Rozprávanie o knihách

Knihy roka 2014 (alebo maxi recenzia)

Šokujúca správa – zasa raz tu po roku máme nový rok! Na úvod by som vám doň rada popriala všetko dobré, nech je lepší ako ten starý (alebo pre tých, ktorí majú dojem, že ten starý bol úplne úžasný – nech je aspoň taký dobrý, ako bol ten starý) a… tak. Prichádzam k vám so svojim súhrnom kníh, ktoré som prečítala počas roka 2014. Bude asi trochu dlhý a hlavne dlhý, ale na to ste si hádam už pri mojich článkoch zvykli. Vzhľadom k tomu, že nezvyknem písať recenzie často (ak vás to zaujíma, tak tento rok som napísala až 4 oficiálne recenzie – niektoré moje komentáre na GR sú však také dlhé, že by som ich tiež mohla nazvať recenziou, ale to nerobím, pretože ja mám rada, keď sú pekne logicky štruktúrované a to tie moje komentáre nie sú ani zďaleka)… Uff, stratila som prehľad, o čom bola tá predchádzajúca veta, takže začnem ešte raz: Keďže sem recenzie často nedávam, pokúsila som sa strčiť do tohto „zoznamu“ v podstate všetky prečítané knihy (ktoré stoja za zmienku). No a pretože som minulý rok (že minulý, ako keby od neho ubehlo už niekoľko mesiacov) prečítala viac diel ako v tých predchádzajúcich, niektoré kategórie dostali tých kníh viac. Trhá mi srdce, ak si mám vybrať len jednu najlepšiu knihu roka alebo jedného najväčšieho knižného idiota roka… Vlastne nie, v tom druhom mám dosť jasno. A kto že ten titul získal? Dozviete sa už čoskoro :)

Young Adultky, ktoré stoja za pozornosť


Kody Keplinger – A Midsummer’s Nightmare [GR]


OdKody Keplinger som doposiaľ čítala zatiaľ iba The DUFF. Bola to moja prvá contemporary romace a okamžite sa z toho stala aj moja obľúbená kniha. Keplingerovej ďalšie knihy bývajú hodnotené horšie ako jej debutové dielo, ale ja som pri Midsummer’s Nightmare neprišla na dôvod prečo. Pravda, DUFF upútalo pozornosť najmä svojou originalitou a Midsummer’s Nightmare bolo podobnejšie iným knihám tohto žánru, ale stále je natoľko jedinečné, že nad svojimi žánrovými kolegami vyčnieva. Zatiaľ čo DUFF riešilo vzťahy jednotlivca a spoločnosti, v Midsummer’s Nightmare vyniká vzťah medzi členmi rodiny, najmä dieťaťa a jeho rodičov. Kniha má sympatickú hrdinku, skvelého hrdinu, ohromné postavy, je napísaná jedinečným štýlom, je humorná aj dojímavá a po jej prečítaní som nemohla inak ako ohodnotiť ju plnými piatimi hviezdičkami.

„Go take out the trash, Potty Mouth.“
She laughed and headed into the kitchen. „Pissed!“ she shouted as she walked through the dining room. „Shit! Damn!“


Kelly Oram – The Avery Shaw Experiment [GR]


Knihu o Avery Shaw som v minulom roku prečítala ako prvú, hneď počas silvestrovskej noci, a bolo to ohromné čítanie. Príbeh dievčaťa, ktoré sa snaží vyliečiť zlomené srdce vedeckým experimentom ma skutočne zaujal – Kelly Oram má rozhodne talent na vymýšľanie originálnych zápletiek. Opäť raz som sa dočkala príjemnej hlavnej hrdinky a rozkošného hrdinu, ktorý si medzi sebou postupne budovali skvelý vzťah. Bolo to vtipné, jednoduché a skutočne sladké.

“Why you?” I asked. “Why are you the one here with me? Why isn’t it him?”

Grayson’s smile was sad and full of sympathy. “I don’t know, Aves, but maybe it’s for the best. You guys are almost seventeen. If it hasn’t happened by now, maybe it’s not supposed to.”
“I can’t accept that.”
“Denial isn’t good for you.”
“It isn’t denial.”
“Now you’re denying your denial.”

 

Kniha, ktorá bola viac než len slovami na stránkach


Cindy C. Bennett – Geek Girl [GR] [recenzia]


Skutočnou srdcovkou sa pre mňa v tomto roku stala práve Geek Girl (niektorí ste možno zaregistrovali moju bláznivú analýzu, ktorú som zverejnila na blogu pod krycím názvom recenzia). Nie je to kniha, ktorú môžem čítať stále dookola a pravdepodobne si ju už nikdy neprečítam, ale to nemení nič na tom, že bola ohromná a zaslúžila si odo mňa neváhavých 5 hviezdičiek. Ak chcete o knihe vedieť viac a moju recenziu ste prehliadli, zamierte pre podrobný názor tam. Tuto len stručne poviem, že je to kniha so skutočným príbehom, je v ňom viac než len romantika, dej primerane napreduje, hrdinka sa vyvíja a hoci je koniec predvídateľný, „v tomto prípade naozaj platí, že najdôležitejšia je cesta, nie cieľ“ (hej, odcitovala som sama seba :D).

“No, I don’t party; no, I don’t dress in black leather and chains; that’s not my style. That’s how I was raised. I worry about getting good grades and I go to church and I watch sci-fi movies and I generally follow the rules. Most people would call me a geek or a nerd. You’ve called me that many times. But that isn’t everything that defines me.“

 

Knihy, na ktorých som experimentovala

Ani neviem, či je to vhodný názov pre kategóriu, ale je to to jediné, čo nasledujúce tri knihy spája – teda okrem faktu, že sa jedná o fantastickú literatúru. Všetko sú to diela považované za vrcholy fantastiky, ale ja mám dojem, že ak by som ich hodila do kategórie „Čítanie roka“, nebola by som úprimná a tento blog je založený na úprimnosti.


J. R. R. Tolkien – Hobbit [GR]


Tolkien je vo fantastickom svete veľké číslo a ja ho uznávam ako literárnu autoritu – obzvlášť po tom, čo som sa musela prebíjať jeho esejou o fantasy kvôli bakalárke. Páčia sa mi jeho myšlienky, navyše obdivujem jeho schopnosť vytvoriť taký komplexný a detailný svet. Hobbita ako takého som si ale veľmi neužívala – čím to je, to presne neviem. Možno by ma to bavilo viac, ak by som to prvýkrát držala v rukách v nižšom veku (veď ani Harry Potter by ma možno nebavil, ak by som ho mala teraz prečítať po prvýkrát…). Je v tom cítiť, že to bolo mienené pre detského čitateľa a tie tri hviezdičky som tomu dala asi hlavne z rešpektu.

“Do you wish me a good morning, or mean that it is a good morning whether I want it or not; or that you feel good this morning; or that it is a morning to be good on?”


Robert E. Howard – Conan: Hodina draka [GR]


Barbar Conan bol druhým experimentom, do ktorého som sa kvôli bakalárke pustila. Nikdy predtým som nič zo žánru Sword and sorcery nečítala a za iných okolností by som sa do toho asi ani nepúšťala. Preto ma prekvapilo, ako dobre sa to v skutočnosti čítalo. Myslela som, že doraziť to do konca mi bude trvať celú večnosť, ale keď som sa do toho raz pustilo, strany mi ubiehali raz dva. Dnes by sa to už možno dalo označiť za neoriginálne, ale keďže Conan bol knihou, ktorá založila tento žáner, o neoriginalite či klišé nemôže byť ani reč. V knihe sa vám dostane kopa akčných zápasov, politikárčenia, bitiek polonahých bojovníkov, pirátov, armád, putovania, mágie, je tam čarodejník túžiaci pod nadvláde a samozrejme jeden hrdinský barbar, ktorý všetkých porazí. Hups, spoiler.


George R.R. Martin – Hra o trůny [GR]


Game of Thrones by som práve experimentom nenazývala, pretože som to začala čítať bez akéhokoľvek vonkajšie nátlaku (ak nepočítam svoju spolužiačku… a prednášky na Festivale fantázie… a svoju túžbu pozrieť si seriál). Ale svojím spôsobom sem zapadá, pretože som nepredpokladala, že budem schopná prečítať takú bichľu. I keď… technicky som ju ani neprečítala, pretože prevažnú väčšinu som si vypočula ako audioknihu, čomu asi vo veľkej miere ďakujem za to, že som to predsa len dokončila. Game of Thrones sa k titulu „Fantasy kniha roka“ blíži asi najviac, ale stále mám dojem, že by to odo mňa bolo trochu pokrytecké a umelé, preto žiadna „Fantasy kniha roka“ na tomto zozname ani nebude. Nebudem to však rozmazávať: Bolo to epické čítanie, pobavilo ma to, naštvalo ma to, vraždila by som za smrť niektorých postáv a zavraždila by som autora za smrť niektorých postáv. Je to zrejme „must-read“ pre každého fantazáka.

“The man who passes the sentence should swing the sword. If you would take a man’s life, you owe it to him to look into his eyes and hear his final words. And if you cannot bear to do that, then perhaps the man does not deserve to die.”

 

Pokračovania sérii, ktoré… som proste prečítala

Originálna kategória, že? Ťažko sa mi ale odstupňovávajú alebo špecifikujú pokračovania mojich obľúbených sérií. Skôr či neskôr si ich prečítať musím a kým mi jedného dňa neprepne, budem ich milovať a hodnotiť vysoko až do ich úplného konca.


Patricia Briggs – Spálená mrazem [GR]; Nocí zlomená [GR]


Tento rok som prečítala dva diely zo série Mercy Thompsom (aj keď teraz by sa hádam mala volať Mercy Hauptman-Thompson, keď už tak, nie? Tento detail mi neustále vŕta hlavou… :D). Najprv som prečítala ôsmy diel, Nocí zlomená, pretože som naň bola zvedavá už od okamihu, kedy som si prečítala anotáciu. Preto som nebola schopná mu odolať mu, keď som si ho konečne kúpila. V konečnom dôsledku ma ale bavil o čosi viac ako predchádzajúci siedmy diel, Spálená mrazem, ktorý som prečítala o pár mesiacov neskôr. Obe si však zachovali svoj štandard. Mercy znovu ukázala, aká dokáže byť kick-ass, Adam ma definitívne presvedčil o tom, že je to najlepší knižný hrdina ever, objavili sa tam nové, zaujímavé monštrá i nové postavy, ktoré som sa naučila nenávidieť. Deviatka by mala vyjsť tento rok, ale keďže čakám na český preklad, asi sa do môjho zoznamu najbližšie dostane o také dva roky. Fňuk.

“He pulled off his finger and threw it at me.”


Laurell K. Hamilton – Obsidiánový motýl [GR]


Tretiu knihu v tejto kategórii som mala rozčítanú presne dva roky a osem mesiacov, ibaže väčšinu z nej som prečítala v minulom roku (cca 400 z cca 550 strán), čiže je to v pohode. Je ňou deviate pokračovanie série o Anite Blake. Prečítať ju mi síce trvalo sakra dlho, ale bolo to dobré čítanie. Fakt. A ak by aj nebolo, tak aj tak by bolo. Lebo prečo? Lebo Edward. Anita môže mať milencov na každý prst desať, ale Edward bude aj tak mojím číslom jedna – a to asi práve preto, lebo medzi tých 100 milencov nepatrí. Inak nemám nič špecifické, čo by som k tomu dodala. Bolo to správne anitovské, kopa monštier, kopa nechutných pohľadov na znetvorené telá, upírska politika, geniálne hlášky, sexistickí chlapi a baba, ktorá si s nimi vie poradiť bez toho, aby sa zapotila. Vzťah Anity a Edwarda sa tu však dostal do celkom nových rozmerov (stále mimoposteľových, našťastie) a ja som občas nevychádzala z údivu. Zbožňujem ho. Zbožňujem.

“The Greeks believed that once there were no male and female, that all souls were one. Then the souls were torn apart, male and female. The Greeks thought that when you found the other half of your soul, your soul mate, that it would be your perfect lover But I think if you find your other half, you would be too much alike to be lovers, but you would still be soul mates.”

 

Najlepší cliffhanger, tiež známy ako OH MY GOD!


Richelle Mead – The Immortal Crown [GR]


Prvý diel série Age of X som si hneď zamilovala a pri druhom sa na tom veľa nezmenilo. Richelle sa podarilo vytvoriť niečo celkom originálne, čo v kombinácii s jej jedinečným štýlom písania tvorí rozhodne nezabudnuteľný zážitok. Druhá kniha sa pohybovala okolo takého primeraného priemeru, kde som mala dojem, že to nebolo to najlepšie, ale bolo to fakt dobré (oveľa lepšie ako tretia časť Bloodlines série). Väčšina knihy sa odohráva v Arkádii, čo je susednou krajinou RUNA – zatiaľ čo novovzniknutý americký štát je obrazom dokonalej budúcnosti, Arkádia je nočnou morou. Pre ženy predovšetkým. Richelle zachytila nepríjemný obraz toho, ako dokáže fanatická viera ruinovať životy – ten obraz je o to horší, že sa v niektorých krajinách deje i teraz. Popri komplexnom budovaní svojej mytológie sa autorka rovnako intenzívne venuje aj vývoju postáv, vzťahov medzi nimi, rozbíja stereotypy, podľa ktorých sú hrdinky často len motiváciou či odmenou pre hrdinu, nevytvára drámu tam, kde by ste to očakávali, namiesto toho prichádza s šokujúcimi zvratmi. Koniec poslednej kapitoly ma prinútil prekvapene otvoriť ústa. Ale koniec epilógu ma prinútil pojašene kvičať. Nikdy, ale že NIKDY by mi na um nezišlo, že sa veci vyvinú smerom, ktorým sa vyvinuli. Bola som síce na cliffhanger pripravená, lebo o ňom písali všetci, ktorí to čítali, ale toto bolo nad… nad všetko. Richelle Mead je kráľovnou cliffhangerov – alebo aspoň jednu z kráľovien, o tom niet pochýb.

“But per what usually happens in catastrophic situations, people panic and open the door for the loudest voices to seize control. And once they get power in a world where everything’s been destabilized, they can then rebuild that world in their own image.”

New adultka, ktorá ma šokovala tým, že ma fakt bavila

Občas mám dojem, že knihy z žánru New adult nie sú práve literatúrou, ktorá by sa dala brať nejako smrteľne vážne. Asi to bude všetkým tým sexom a príbehom, ktorý sa kvôli všetkému tomu sexu často uteká skryť za najbližší roh, aby mu náhodou niekto neublížil. Z toho dôvodu mám na knihy z Contemporary romance (NA i YA, v podstate) iné meradlo ako na fantasy. Aby u mňa taká kniha prešla, musí mať aspoň štyri z týchto piatich faktorov: hlavnú hrdinku, ktorá má rozum; hlavného hrdinu, ktorý nie je majetníckym, žiarlivým, povýšeneckým tupcom; vzťah, ktorý má aspoň nejakú logiku; humor a emócie; a prídavnú hodnotu. To posledné je často to, čo chýba knihám, ktoré sa mi fakt páčia. Fakt akože na 4 hviezdičky.


Samantha Young – Before Jamaica Lane [GR] [Komentár na GR]


Po sklamaní, ktoré som pocítila pri prvej knihe, On Dublin Street, som neverila, že ma nejaká iná kniha od tejto autorky nadchne. Ale nadchla. Totálne ma na to nalákala anotácia a ja som rada, že mi neklamala. Dostala som šialene zábavný príbeh, v ktorom sa dostavili aj skutočné emócie. Hlavná hrdinka bola občas trochu spomalená, ale uveriteľná, sympatická a keď už prišlo do tuhého, nenechala si skákať po hlave. Hlavný hrdina sa spočiatku javil ako typický sukničkár, ale žiadne z vyššie spomínaných prídavných mien som mu priradiť nemusela, čo ma potešilo. Na rozdiel od iných, tento namiesto predvádzania maniackych žiarlivostných epizód robil všetko pre to, aby potešil svoju ženu a dokázal jej svoju lásku.

“How can such a coward teach someone to be brave?”


Kylie Scott – Play [GR]


Opäť sa jedná o pokračovanie série. Prvý diel, Lick, som prečítala krátko pred týmto a absolútne som mu neprišla na chuť. Do druhej časti som sa pustila preto, lebo som mala hlavného hrdinu rada už od tej hnusnej prvej časti. Ukázalo sa, že som spravila dobre. V tomto prípade som si opäť raz obľúbila obe hlavné postavy, pretože boli presne také, ako ich mám rada. Kniha mala emócie, ktoré nevznikali zo žiarlivosti, nebola plná drámy, ale čo je podstatnejšie, bola hrozne vtipná. Znovu sa zacitujem: „Kniha bola neskutočne vtipná a v toľkých rôznych smeroch – duchaplne vtipná, trápne vtipná, oplzlo vtipná a potom len čisto smiešna a zábavná.“ Nie je to dielo storočia, ale neľutujem, že som sa do toho pustila a dokonca plánujem čítať pokračovania.

Mal: High level of unhealthy codependency traits exhibited by both parties relationship possibly bordeing on toxic
Anne: WTF?
Mal: Did magazine quiz. We need help- Especially you
Anne:…
Mal: Booking us couples counseling. Tues 4:15 alright?

 

Kniha, pri ktorej som sa rehotala najviac v celom svojom živote


Rachel Van Dyken – The Bet [GR] [Komentár na GR]


Hoci Play bola ozaj zábavná kniha, v smiešnosti ju rozhodne prekonalo The Bet. Dejovo ma príliš nenadchla, pretože nemám rada príbehy, ktoré sa odohrávajú počas troch dní, kedy sa hrdinovia zamilujú a očividne spolu potom žijú šťastne až do smrti. Nemám dojem, že by tá kniha mala hlavu a pätu, bola to len zmes rôznych udalostí, ktoré ani nemajú žiadne poriadne vyvrcholenie. Ale bola to neskutočne smiešna kniha. Nie vtipná, že „ha-ha, to je dobré“, ale „oh môj bože, to je také trápne, že sa na tom nedá nesmiať“. Chýbala tomu duchaplnosť, no úprimne som sa na tom smiala ako ešte nikdy v živote na žiadnej knihe.

 

Kniha, ktorú by som zbožňovala, ak by som toľko neuvažovala


Sarah J. Maas – Throne of Glass [GR] [Komentár na GR]


Čoskoro sa prepracujem ku kategórii o knihách, ktoré majú iní radi, ale ja nie, no Throne of Glass som tam zámerne strčiť nechcela a tak som si preň vytvorila špeciálnu triedu. Mám rozčítaných mnoho fantasy sérii (hlavne YA, urbanky obvykle bez problémov čítam ďalej), ku ktorým sa nie som schopná alebo ochotná vrátiť. Už teraz však viem, že Throne of Glass určite nebude jednou z nich. Tú knihu by som vlastne asi fakt žrala, ak by som nebola taký detailista. Väčšinou svoju vlastnú kritiku beriem tak, ako to je – je to môj názor a stojím si za ním. Pri tomto sa občas cítim previnilo, že mi na tom niečo vadí. Je to očividne jedna z tých sérii, ktoré buď milujete alebo nenávidíte a ja som sa z nejakého dôvodu ocitla uprostred. Nie je to šťastné miesto a chcem z neho von. Snáď teda bude Celaena v ďalších dieloch viac kick-ass, snáď bude Dorian menší zamilovaný chmuľo a snáď tam bude ešte viac Chaola. To nie je veľa, tak by som to mohla dostať, že?

“Libraries were full of ideas–perhaps the most dangerous and powerful of all weapons.”

 

Writing sucks, story rocks


Suzanne Collins – Mockingjay [GR] [Komentár na GR]


Dobre, tak nie úplne „writing sucks“, ale neviem, ako povedať „spracovanie“ po anglicky tak, aby to znamenalo to, čo chcem povedať. A takto sa to pekne rýmuje. Mám však dojem, že prevažná väčšina z vás – ak ste Mockingjay čítali – viete, o čom hovorím. Collinsová to spracovala nudne, až príliš faktograficky, informácie o postupe deja sa nám dostávali cez krátke strohé správy, skoro ako keby ste sa dívali na Televízne noviny. Katniss bola večne mimo – čo sa jej nedá vyčítať, keďže si toho v Aréne prežila viac než dosť, ale to sa proste nerobí. Nemôžete hlavnú hrdinku dokaličiť skôr, ako sa príbeh skončí. Sila myšlienky tejto knihy (a vlastne celej série) je ale ohromná. Ešte raz sa zacitujem (lebo som lenivá vymýšľať nové komentáre): „Panem síce dostal svoj šťastný koniec, ale jeho obyvatelia nie. Tie posledné strany ukázali Katniss ako konečne slobodného človeka, ale zároveň ukázali presný opak. Nikdy sa z toho nespamätala a to je tak nejako deprimujúce. Až bolestivo reálne a deprimujúce.“ Collinsová proste šliapla vedľa, ale aspoň neskĺzla na dno. Jej myšlienka ju zachránila.

“What I need is the dandelion in the spring. The bright yellow that means rebirth instead of destruction. The promise that life can go on, no matter how bad our losses. That it can be good again.”

 

Obľúbené knihy, ktoré som si neobľúbila

Táto kategória je zložitá. Nejde ani tak o knihy, ktoré by som hodnotila ako úplne zlé, skôr sa ma len nedotkli tak, ako sa dotkli iných. A ich špeciálnosť spočíva hlavne v tom, že som od nich čakala veľa. Čo je asi moja chyba. Už som dosť stará na to, aby som si pamätala, že nemám čakať veľa…


Veronica Roth – Divergent [GR] [recenzia]


Najväčším sklamaním pre mňa bola zrejme Divergencia. Všetci sa pri prvej knihe tvárili, ako keby šlo o dokonalé čítanie, ďalšie Hunger Games, čiže ďalší-ďalší Twilight a ďalší-ďalší-ďalší Harry Potter. No, možno v tom Twilighte sa trafili. Hlavná hrdinka nebola taká kick-ass, ako som všade čítala, hlavný hrdina ma nechával chladnou, ich vzťah bol nudný a nevýrazný, mytológia ma nepresvedčila, pretože mala až priveľa nezrovnalostí, a celou cestou k cieľu som iba vypichovala veci, ktoré nedávali zmysel. Bolo tam zopár svetlých okamihov, ale tých tmavých bolo podstatne viac.

“Becoming fearless isn’t the point. That’s impossible. It’s learning how to control your fear, and how to be free from it.”


Rainbow Rowell – Fangirl [GR] [Komentár na GR]


Číslom dva je Fangirl. Z ničoho nič sa tu objavila kniha, v ktorej sa každá druhá bloggerka videla a ktorá mala byť čosi ako bibliou pre každú fangirl – to som si proste musela prečítať! Rýchlo som sa však pri čítaní začala nudiť a potom ma hlavná hrdinka začala hrozne iritovať. Moje dojmy ohľadom tejto knihy sú ale hrozne rozpoltené. Na jednej strane je Cath skutočne ľahko stotožniteľná, pretože je „socially awkward“ a kto z nás, geekov, nie je, že? Potom je tu Levi, skutočný chalan zo skutočného sveta, žiadny protivný mačo. No a napokon je tu zachytený svet nás, fangirls. Čo krajšie by mohlo byť, že? Lenže v knihe bolo množstvo vecí, ktoré ma vytáčali, ako napríklad Cathina predstava, že jej fanfiction je lepšia ako príbeh, na ktorý ju tvorí; alebo všetky tie scény z fiktívneho, svetovo najpopulárnejšieho, príbehu o Simonovi Snowovi (čo bol totálne Harry Potter, ale aj tak tam boli narážky na Harryho Pottera – wtf? Ako môže existovať svet, v ktorom existuje HP, ale zároveň nie je najpopulárnejším príbehom?), ktoré nemali pre dej žiadny význam; scény s matkou, ktorá ju a jej sestru opustila, ale v ktorých sa ich vzťah nezhoršil, ani nenapravil… Je to priemerne dobrý príbeh, ktorý ma skrátka za srdce nechytil a mrzí ma to.

“In new situations, all the trickiest rules are the ones nobody bothers to explain to you. (And the ones you can’t Google.)”


Katja Millay – The Sea of Tranquility [GR]


Tretia kniha, ktorá stojí za zmienku, je The Sea of Tranquility. Kníh ako táto bolo v poslednej dobe napísaná celá kopa, ale ja som vďaka hodnoteniam verila, že je lepšia ako tie ostatné. Hm, nebola. Príbeh hlavnej hrdinky, ktorý sa prevažnú časť knihy niesol v duchu tajomstva, zatienil príbeh hlavného hrdinu, ktorý sme dostali priamo, bez okľúk. Dokázala som si k nemu vybudovať vzťah, záležalo mi na jeho osude a keď prišlo to veľké odhalenie o nej, nezaujímalo ma to. Vnímala som to totiž len ako ten obrovský kýbeľ s emóciami, ktoré sa na čitateľa snažia hodiť v tomto bode knihy všetky autorky. Celý čas to príjemne pobolieva a potom bum, emócie priamo do ksichtu. Mňa to však obišlo. Síce som s ňou súcitila, ale na Joshovi mi i tak záležalo viac. Navyše bolo v knihe zopár hlúpych nedostatkov, ktoré vznikli v dôsledku toho, že autorka potrebovala efektívny dôvod, prečo by mohli hlavné postavy spolu tráviť veľa času. Ako napríklad správanie sa jej rodičov, ktorí ju nechali po tej obrovskej tragédii ísť žiť k jej tete. Prečo? Aby mohla byť s ním a nikomu to nevadilo. Jej neústupné mlčanie sa tiež mohlo zdať z istého uhla zmysluplné, ale v konečnom dôsledku to bolo len detinsky tvrdohlavé. Nemám jednoducho rada knihy, v ktorých sa logika dala na útek. Plus, kniha rozhodne získava cenu za najstupídnejší rozchod.

“Congratulations, then. You wanted to be ruined? Well, you did yourself one better because you wrecked me, too, Sunshine. Now we’re both worth shit.”

 

Kniha, ktorá tento rok najviac sklamala moje očakávania


Richelle Mead – The Indigo Spell [GR] [recenzia]


Bolí ma priznávať to, ale Bloodlines ani zďaleka nie je ďalšou Vampire Academy. No zatiaľ čo pri prvých dvoch častiach som nad tým ešte dokázala žmúriť oči, pretože to bolo ako-tak zaujímavé, tretia časť ma vôbec nebavila. Adrian už dávno nie je tým vzdychania hodným zlým chlapcom, ktorého sme stretli vo Frostbite – teraz je z neho otravné zamilované šteniatko. Chýbali mi tam obľúbené vedľajšie postavy, liezlo mi na nervy to množstvo nudnej Terwilligerovej a príbeh sa až príliš držal akejsi šablóny, kde sa podobné scény opakovali v pravidelných kruhoch. Štvorka by mala byť lepšia, inak tú sériu ani o niekoľko rokov nedočítam.

“I certainly hadn’t expected to walk away from today’s trip with joint custody of a miniature dragon.”

Kniha, v ktorej som našla idiota roka

Táto kategória je špeciálna tým, že sa ako jediná týka postavy. Rada by som síce priradila tituly aj najlepším hrdinom, hrdinkám či párom, ale pravdupovediac, je pre mňa ťažké vybrať si do týchto kategórii jednu postavu. Navyše, ťažko môžem porovnávať Adama či Mercy alebo Edwarda a Anitu, s ktorými žijem ako čitateľ už celé roky, s postavami, ktoré len prišli a už sa viac nevrátia (aj keď som si ich obľúbila). Avšak, idiota roka som predsa len našla.


Penelope Douglas – Bully [GR]


Prečítate si anotáciu a hneď viete, o čom to bude. On ju týra, ona ho ľúbi, on sa spamätá, ľúbia sa spolu. Je to príbeh, ktorý hovorí o ťažkej téme šikanovania, ale i domáceho násilia. Ale nad tým všetkým sa vyvyšuje romantika. Čudná kombinácia. Otvorene musím povedať, že to bolo dobré čítanie, čo sa autorkinho štýlu týka, taktiež hlavná hrdinka je skutočne číslo (hoci nemám presne odpoveď na otázku prečo, to už som si otestovala) a je to ako humorné, tak aj emocionálne. Ale hlavný hrdina je idiot.

Jedného dňa možno napíšem celú analýzu o tom, prečo je Jared Trent z Bully idiot, ale teraz skrátene: V knihe Drink, Slay, Love od Sarah Beth Durst bola veta, ktorú som si ľahko zapamätala: „I don’t like bullies, no matter how rotten their childhood“. Tá veta perfektne zhŕňa moje dojmy z Jareda. Áno, čo sa mu stalo bolo na prd, ale ospravedlňovať na základe toho jeho správanie k Tate nie je správne. Celé roky ju psychicky šikanoval kvôli niečomu, za čo nemohla. Zmaril jej „milostný“ život, pretože nechcel, aby bola s niekým iným, ale odmietal byť s ňou. Tým pádom jej nikdy nedal šancu preniesť sa cez neho, takže zatiaľ čo on ju týral, ona ho milovala, a keď s tým prestal, nuž… milovala ho, tak načo to riešiť, že? Ale nemôžem otvorene prehlásiť, že je hlúpa, pretože to nebola jej chyba. Dá sa povedať, že do vzťahu s ním bola vmanipulovaná, nemala žiadnu inú šancu a on to zneužil. To je ten najhorší typ priateľa, aký existuje – v knihách i v realite. Jared Trent je idiot. A čo ma naštvalo najviac, bola absencia dohry tejto scény:

“Tatum?” His voice sounded soft and gentle, and I instantly felt warm all over. But then he spoke again. “I wouldn’t care if you were alive or dead.”

To bol ten okamih, kedy som ho začala naozaj nenávidieť.

 

Kniha, ktorú som musela odložiť, pretože hrozilo, že budem grckať


Ágota Kristóf – Veľký zošit [GR]


No a na záver ako bonus tu mám jeden úlet – spomienku na povinné čítanie. Kniha Veľký zošit hovorí o udalostiach II. svetovej vojny a živote dvoch chlapcov, ktorí boli nútení ukryť sa u starej, špinavej ježibaby, ktorá si hovorí ich stará mama, na dedine. Je to veľmi krutý príbeh s tvrdým vyjadrovaním, v ktorom sa deje úplne všetko: od zabíjanie zvierat, cez zoofíliu, pedofíliu, nekrofíliu, hranie sa s matkinými roztrhanými časťami tela, až po otcovraždu. Som zvyknutá na krv, časti tela, vnútornosti i vybuchovanie hláv, ale keď je to bližšie k realite, je to omnoho hnusnejšie. Skutočne nastal okamih, kedy som musela tú knihu zatvoriť a odložiť na neskôr, s očami vypľaštenými ako lemur. A teraz, koľkí z vás sa pýtajú, ako môže byť toto súčasťou povinného čítania? :D

 

Zvyšok v kocke

Nebudem však diskriminovať a spomeniem aj ostatné knihy, ktoré sa nevošli do kategórií:

Kylie Scott – Lick [GR] [Komentár na GR]

Nikdy viac. Palec dole.

Sarah Beth Durst – Drink, Slay, Love [GR]

Viete, že to tak bude, ale keď sa to stane, neveríte tomu. Palec hore.

William Goldman – The Princess Bride [GR] [Komentár na GR]

Také kultové, že to všetky urbanky citujú. Palce je nerozhodný.

Jamie McGuire – Beautiful Oblivion [GR] [recenzia]

Autorka skopírovala sama seba. Palec dole.

Catherine Bybee – Wife by Wednesday [GR] [Komentár na GR]

Témou je záhada deravého kondómu – to si budem navždy pamätať. Palec hore.

Kelly Oram – A is for Abstinence [GR] [Komentár na GR]

Bez myšlienky, ale koho to trápi, keď je Kyle také zlatíčko? Ehm. Palec je nerozhodný.

Andrew Gordon – Curran POV Collection [GR]

Ani som netušila, že je Curran taký vtipný. #SassyCurran. Palce hore.

Samantha Young – Down London Road [GR] [Komentár na GR]

Prišiel sex a moje mozgové bunky šli na dovolenku. Palec dolu.

Eoin Colfer – Artemis Fowl [GR]

Príjemné čítanie pre malé i veľké deti. Palec hore.

Neal Gaiman – Mezisvět [GR]

Správne komplikovaná fantasy o skutočných detských hrdinoch. #TrueYoungAdultFantasy. Palec hore.

Katie McGarry – Pushing the Limits [GR]

Asi to bolo dobré, keď som tomu dala 4 hviezdičky, ale v skutočnosti si to nepamätám. Palec je zmätený.

Nyrae Dawn & Jolene Perry – Dizzy [GR]

Mala to byť zábava, ale veľmi nebola. Palec si vzal voľno.

 

V skutočnom závere vám už len poprajem všetko dobré do nového roka a dúfam, že sem budete aj naďalej chodievať. Chcela by som si dať ako predsavzatie, že budem písať viac recenzií či článkov, ale to spraviť nemôžem, pretože už teraz viem, že by som to nesplnila. V každom prípade si skutočne dávam za predsavzatie to, že sa pokúsim byť pri hodnotení kníh optimistickejšia. Viem, že som niekedy zbytočne kritická a potom je môj zážitok s čítania menší, ale pokúsim sa nebyť odteraz taká tvrdá. Život je príliš krátky, tak prečo ho ešte viac skracovať negatívnym myslením?