• Autor: Kody Keplinger
• Originálny názov: The Duff: Designated Ugly Fat Friend
• Jazyk: eng

Kto to ešte nevie, tak The Duff je debutovým dielom americkej autorky Kody Keplinger, ktorá svoj príbeh vydala v skorých devätnástich rokoch. Jeden by povedal, že debutová kniha má vždy svoje muchy, ktoré autor v ďalších dielach už len vychytáva a snaží sa im vyhýbať. U Kody je to pravdepodobne iné, pretože – pokiaľ sú klebety pravdivé – kniha The Duff je doposiaľ považovaná za autorkin najlepší kus a to aj napriek tomu, že sa jej knihy na konte pekne hromadia. No ak majú jej ďalšie príbehy aspoň z polovice takú šťavu ako Duffy, nemyslím si, že sa je na čo sťažovať.

Hlavnou hrdinkou je sedemnásť ročná Bianca, ktorá žije len so svojím otcom, pretože jej matka sa rozhodla, že si potrebuje užívať svoju voľnosť. Na ľúbostnom fronte sa okolo nej už od štrnástich veľa nedeje – čo však zmení vychýrený sukničkár Wesley Rush. Bianca si s ním začne aj napriek tomu, že ju neprestajne označuje za Duff – ‚Designated Ugly Fat Friend‘, teda za tú škaredú kamarátku, s ktorou sa chalani bavia iba preto, aby si urobili očko u jej sexy priateliek. No zatiaľ čo by ste očakávali, že sa doňho veľmi rýchlo zamiluje a bude nad ním vzdychať, Bianca ho len využíva, aby sa zbavila myšlienok na nelichotivú realitu, ktorá ju obklopuje. Nič však nie je bez následkov a už vôbec nie nezáväzný sex. Môže sa totiž stať, že vám na tom druhom začne po čase záležať – čo je značný problém, ak je tým druhým niekto ako Wesley Rush.

What did one do after having a one-night stand (or, in my case, one-afternoon stand) with the school’s biggest man-whore?

The Duff je kniha presne o tom, čo môžete od dnešnej knihy pre dnešnú mládež očakávať – o medziľudských vzťahoch, o chalanoch, o sexe a o tom, ako niektoré slová dokážu zruinovať celý váš život. A to hlavne v prípade, že máte sedemnásť a celý váš život stojí predovšetkým na tom, čo si o vás kto myslí, kto o vás čo povedal a ako vám to vyšplechnú do tváre. Kody sa s tým všetkým dokázala vo svojej relatívne útlej knihe krásne popasovať a priniesla nám príbeh, ktorý možno na niekoho zapôsobí viac, na niekoho menej, ale určite sa o ňom nedá povedať, že nemá čo ponúknuť.

Niektorých ľudí môže odradiť jazyk knihy. Postavy si pravdaže nedávajú servítky pred ústa, ale to nerobia ani deti našej súčasnosti. A predstieraním, že to tak nie je (čo sa najčastejšie prejavuje štylizáciou ich reči do spisovného jazyka) len uberiete príbehu na reálnosti. Veľmi opakovaným motívom je v knihe sex, keďže ho hlavná hrdinka využíva ako nástroj na prekonávanie svojej vnútornej mizérie. Autorka však nezachádza do detailov, čiže nedôjde k ničomu, čo by mohlo mravnejších čitateľov poburovať. Nekladie však medze svojej fantázii a tak si to hlavné postavy neváhajú rozdať ani na biliardovom stole.

“You’re a disgusting, shallow, womanizing jackass, and I hope that soda stains your preppy little shirt.“ Just before I marched away, i looked over my shoulder and added, „And my name isn’t Duffy. it’s Bianca. We’ve been in the same homeroom since middle school, you selfabsorbed son of a bitch.”

Hlavná hrdinka neirituje čitateľa fňukaním nad svojím životom. Je vtipná, veci berie s nadhľadom a nebojí sa povedať vlastný názor. Aj napriek tomu, že žije v rozvrátenej rodine a musí sa zmieriť s tým, že jej matka dala prednosť vlastnému životu pred dcérou, čo jej otec nezvláda práve najlepšie, Bianca nám svoje trápenia nenastoľuje ako niečo, kvôli čomu by sme ju mali ľutovať, alebo čo by bolo iba plochým dôvodom k tomu, aby mohla nenávidieť celý svet. Nie, ona sa zo všetkých síl snaží udržať otca nad hladinou a uchovať si aspoň to málo, čo jej z rodiny zostalo. Wesley Rush zas patrí do kategórie „zlých chlapcov“, akých teraz vidíme na rohu každej knihy. No aj napriek tomu, že je známym lámačom dievčenských sŕdc, nie je to bezcharakterný ignorant. Všíma si Biancine trápenie a krôčik po krôčiku jej pomáha – hoci si to dlhý čas zrejme ani jeden z nich neuvedomuje.

Príbehy o tom, ako sa zo zlého chlapca stane krotké šteňa, ktorý sa navyše zamiluje do dievčaťa, ktoré by si obvykle v škole všimol iba málokto, sú v súčasnej dobe už obohranou platňou. Kody nám však svojím sviežim, mladým štýlom, otvorenosťou, charaktermi, ktoré vás buď rozosmejú alebo s nimi vo všetkom súhlasíte, hrdinkou, ktorá nepotrebuje, aby jej niekto stlal pod nohy červený koberec a jej spriaznenou dušou, ktorá ju berie takú, aká je, podala klišé námet v originálnom balení. A to najmä z dôvodu, že sa nezastavila iba pri kŕmení nás romantickými, dramatickými či srdcervúcimi scénami, ale vsunula do svojich stránok aj vlastné posolstvo, ktoré som prijala a vzala si ho k srdcu. Práve tie sú hlavným dôvodom, prečo odo mňa kniha dostala päť hviezdičiek.

I shook my head. „Don’t bother making excuses,“ I said. „Don’t waste your time because, the fact is, I am the Duff. But so is everyone else in the world. We’re all fucking Duffs.“
„I’m not the Duff,“ Wesley said confidently.
„That’s because you don’t have friends.“
„Oh. Right.“