• Autor: Ally Condie
• Český/slovenský názov: Dokonalý pár
• Séria: Matched, prvý diel
• Jazyk: eng, cze, sk

Kniha Matched je prvým dielom dystopickej série od spisovateľky Ally Condie. V mojom prípade šlo o v poradí druhú knihu z tohto žánru (čo sa YA týka) a mimoriadne ma na ňu navnadili rozličné recenzie, ku ktorým som sa na rôznych blogoch dostala. Dokonca tak veľmi, že som si ju kúpila hneď, ako to bolo možné. A potom som ju čítala celých osem mesiacov.

Príbeh sedemnásťročnej Cassie Reyes sa odohráva v dokonalej spoločnosti, kde je všetko neustále kontrolované a presne naplánované. Človek nemusí rozhodovať o ničom, pretože všetky voľby zaňho spravia iní – čo bude jesť, kedy bude jesť, kde bude pracovať, s kým strávi zvyšok svojho života i kedy presne umrie. Kniha sa začína banketom, na ktorom má byť Cassii pridelený jej životný partner. Je očividné, že ju tento moment znervózňuje, no keď na malej obrazovke uvidí tvár svojho najlepšieho kamaráta Xandra, vie, že to bola správna voľba. Cassia by nemohla byť spokojnejšia – pokiaľ by sa ale na jej obrazovke neukázala tiež úplne iná tvár, než tá Xandrova. Je jej povedané, že šlo iba o chybu v systéme, no ona to nedokáže vypustiť z hlavy. Vzápätí začne nie len spochybňovať dokonalosť svojej spoločnosti, no zároveň si nie je istá už ani tým, majiteľ ktorej tváre je jej ideálnym partnerom – Xander alebo Ky?

V prvom rade musím povedať, že táto kniha vo mne vyvolala nesmierne rozporuplné pocity. Na jednej strane oceňujem svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Autorka ho opísala podľa môjho názoru celkom reálne, dokonca natoľko reálne, že na mňa pôsobil hrôzostrašne. Ako človek, ktorý miluje svoju slobodu a neznáša, keď mu niekto hovorí, čo má robiť, pre mňa predstava takéhoto sveta znamená nočnú moru – o to väčšiu z dôvodu, že nie je až také nepravdepodobné, že by naša spoločnosť mohla k takémuto systému smerovať. Upokojuje ma hádam len fakt, že mňa to už zrejme nezasiahne. Ale aj tak je to strašná predstava. Dá sa teda povedať, že toto som autorke uverila. S čím som mala problém, bol zvyšok knihy.

Na moje pomery to bolo nudné čítanie. Cassia ako hlavná hrdinka ma síce neiritovala a ani vo mne nevzbudzovala svojimi činmi a myšlienkami zlosť či akékoľvek iné negatívne pocity. No zároveň príliš nezaujala. Cassia mi pripadala pokorná, nevinná, nekonfliktná, tá ktorá proste drží hubu a krok. To je síce niečo, s čím som sa v literatúre ja osobne hádam ešte nestretla – bez toho, aby bola hrdinka zároveň aj totálne neohrabaná, neschopná a hlúpa – a veľmi to na tejto knihe oceňujem. Avšak s jej postavou som sa nedokázala zžiť a jej nečinnosť ma jednoducho nudila. Svoju úroveň si v mojich očiach zvýšila v závere príbehu, kedy jej konečne stúpla hladina adrenalínu a tým pádom som na pokračovanie v konečnom dôsledku aj zvedavá.

Čo sa týka Cassiiných dvoch vyvolených – Ky ani Xander si ma nijako výrazne nezískali. Podobne ako hlavná hrdinka si aj oni si väčšinu priestoru v knihe udržiavali chladnú hlavu a nijako výrazne sa neprejavovali. Xander podľa môjho dokonca ani nemal dostatok priestoru na to, aby sme mali skutočne dôvod si ho obľúbiť. Na druhej strane áno, s Kyom trávila Cassia množstvo času a nepopieram, že si spolu užili veľa pekných, roztomilých, cukríkových scén, nad ktorými sa nedá nepousmiať, ale krv v žilách mi vďaka nim od nadšenia nevrela. V konečnom dôsledku však netuším, či z toho mám viniť knihu, respektíve autorku, alebo seba samotnú, pretože mňa osobne väčšinou – čiže takmer nikdy – málo akčné príbehy (i hrdinovia) jednoducho nebavia.

Samotný autorkin štýl sa mi celkovo pozdával. Kniha je písaná v prítomnom čase, takže sa to číta veľmi jednoducho aj v origináli a jednotlivé pasáže boli napísané naozaj vkusne. Hladina napätia však značne pokrivkávala a nezachránili to ani občasné momenty prekvapenie (práve teraz si spomínam iba na jeden), ktoré dej chvíľami oživili. Príbeh ma tak povediac pohltil až počas posledných strán, kedy sa – ako som už spomínala – prejavil konečne aj Cassiin bojovný duch, vzrástli moje sympatie ku Xandrovi a silnejšie emócie u mňa vyvolal aj Ky. Zakončenie knihy ma nesmierne prekvapilo, možno mi aj sánka padla (trošičku), a práve preto som presvedčená o tom, že pokračovanie si jednoducho prečítať musím.

Ally Condie pre nás prichystala pekný príbeh, ktorý ma občas prinútil zamýšľať sa nad prichádzajúcou budúcnosťou a ako by to asi vyzeralo, ak by sme v takomto svete už teraz žili. Potenciál knihy však u mňa zadupával fakt, že som počas jej čítania ani raz nemala potrebu čítať bez prestávky, či chytiť ju do rúk, keď mi len tak ležala na poličke a smutne na mňa zazerala. Hodnotím ju teda troma hviezdičkami – predovšetkým za víziu a sympatický začiatok série. No chýbala tomu tá štipka korenia, ktorá by ma dostatočne ohromila.