinášam report z decembra. No keďže polovicu tohto mesiaca zabrali vianočné prázdniny – ktoré som ale, bohužiaľ, veľmi prázdninovo nestrávila – nie je tu veľa o čom hovoriť a preto som sa sľúbený fotografický špeciál rozhodla zahrnúť sem. Ako som už spomínala, v pokračovaní tohto článku nájdete skutočne extrémne fotografické kúsky a ja neručím za to, že ak budete pokračovať ďalej v čítaní, neodídete odtiaľto s nejakou závažnou psychickou poruchou. ALE! Dosť bolo strašenia, ide sa odvážne pokračovať… Muhaha…

Takže… Kde sme to…? Áno, december. Mám dojem, že frázou v podobnom duchu začínam každý svoj príspevok, ale neverili by ste, koľko sa toho dá z vlastného života zabudnúť, ak je zdĺhavý a nudný. A všetky tieto moje úvodné kecy slúžia iba k tomu, aby som sa rozpamätala. Ináč by to všetko boli rozhodne omnoho kratšie články, vážne, bez toľkej omáčky. A prečo vám to všetko hovorím? Pretože som si ešte stále nespomenula, čo som chcela napísať. Ale nie, už viem.

Continue Reading

Festival fantázie

A čo bude teraz?

No, keďže Festival Fantázie je už dávnou minulosťou, rozhodla som sa ho z názvu vynechať a vytvorila som z toho iba také stručné, ale zato veľmi výstižné, a čo teraz? To je totiž tá správna otázka. Čo teraz? Čo sa bude diať? Nie, nemám v pláne zapájať do tohto článku svoju nepremožiteľnú úvahovú mániu, stačí, že nimi zapĺňam svoje bláznivé príbehy. Mesiac – ak to vôbec bol mesiac a nie hneď dva – dozadu som sem plánovala zhrnúť svoje zvyšné prázdninové zážitky, ktoré boli tak záživné, až sa mi zo spomienok na ne tvoria v očiach slzy, ale čo teraz? Má to ešte zmysel? V prvom rade si totiž rozhodne nepamätám, čo som pre takým mesiacom a pol robila, nieto aby som o tom ešte mohla niečo napísať. A hlavne verím, že to nikoho nezaujíma. Tak to len takto zhrnieme: Naozaj netuším, čo som po FF vlastne robila, ale mám v PC zopár fotiek. Hádam sa vďaka nim teda na niečo rozpamätám.

Continue Reading

Festival fantázie

Festival fantázie a o tom, čo bolo pred a po, a čo bude teraz

Ako človeku z rodu lenivého mi nemôžete vyčítať, že som sa k napísaniu článku o svojej historicky prvej účasti na Festivale fantázia dokopala až takto neskoro. A vlastne môžete, ale obávam sa, že by to nemuselo mať žiadny efekt. Zatiaľ sa totiž nenašiel žiadny účinný liek, ktorý by moju lenivosť prekonal a donútil ma robiť veci na čas a nie s niekoľkotýždňovým oneskorením. Ale aby som zbytočne polovicu článku nerozoberala len svoju neschopnosť, prechádzam k ďalšiemu bodu. Pôvodne som žiadny rozsiahly článok písať nechcela, predsa len moja účasť na FF svetom nijako neotriasla a celým tým týždňom sme spolu so sestrou prebehli ako dve nenápadné myšky. Ibaže SunnyWill na mňa tak dlho a úpenlivo naliehala, že som sa napokon nechala ukecať. A teraz by som sa jej zároveň aj chcela ospravedlniť, že na to musela čakať tak dlho. Neboj, Sunny, veď teba to nadšenie z môjho reportu prejde :D

Hoci sa toho na mojom výlete zas tak veľa nestalo a len málo z toho by stálo za zmienku, moja výrečnosť v písomnej forme občas nemá konca kraja. Pri písaní tohto reportu som sa natoľko rozpísala, že som bola nútená to pre vaše vlastné dobro rozdeliť do dvoch častí. Ak teda naberiete dosť odvahy a dočítate do konca toto, budete mať môj nesmierny obdiv.

Continue Reading