Môj príspevok do marcového vydania projektu Zo zákulisia príbehov z dielne Lyn a Moon, v ktorom sa náruživí pisatelia náruživo rozpisujú o svojich príbehoch, je na svete! V treťom diely sme sa všetci pozreli na svoju obľúbenú postavu – čo sa nám na nej páči, čo všetko by sme jej boli schopní spôsobiť, ako veľmi sa podobá na nás samých a zopár ďalších otázok som zodpovedala v pokračovaní tohto článku.

1. Prečo práve táto postava? (Okrem toho, že ide o krásneho chalana/krásne dievča)

Tých sedem dielov, ktoré som doposiaľ napísala, so sebou rozhodne prinieslo veľa postáv, ktoré zbožňujem a nazvala by som ich svojimi obľúbenými. Ale malo by zmysel hovoriť o niekom inom ako o mojej hlavnej hrdinke? Carry už žije v mojej hlave príliš dlho – alebo ja žijem príliš dlho v tej jej? – a poznám ju ako svoju dlaň. Kedykoľvek som sa od nej pokúsila odstrihnúť, nikdy mi to dlho nevydržalo. Mnoho príbehov tak zostalo nedopovedaných len preto, lebo som sa zakaždým musela vrátiť k nej a urobiť všetko pre to, aby som dokončila ten jej. To zrejme nie je práve odpoveď na otázku prečo práve ona, no nie som si istá, či ten dôvod dokážem opísať slovami. Nebojím sa tvrdiť, že Carry bude vždy mojou najobľúbenejšou postavou, aj keby som sa pohla k ďalším príbehom. Je časťou zo mňa – mojím najstarším imaginárnym kamarátom.

2. Ktoré vlastnosti máš na svojej obľúbenej postave najradšej a prečo?

Carry nemá veľmi veľa pozitívnych vlastností, ktoré by sa dali obdivovať. Niekedy sa priam obávam, že čitateľovi by skôr liezla na nervy, ako by sa s ňou dokázal stotožniť. Často je detinská, uštipačná a povie, čo jej príde na um – bez ohľadu na to, koho tým zraní alebo urazí. Zároveň si však trúfam povedať, že má schopnosť získať si vás na svoju stranu, aj keď s ňou takmer nikdy nesúhlasíte a krútite nad jej rečami hlavou, mysliac si: „To je celá Carry.“

Ale ak mám na nej niečo naozaj rada, je to jej odvaha urobiť aj to posledné, aby dosiahla svoje a odhodlanie nevzdávať sa, hoci to od nej všetci očakávajú. Tvrdohlavosť jej zabraňuje zmieriť sa s prehrou.

Moje tiché trhané pospevovanie si bolo prvou vecou, ktorá ho dokázala primäť k reakcii. Strelil po mne pohľadom, ktorý sa dal takmer považovať za otázku. Niečo ako: ‚Máš v hlave všetko v poriadku?‘
Pokrčila som ramenami. „Asi som ešte stále opitá.“

3. Aké tri veci by tvoja obľúbená postava zachránila z horiaceho domu a prečo?

V prvom rade by zachránila svoju dýku. Má pre ňu nielen nostalgickú hodnotu, no zároveň ňou dokáže zabiť úplne všetko a pokiaľ jej niekto zapálil pod zadkom dom, zrejme ju bude čoskoro potrebovať. Potom by asi siahla po peňaženke a po notebooku. Alebo by siahla po svojej kožnej bunde, potom po notebooku a na peňaženku by celkom zabudla. Doklady v nej sú aj tak falošné a peňazí tam tiež veľa nemáva.

4. Čo najhoršieho by ste dokázali svojej postave spraviť?

Eh, úplne všetko?

Tak fajn, možno nie úplne všetko, nikdy by som nedovolila, aby na nej niekto napáchal akt sexuálneho násilia… Jedine, že by to bolo doslova nevyhnuté pre príbeh, ale to môžem hneď teraz s istotou vylúčiť. Nikdy by som si to nezvolila iba ako spôsob trýznenia postavy.

Ale okrem toho zrejme fakt všetko. Psychické mučenie, fyzické mučenie… Som otvorená mnohým možnostiam – pokiaľ to posunie príbeh správnym smerom a pomôže to vývoju jej charakteru.

5. Ako veľmi sa vaša hlavná postava podobá na vás samých?

Myslím, že väčšina autorov nemá v úmysle stvoriť svojho hrdinu k vlastnému obrazu, ale niekedy sa tomu možno zabrániť nedá – obzvlášť pri vašej prvotine. Keď som s písaním začala, dávala som Carry všetky tie vlastnosti, ktoré ja nemám – odvaha, priebojnosť… eh, viac mi toho nenapadá. A aj tak som skončila s detinskou potvorou, ktorá má hlúpy uštipačný humor, šialené nápady a je drzá ako voš – čo som vlastne ja pre každého, kto ma dosť dobre pozná. A podobáme sa aj v ďalších malých detailoch – ani jedna z nás nemá rada, ak jej niekto hovorí, čo má robiť, potom máme tvrdohlavú tendenciu urobiť presný opak, či, ako som nedávno zistila, ani jedna z nás nerada „bojuje“ o pozornosť a sympatie iných ľudí. Skôr len čakáme, ako to dopadne.

„Môžem si požičať čosi z tvojho šatníka?“ Niežeby ma to dvakrát lákalo, videla som predsa, ako sa oblieka. „Máš moje slovo, že ti to vrátim v nepoškodenom stave.“ Pravdepodobne. V mojich rukách nebolo vôbec nič v bezpečí.

6. Dočká sa vaša obľúbená postava šťastného konca alebo dokážete opísať jej/jeho smrť?

Či by som dokázala opísať jej smrť? Áno. Hypoteticky… Ale to by zrejme nebol koniec príbehu.

Na podobnú otázku sa v tomto prípade bez spoilerov odpovedať nedá, preto to ukončím takto: áno a nie. Alebo ak chcete: nie a áno.

2 thoughts on “Zo zákulisia príbehov #3 – Obľúbená postava

  1. Podľa mňa v tej prvej otázke si dodala dostatočný dôvod na to, prečo práve tá postava. U mňa je to sčasti tiež kvôli tomu. Fakt tmám dojem, že som s mojou hlavnou hrdinkou niekedy až príliš zžitá, takže aj keď sa pokúsim písať o niečom inom ako o príbehu, ktorý sa týka jej (aj keď z iného uhla pohľadu), zdá sa mi to také čudné, cudzie, alebo ako to nazvať. Proste mám dojem, ako keby sa mi osud snažil naznačiť, že kým nedopoviem celý Meggien príbeh, nebudem sa môcť pohnúť ďalej k iným postavám. :D
    Omg, keď to tak spätne po sebe čítam, pripadá mi to, že by som sa mala ísť dať liečiť. Stotožňovanie sa s hlavnými postavami možno nie je dobré, ale podľa mňa na to, aby autor vytvoril hlboký príbeh, je to podstatné. Keď niečo preciťuje viac autor, myslím si, že to viac prežíva aj čitateľ a o to predsa ide, nie? Ak by sme čitateľom poskytli postavu, ktorá nám je ukradnutá, bola by zrejme ukradnutá aj im.

    Carry je super. Keby bola skutočná, boli by sme najlepšie kamošky. keďže všetko povie priamo a ja tiež, nevznikli by medzi nami žiadne nedorozumenia. Vidíš! Už som na to došla! Ty si tiež sčasti Carry, možno preto som sa s tebou nikdy nevadila a dobre si rozumieme :D

    Odpoveď na trojku je dobrá :D :D no ktovie, možno sú niektoré hrdinky natoľko blbé, že by si ten zapálili samy a to by tú dýku nepotrebovali :D

    Teraz som vlastne zistila, že väčšina autorov je fakt na hlavu. V pohode vypisujeme, čo všetko zlé spravíme svojím postavám a ani pri tom nežmurkneme. :D Ale možno autor musí byť sčasti psycho, aby vedel písať. :D

    P. S. Ukážky sú super, boli v tých dieloch, čo som čítala? Lebo nejako si na ne nespomínam, ale to bude možno tým, že som zabudla :D pri tom všetkom, čo čítam a pozerám, to ani nie je čudné :D To sa furt obávam, aby som svojím postavám nestrčila do úst hlášky, ktoré zazneli vo filme, to by bolo blbé :D :D

    1. Podľa mňa to nie je zlé, keď dáva autor do postavy niečo zo seba – ale ako som už povedala, mám dojem, že to väčšinou funguje len pri prvej knihe, lebo do tej postavy tak prirodzene vložíš najviac zo seba. Lenže ak by si to chcela urobiť pri novej postave, budú ti tvoji hrdinovia akurát tak splývať. Preto sa trochu bojím predstavy, že by som mala toto dokončiť a skutočne prejsť na niečo nové. Alebo prestať písať…

      Myslím, že pomáha, ak majú ľudia rovnaké (alebo podobné) názory – vtedy nemajú veľmi dôvod hádať sa :D Ale že Carry vnímaš až takto, to ma naozaj prekvapuje. Sama neviem, či by som niekoho ako ona zniesla v priateľstve :D Asi by sme si moc nerozumeli :D

      No dobre, ale tu hovoríme o Carry… Nevravím, že by nemohlo dôjsť k tomu, aby ten dom sama podpálila, ale určite by na to mala dôvod :D A dýku by tam tak či tak nenechala :D

      A ukážky sú z poslednej časti, takže v tomto prípade za to nemôže tvoja pamäť :P

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Můžete používat následující HTML značky a atributy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>