Richelle Mead – The Golden Lily

Richelle Mead – The Golden Lily

  • Autor: Richelle Mead
  • Český názov: Zlatá lilie
  • Séria:Bloodlines, druhý diel
  • Jazyk: eng, cze
Alchymistka Sydney Sageová slouží jako jakýsi most mezi světem vampýrů a lidí: chrání tajemství prvních a životy druhých. Moc ráda by studovala univerzitu, ale místo toho byla vyslána na snobskou střední školu v Palm Springs. Má tam za úkol střežit morojskou princeznu Jill Dragomirovou před zabijáky, kteří chtějí ve světě Morojů rozpoutat válku.

Všichni ji považují za skvělou alchymistku, dokonce i ti, kteří o ní dříve pochybovali. Nyní však začíná pochybovat ona sama: opravdu jsou všichni vampýři zvrácené stvůry, anebo je to všechno jinak?

Všechno se ještě víc zkomplikuje, když bývalí Strigojové Soňa a Dimitrij zjistí, že právě Sydney by mohla být klíčem k objevení zázračného léku k proměně na Strigoje. A pak Sydney naváže milostný vztah s Braydenem… Má s ním mnoho společného, ale přesto jako by ji stále silněji přitahoval někdo jiný, na koho by kvůli jeho původu neměla ani pomyslet! Co teď? Má se řídit zákony alchymistů, anebo naslouchat hlasu vlastního srdce? (Česká anotácia)


Druhé pokračovanie Bloodlines série, The Golden Lily, ďalej rozvíja príbeh alchymistky Sydney Sage, ktorá dostala za úlohu udržať v bezpečí morojskú princeznú Jill. Spoločnosť jej pritom robia dhampír Eddie a Moroj Adrian, pričom ich banda sa v druhom diely rozrastie o presláveného dhampíra Dimitriho, dhampírku z klanu Udržiavateľov Angeline a Morojku Sonyu. Všetci spoločne sa snažia pátrať po spôsobe, akým by dokázali zabrániť zrodu Strigojov, a zároveň musia čeliť útokom neznámej skupiny lovcov, o ktorých vraj alchymisti nemajú záznamy. Avšak to, že oficiálne neexistujú, ešte neznamená, že nepredstavujú pre upírov a ich spoločníkov v Palm Springs žiadnu hrozbu. Práve naopak…

„Too bad you got so bogged down in books. You’ve got the spirit of a warrior.“

Nikomu, kto má prečítaný prvý diel série (ak už predtým nečítal Vampire Academy), netreba Sydney Sage predstavovať. Mladá alchymistka je známa svojou inteligenciou a bystrosťou, zodpovednosťou, racionálnosťou a neochvejnou lojálnosťou voči svojim ľuďom. Vlastne, to posledné už tak celkom neplatí. Zatiaľ čo v prvej časti sa nútila k tomu, aby dokázala v spoločnosti Morojov a dhampírov vydržať, v druhej o nich hovorí ako o svojej „partii“ – považuje ich za priateľov a ako to na konci dokázala, pre ich bezpečie by toho bola ochotná podstúpiť viac, než by si kedy bola myslela. To ju často núti spochybňovať svoju oddanosť alchymistom a obáva sa, čo sa s ňou stane, ak jej náklonnosť voči „nepriateľom“ odhalia. Jediné, čo sa zatiaľ nezmenilo, je jej odpor voči akejkoľvek mágii. Nielen morojskej, ale aj tej, ktorú podľa profesorky Terwilligerovej ovláda ona sama. Sydney z toho nie je nadšená, čo nám dokazuje zakaždým, keď je nútená nejaké kúzlo preložiť alebo vykonať.

Na pohľad to vyzerá tak, že Richelle sa rozhodla v The Golden Lily sústrediť predovšetkým na vzťahy a interakciu medzi jednotlivými postavami. Sydney nám poskytuje bližší pohľad na vzťah Jill, Eddieho a Angeline, ktorý sa v priebehu knihy formuje do podoby akéhosi milostného trojuholníka s veľmi neistým priebehom. Z prvého dielu je nám známe, že Eddie má záujem o Jill, no nepripadá si pre ňu dostatočne dobrý – tá navyše chodí s Mikom, aj keď jej vzťah s človekom Sydney nie je vôbec po vôli. Potom je tu Angeline, impulzívna a svojská, ktorá si neuvedomuje, koľko zodpovednosti si strážcovstvo vyžaduje. Ich vzťahy sa a postoje jedného k druhému sa za tých 400 strán otočia aj o sto osemdesiat stupňov. Sledovať, ako sa toto celé vyvinie, bude určite zaujímavé.

„How is Angeline?“ asked Dimitri. „Is she improving?“
Eddie and I exchanged glances. So much for avoiding her indiscretions. „Improving how exactly?“ I asked. „In combat, in following the dress code, or in keeping her hands to herself?“
„Or in turning off caps lock?“ added Eddie.
„You noticed that too?“ I asked.
„Hard not to,“ he said.

Pokiaľ ešte ide o Jill a Angeline, objavuje sa tu tiež niekoľko prvkov, s ktorými sa môže čitateľ ťažko vyrovnávať. Na jednej strane je tu Angelinina prílišná podoba s Rose, pričom vďaka tomu pôsobí skôr ako jej lacná kópia – niekto, kto povie, čo si myslí, koná, ako uzná za vhodné a má problém rešpektovať autority. To všetko sme tu už ale mali a ja osobne to vidieť znovu nepotrebujem. Jill zas na druhej strane môže udivovať svojou hlúposťou. V jednej chvíli sa zdá byť rozumná, akoby konečne začínala chápať, že to všetko sa okolo nej deje iba preto, aby ju udržali nažive… A potom urobí nejakú nezodpovednú somarinu, nad ktorou môžete len krútiť očami. Na jednej strane áno, správa sa ako iné teenagerky, chce si užívať a zabávať sa, ale na strane druhej by si možno mala začať svoj život viac vážiť, keď už oňho raz prišla.

Potom tu máme Sonyu a Dimitriho. Ich úlohou v meste je študovať, čo bráni bývalým Strigojom, aby boli znovu premenení (a občas trochu zdramatizovať situáciu). Z nášho pohľadu v priebehu knihy na nič neprídu, s výnimkou pochybností o krvi, ktorá koluje Sydney v žilách. Túto podivnosť sme si my, čitatelia, mali možnosť všimnúť už na konci prvého dielu. Avšak Sydney zo seba odmieta robiť pokusného králika, čo jej hádam ani nemôžeme vyčítať, a tak sa výskum neposúva ďalej. Na druhej strane je zaujímavé sledovať Adrianove reakcie na Dimitriho prítomnosť. A Dimitriho prítomnosť zas určite priaznivo pôsobí na jeho fanúšikov (hlavne fanúšičky, teda). Osobne sa priznávam, že už len spomenutie jeho mena mi vyčarovalo úsmev na tvári a vylepšovalo to môj dojem z príbehu.

I’d mentioned this odd wardrobe choice to Adrian a couple of weeks ago:
„Isn’t Dimitri hot?“
Adrian’s response hadn’t been entirely unexpected:
„Well, yeah, according to most women, at least.“

No a napokon tu máme všetkými milovaného… Braydena?

„I don’t care if he’s not the emotional type or the complimentary type or what. No one can look at you in this dress, in all that fire and gold, and start talking about anachronisms. If I were him, I would have said, ‚You are the most beautiful creature I have ever seen walking this earth‘.“

Anotácia druhej časti nám sľubovala prítomnosť akejsi spriaznenej duše pre Sydney. A Braydon tak naozaj pôsobí. Zdá sa byť rovnako inteligentný, praktický a rozumný ako ona, ale zároveň je pre ňu zrkadlom toho, čo na nej ľudia v jej okolí možno neznášajú. Sama netuším, aký mala jeho prítomnosť význam – ak pominieme fakt, že bol zdrojom skvelých hlášok pre Adriana. Navyše, ich filozofické a inteligenčné rozhovory (už tak dosť pomalý) dej knihy ešte väčšmi spomaľovali.

„Really, Sage? A date?“
I sighed. „Yes, Adrian. A date.“
„A real date. Not, like, doing homework together,“ he added.

A nesmieme opomenúť už naozaj všetkými milovaného Moroja – stále rovnako uštipačný a opitý Adrian nás zahŕňa vtipnými narážkami, komentármi a poznámkami, ktoré len tak neunavia. Ani neviem posúdiť, či je zábavnejší v triezvom stave alebo v stave opitosti. V porovnaní s Bloodlines značne ubral na patetickosti a sebaľútosti, skutočne to vyzerá, že sa cez Rose preniesol, aj keď Dimitriho spoločnosť mu jeho zabúdanie chvíľami sťažuje. Nedá sa povedať, že by šlo o starého dobrého Adriana, ktorého sme spoznali vo VA – je to akási kombinácia toho starého s niečím novým, čo v ňom vyvolala Sydney. Žeby to bola odvaha? Hrdinstvo?

„I tried to be a better person for her– but it was to impress her, to get her to want me. But when I’m around you, I want to be better because… well, because it feels right. Because I want to.“

Vzťah Sydney a Adriana sa postupne rozvíja počas celej knihy. Sydney o ňom možno stále nesníva, ani o ňom romanticky neuvažuje, pretože jej to nedovolí jej „viera“. No aj napriek akýmsi vnútorným pochybnostiam si jeho prítomnosť užíva, možno sa z nej podvedome dokonca aj teší. Skôr ako romantické city si ale voči nemu buduje porozumenie. A to bez ohľadu na to, že tí dvaja už nemôžu byť odlišnejší. A hlavne nikdy nezabudnú jeden druhému pripomenúť, že stoja za viac, než si to oni sami o sebe myslia. Z môjho súčasného pohľadu majú nádej stať sa na konci série rovnako epickou dvojicou, akou sú Rose a Dimitri.

V knihe sa rozvíjajú dve línie – tá, ktorá robí z tejto časti samotnú jednotku, a tá, ktorá bude dávať komplexný význam, až keď dočítame posledný diel série. Aktuálny dej druhej knihy sa rozvíja pozvoľna, podobne ako tomu bolo pri prvej časti. Autorka nám priebežne podhadzuje malé náznaky, ako sa to celé vyhrotí, a môže sa stať, že vnímavejší čitatelia nebudú v závere veľmi prekvapení. Nedočkáme sa príliš veľkého napätia – to sa dostaví až na konci, kedy už možno niekomu z partie pôjde aj o život a vy to budete hádam rovnako ako ja čítať jedným dychom. Richelle sa rozhodne nedá uprieť, že vie, ako zaujať vašu pozornosť – svoj príbeh rozvíja krásne a má tiež chytľavý štýl, ktorý vás núti čítať ďalej. No v knihe sú chvíle, kedy je to skôr na škodu. V prvej časti sa to dalo akceptovať, keďže šlo o úvodný diel – v druhej som toho očakávala viac, minimálne viac vo Frostbite-štýle. Z toho dôvodu u mňa hodnotenie klesá. A nezachránia to ani Adrianove duchaprítomné pripomienky a fakt, že im so Sydney hrozne fandím.

On my cheek, the lily reminded me who I was.

Čo si pre nás autorka prichystala ako podstatu celého príbehu, je zatiaľ otázne – pokúsi sa vyriešiť nadobro otázku likvidácie, respektíve oživenia, Strigojov? K tomu môže dôjsť, ale kým sa tak stane, určite sa ešte stretneme s drastickými názormi a aktivitami Bojovníkov svetla, a do hry nepochybne niekoľkokrát vstúpi i mágia, ktorú Sydney aj proti svojej vôli ovláda. Žeby bola Sydney kľúčom k vyriešeniu otázky záchrany Strigojov? Odpovede na tieto otázky nás čakajú v ďalších častiach, ktoré snáď prinesú aj viac akcie a napätia. (A Dimitriho. Vážne, tá štvrtá hviezdička je tam len kvôli nemu.)


star_up  star_up  star_up  star_up  star_down


 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *