• Autor: Samantha Young
• Český/slovenský názov: Dublin Street
• Séria: On Dublin Street, prvý diel
• Jazyk: eng, cze, sk

Kniha On Dublin Street rozhodne nie je prvým dielom autorky Samanthy Young – v každom prípade ide o jej prvý román určený dospelým. Aké sú moje dojmy? S touto knihou mám problém. Tým problémom je, že netuším, aký vo mne zanechala dojem. Je tu množstvo pre a proti a množstvo ľudových „WTF“, ktoré ma nenechajú na pokoji. Myšlienky mi lietajú hore-dole a ja neviem ako začať. Tak si to prejdeme postupne:

Jocelyn Butlerová to vo svojom živote nemala ľahké, jej minulosť ju dohnala k tomu, že sa do seba uzatvorila a žila v akejsi bubline, do ktorej nikto neprenikal. Až kým sa nepresťahovala na Dublínsku ulicu v škótskom Edinburgu, kde stretla jeho. Po chvíľach intenzívneho odolávania Joss pristúpi na Bradenovú ponuku a stanú sa z nich „priatelia s výhodami“. Otázkou zostáva, ako dlho to Joss vydrží, kým ju jej vlastné tajomstvá neprinútia stiahnuť sa späť a to aj za cenu, že bude musieť utiecť od tých, ktorých sa postupom času naučila milovať?

Opis knihy znie fajn. Ponúka sa vám romantika, (sex), otázky priateľstva, otázky lásky, možný psychologický rozbor rozporuplnej duše hlavnej hrdinky, ktorá v mladom veku musela čeliť obrovskej životnej tragédii. Namiesto toho dostanete veľkú dávku romantiky, hoci v tomto prípade to vyzeralo predovšetkým na ten sex, skuvíňanie hlavnej hrdinky, s ktorou iba miestami sympatizujete a hlavného hrdinu, ktorý mi pripomínal toho-ktorého-odmietam-menovať, no ak to musí byť, tak Christiana-päťdesiat-odtieňov-zmagoreného-Greya. Ale v konečnom dôsledku tá kniha nebola až taká zlá.

Začneme tým rozporuplným. Joss. Typ postavy, ktorú neviem, či neznášam, alebo som s ňou dokázala uzavrieť prímerie. Spočiatku som s ňou sympatizovala a verila, že si budeme rozumieť. No ako strany postupovali, prestávala som si byť istá, či sme na rovnakej vlne – pravdaže, technicky nie som schopná posúdiť (našťastie), ako by sa človek v jej situácii mal správať, respektíve čo by mohol cítiť, avšak boli tam okamihy, kedy som jej to neverila. Zároveň ma trochu iritovali jej prehnané reakcie na každú Bradenovú aktivitu, či sa na ňu pozrel, pohol sa, dotkol sa jej, prehovoril k nej, okamžite z toho bola extrémne vzrušená, čo časom začalo byť smiešne. Najviac som sa hádam bavila počas rozhovorov s jej terapeutkou – pripadalo mi to ako príjemný nový spôsob, akým nás hlavná hrdinka zoznamuje so svojimi myšlienkovými pochodmi bez toho, aby sme museli načúvať jej dlhým monotónnym monológom.

Rozporuplný bod číslo dva: Braden. Autorka ho predstavila ako žiadaného, veľmi obletovaného, neodolateľného, sexy chlapa, ktorý je bohatý, no verný každej, s ktorou chodí, kým jej otvorene nepovie, že ho zaujala iná. Hmm, to by ešte hádam šlo. Tak ako aj u Joss, aj uňho sa postupom času našli momenty, kedy by som ho najradšej roztrhala a potom zas také, kde sa správal dospelo a uvedomene. Ibaže okamihy, kedy na Joss žiarlil, ale absolútne nechápal, keď ona žiarlila naňho, lebo je zrejmé, že on by ju nikdy nepodviedol, zatiaľ čo ona by sa mohla kedykoľvek pustiť s kýmkoľvek – tie ma zožierali najviac. Tomu hovorím dôvera. Braden bol pre ňu dobrý vtedy, keď sa snažila vyrovnávať s minulosťou, vďaka nemu sa konečne menila k lepšiemu. Ale len čo to bolo iba o nich dvoch, správali sa ako pomätení. Nie, on sa správal pomätene. Žiarlivo, nedôverčivo, agresívne, hlúpo, panovačne, majetnícky…

Pozitívom knihy bolo, že sa čítala jednoducho. Nenachádzajú sa v nej chvíle, kedy by som si povedala – áno, teraz to už odložím, lebo sa tam nič nedeje. A práve to je môj problém. Bola som schopná On Dublin street zhltnúť ako jahodu, hoci ma postavy vytáčali, asi prvýkrát ma iritovalo aj oplzlé vyjadrovanie sa hlavného hrdinu (aj keď som v knihách videla horšie) a tiež musím povedať, že ebooková verzia má slabú korektúru, nachádza sa v nej kopa preklepov a opakujúcich sa slov, plus autorka často využíva rovnaké frázy, čo by som možno považovala za normálne u niekoho, kto napísal jednu dve knihy, ale nie u kohosi takto vypísaného.

Vzhľadom k tomu, že ide predovšetkým o romantickú literatúru, možno sa nedá autorke vyčítať, že nevyužila vo väčšej miere psychologický potenciál svojho nápadu. Možno by som knihu hodnotila vyššie, možno by som z nej mala lepší pocit, ale takto je to len jedna z ďalších romantík na vzdychanie. To mi je málo. Hlavne u non-fantasy. V úzadí zostávali aj ďalšie – podľa mňa vcelku dôležité – postavy, ktoré možno aj zaujali, ale neprejavil sa u nich žiadny vývin, posun vpred.

On Dublin street zrejme patrí k tým typom kníh, ktoré si buď užijete, ak sa nebudete zaoberať ich morálnym hľadiskom, zasmejete sa na (občas aj) hlúpych vtipoch a knihu si vo všeobecnosti užijete. Na druhej strane, ak si uvedomíte nedostatky v Jossinej minulosti, na ktorej je založený celý dej, a ktorá miestami pôsobila príliš násilne, len aby si toho hrdinka čo najviac vytrpela; nedostatky v Bradonovom charaktere (ktoré sú možno predovšetkým mojím subjektívnym hodnotením, pretože začínam byť po Fifty Shades of Grey alergická na panovačných a majetníckych cvokov); nedostatky v texte ako takom… Mám ešte pokračovať ďalej?

Plus, akoby nestačilo, že sa ten príbeh odohráva v Škótsku, ešte aj hlavná hrdinka má priezvisko Butler. Nečudo, že som počas celého čítania nedokázala z hlavy vyhnať Gerarda Butlera… :)

Skôr by som to ohodnotila na 2 a pol hviezdičky, ale nebudeme to hrotiť. Je to taký slabší priemer.