• Autor: Richelle Mead
• Originálny názov: Succubus Blues
• Séria: Georgina Kincaid, prvý diel
• Jazyk: eng, cze

Succubus Blues – v českom preklade ako Sukuba 1 – Trápení – je prvý diel príbehov o sukube Georgine Kincaid a zároveň debutovým príbehom americkej spisovateľky Richelle Mead, autorky slávnej Vampírskej akadémie. Na rozdiel od Akadémie, ktorá patrí do kategórie Young Adult, je sukuba knihou zo žánru mestskej fantasy pre dospelých, podobne ako Anita Blake, Mercy Thompson či Sookie Stackhouse a tak by som mohla pokračovať ďalej a ďalej, ak by moje znalosti neboli obmedzené nízkym počtom prečítaných kníh. K čítaniu originálu som sa dostala už dávnejšie, hneď ako som zistila, že Meadovej štýl nie je vôbec náročný, avšak knihu som nikdy nedočítala. Až nedávno som sa dokopala k tomu, aby som si prečítala český preklad – do ktorého som sa pustila znovu od začiatku a teraz prichádza môj názor.

Ako už bolo spomenuté, Georgina je sukuba. Pre tých, ktorí v tom nemajú jasno, sukuba je bytosť, ktorá zvádza mužov a kradne im životnú energiu pri akomkoľvek styku. Teda, zväčša sexuálnom, čo už samo o sebe našepkáva, že Georginine príbehy rozhodne nie sú pre deti. Pri ich čítaní sa ocitáme vo svete plnom anjelov, démonov, nefilov, sukúb, inkubov, upírov a škriatkov, ktorí žijú svoje normálne i nadprirodzené životy, ukrývajú svoju pravú totožnosť pred ľudským svetom a… rozhodne to nemajú ľahké. Démonskí šéfovia sú prísni, všetci musia dodržiavať isté normy, čo sa ukradnutých duší a životných energií týka, a Georgie samu seba svojím postojom nedostáva do práve najlepšej pozície. Odmieta zvádzať dobrých mužov s najväčším množstvom energie a namiesto toho ničí povaľačov a flákačov, ktorí už nemajú čo ponúknuť. A keďže i jediný bozk dokáže smrteľného muža ochromiť dostatočne kvalitne, sukuba túžiaca po láske si nemôže dovoliť zapliesť sa s nikým, kto sa jej páči. Čo sa stáva každou chvíľou obtiažnejším, hlavne keď sa jej do cesty postaví jej obľúbený spisovateľ Seth Mortensen, no a v neposlednom rade i šarmantný Roman, ktorý ju priťahuje viac, než si môže dovoliť. Ibaže ani v Georgininom svete nejde len o sex. Niekto začal zabíjať ostatné nadprirodzené bytosti a tak sa zdá, že nikto nie je v bezpečí. A predovšetkým nie tí, ktorí sa nejako odvážia skrížiť cestu práve samotnej sukube.

K príbehu Georginy Kincaid som sa – ako ináč – dostala cez Vampírsku akadémiu. Z istého dôvodu som bola nútená prečítať si anotácie na všetky diely série, čo normálne nerobím, pretože som od čias čítania spoilerov k Breaking Dawn strašný antispoilerista, čo sa kníh týka. A otvorene musím priznať, že v takejto skrátenej verzii sa mi dej príbehu zdal byť omnoho zaujímavejší a lákavejší, možno práve preto som sa tak rýchlo vrhla na čítanie prvej časti. Avšak fakt, že som sa nedostala ďalej než do polovice, už zrejme hovorí sám za seba. Áno, som taktiež strašný antiebookista. U Meadovej príbehov si však začínam zvykať na fakt, že začiatky sú vždycky trochu rezervované, pokiaľ ide o dej. Obsah prvej knihy je vcelku jednoduchý, z času na čas možno trošku šokujúci či prekvapivý, ale poväčšine i tak priemerný. Svoj nadprirodzený svet mala i v tomto prípade dobre naštudovaný a zaborila prsty do takých tém a skombinovala také veci, ktoré človek nenájde na každom rohu. Anjeli a démoni, odvekí nepriatelia podobne ako upíri a vlkolaci, iba s trochu dlhšou tradíciou a opodstatnenejšími dôvodmi, sa tentokrát spoja, aby zastavili niečo, čo ani jedna z ich rás nepovažuje za správne. Kombinujú sa nám tu rôzne magické bytosti a ja som iba zvedavá, s čím ďalším sa stretneme v nasledujúcich dieloch. No ani ak si nasadím ružové okuliare a sústredím sa iba na svoju fascináciu rôznymi typmi nadprirodzených – a pekelne prepracovaných – svetov, nemôžem prehliadnuť jedno – na štýle písania je veľmi poznať, že ide o autorkinu prvotinu. A nie je to poznať len na deji, ale v niektorých prípadoch i na postavách.

Postavy, áno, okolo Georginy sa ich točí pekná kopa. Počnúc jej démonským šéfom Jeromom, ktorý na seba berie podobu Johna Cusacka, a jeho anjelským vraj-nepriateľom Carterom. Tí dvaja by mali byť tými, ktorí si skočia do vlasov zakaždým, keď na seba natrafia. Namiesto toho spolu spolupracujú a dokonca sa snažia jeden druhému zachrániť život. Počas celého príbehu je teda Georgina jediná, ktorá anjelovi neverí – alebo aspoň skoro celého príbehu. Ďalej tu máme jej nadprirodzených kamarátov škriatka Hugha a upírov Petra a Codyho. Na ich smolu mi pripadali trochu do počtu, ako nudná vsuvka, len aby sa mala Georgie s kým porozprávať o tom, kto by mohol byť skutočným vrahom. Nedokážete poznať ich skutočný charakter a necítite z nich nič tajomné či nadpozemské, objavia sa len vtedy, keď Georgina potrebuje niečo povedať a aby to nevyzeralo, že hovorí sama so sebou, zveruje svoje hypotézy im. Okrem toho je tu pekná kopa sukubiných spolupracovníkov z kníhkupectva, v ktorom pracuje. Ako napríklad jej šéf a občasný milenec Warren či asistent manažéra a člen rockovej kapely Doug, ktorý by si so svojím vedúcim jeho exkluzívne miesto v Georgininom živote veľmi rád vymenil. No a v neposlednom rade je tu slávny spisovateľ Seth Mortensen a ten, o ktorom už od začiatku viete, že bude nadobro odpísaný, alebo ak chcete, tak proste Roman.

Čo na začiatku vyzerá ako klasický milenecký trojuholník, sa v závere zmení na niečo úplne iné. Ale to by som predbiehala. V každom prípade, očarujúci a vtipný, s trochu nešťastným osudom a nepochybnou smolou, tajomný Roman zostáva mojou voľbou číslo jedna, preto som zvedavá, aký osud si preňho Meadová pripravila v ďalších dieloch. Naopak so spisovateľom Sethom som mala spočiatku isté problémy. U autorky som zvyknutá, že dokáže vytvoriť silné a zaujímavé mužské postavy, avšak Seth sa z tohto vzorca trochu vymykal. Trochu viac, keďže ide o hlavného hrdinu, ktorý by mal mať vyššie kvality než ostatní. No čuduj sa svete, hoci pre mňa až do konca knihy zostával akosi záhadou, uvedomila som si, že sa mi napokon podarilo do jeho postavy vžiť a možno sa s ním i trochu stotožniť. Jeho strácanie sa vo svete jeho spisovateľskej mysle som chápala, pretože – i keď žiadna spisovateľka nie som – pri písaní sa dokážem stratiť úplne rovnako. V závere sa teda ukázalo, že práve on pre mňa bol možno tým najreálnejším, čo som v príbehu našla. No a ak ide o samotnú Georginu, to je hotová kapitola. Jej charakter mi každou ďalšou stranou pripadal čoraz povrchnejší a nesympatickejší, hoci v skutočnosti nespravila priamo nič, čo by ma rozčúlilo. Iba jej zmýšľanie a prístup k životu sa mi v istých okamihoch zdali byť nepochopiteľnými.

No, ak to mám teda celé zhrnúť – berúc do úvahy, že nie všetci dokážu na prvý pokus napísať dokonalé dielo ako taká Rowlingová – Succubus Blues bola priemerná kniha, ktorá má nádej byť začiatkom skvelej série, ale zároveň prvým krokom k Georgininej záhube. Nelámem nad tým však ruku iba preto, že som nad knihou nejasala a stále nadšene očakávam pokračovanie. A aké je teda moje odporúčanie? Nepúšťajte sa do toho s príliš veľkým očakávaním, berte to skôr ako oddychové čítanie na chladné jesenné večery. Buď sa vám to bude páčiť alebo to odložíte bez pocitu sklamania. Viac už dostať nemôžete.